JUDr. Andrej Bebjak

Je absolventom strojárenského odboru. Po skončení školy pracoval 8 rokov v oblasti strojárstva, kde získal cenné skúsenosti. V roku 2013 absolvoval kurz bezpečnostného a požiarneho technika, získal lektorské minimum a začal aktívne využívať svoje nové znalosti. V praxi sa vždy snaží spojiť teoretické vedomosti s reálnymi skúsenosťami, ktoré získal počas svojej kariéry zamestnanca v strojárenskej oblasti. Momentálne pracuje ako technik v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a technik požiarnej ochrany vo firme OHSAS. Jeho cieľom je zlepšovať pracovné prostredie a zabezpečiť, aby zamestnanci pracovali v bezpečných a zdravých podmienkach.V roku 2018 rozšíril svoje pole pôsobnosti a začal sa venovať aj revíznym kontrolám a odborným skúškam vyhradených technických zariadení zdvíhacích. Ako revízny technik sleduje najnovšie trendy a inovácie v tejto oblasti a snaží sa prispievať k bezpečnému a efektívnemu používaniu týchto zariadení. "Moje skúsenosti zahŕňajú prácu v rôznych odvetviach a lokalitách po celom Slovensku, čo mi umožňuje získavať bohaté skúsenosti a stretávať sa s rozmanitými situáciami. Som presvedčený, že kombinácia mojej odbornej prípravy a praktických skúseností ma robí schopným a kompetentným profesionálom v oblasti bezpečnosti a revízií zdvíhacích zariadení," hovorí Matúš Pénzeš.

Vladimír Mózer v súčasnosti pôsobí na Katedre požiarneho inžinierstva, Fakulty bezpečnostného inžinierstva na Žilinskej univerzite v Žiline. Vo svojich výskumných a pedagogických aktivitách sa zameriava predovšetkým na požiarne inžinierstvo, požiarnu bezpečnosť stavieb, posudzovanie požiarneho rizika a aplikovanú požiarnu vedu. V týchto oblastiach sa podieľal na viacerých domácich a zahraničných výskumných a vývojových projektoch, ktoré sa zaoberali zdokonaľovaním inžinierskych nástrojov protipožiarnej bezpečnosti a bezpečným používaním stavebných materiálov z obnoviteľných zdrojov. Aktívne spolupracuje s orgánmi štátnej správy v oblasti protipožiarnej bezpečnosti a je členom národných a medzinárodných komisií pre technickú normalizáciu (STN, CEN a ISO). Je vedúcim pracovnej skupiny ISO TC92 SC4 Fire safety engineering WG10 Fire risk assessment a členom pracovnej skupiny Society of Fire Protection Engineers (SFPE) na revíziu príručky pre posudzovanie požiarneho rizika.

Beata Krausová je daňová poradkyňa, členka Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP), v ktorej zastávala 15 rokov funkciu predsedu dozornej rady. V súčasnosti je členkou prezídia SKDP. V SKDP tiež pôsobí ako vedúca metodicko-legislatívnej komisie pre daň z príjmov právnických osôb a je členkou Komisie jednotného metodického výkladu pre daň z príjmov, ktorá bola ministrom financií zriadená na ministerstve financií a ktorej členmi sú zástupcovia MF SR, DR SR a SKDP. Je konateľkou poradenskej a účtovnej kancelárie BENETAX s.r.o. a konkurznou správkyňou. Počas svojej odbornej praxe sa o.i. venuje dani z príjmov právnických i fyzických osôb, dani z pridanej hodnoty a miestnym daniam, zastupuje klientov počas daňových kontrol i odvolacích konaní, podieľa sa na prípravách reštrukturalizácií dlžníkov, pomáha klientom s uplatňovaním ich práv v konkurzných konaniach ich dlžníkov.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

BENEFIT CONSULT s.r.o. Nitra. Lektorka je majiteľkou uvedenej účtovnej firmy. Lektorovaniu sa venuje už dlhodobo. Problematiku účtovníctva prednáša aj na vysokej škole

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.