JUDr. Andrej Bebjak

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.

Pôsobí na STU v Bratislave (SVF - Katedra technológie stavieb), kde vedie cvičenia predmetu Náklady a ceny v stavebníctve, prednáša o Cenotvorbe vo výstavbe na seminári Skúška odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru (organizovanom Slovenskou komorou stavebných inžinierov). Od roku 2012 poskytuje prostredníctvom svojej firmy ROZING s.r.o. kontrolné rozpočty, výkazy výmer, ponukové rozpočty, ale aj analýzy súťažných cenových ponúk vo verejnom a súkromnom sektore. Spolupracuje so znaleckou komunitou pri znaleckom dokazovaní venujúcom sa odhadu hodnoty stavebných prác.

Je absolventkou inžinierskeho štúdia na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline v odbore nosné konštrukcie budov. V nadväznosti na iňzinierske štúdium sa rozhodla pre doktorandské štúdium na Fakulte bezpečnostného inžinierstva so zameraním na požiarnu odolnosť stavieb . Počas tohto štúdia sa venovala výskumu v oblasti počítačových simulácií požiarov a ich aplikácií do procesu určovania požiarnej odolnosti.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Miroslava Kubicová vyštudovala Strednú zdravotnícku školu. Pracovala na ortopedickom oddelení vo Vsetíne. Na Univerzite Palackého v Olomouci, na Pedagogickej fakulte, Katedre antropológie a zdravovedy, získala magisterský titul v odbore Učiteľstvo zdravotníckych a sociálnych predmetov pre stredné a odborné školy. Pracovala v súkromnej chirurgickej ambulancii ako zdravotná sestra, kde sa začala venovať problematike hojenia rán. Súčasne študovala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, kde získala titul PhDr. v odbore ošetrovateľstvo. Zároveň ukončila doktorandské štúdium na tej istej škole a získala titul PhD. v odbore ošetrovateľstvo. Pôsobila na pozícii odbornej asistentky a zástupkyne riaditeľky na ÚZV FHS UTB a na pozícii odbornej asistentky na Vysokej škole o.p.s. Praha, Edukačné centrum Vsetín, kde mala možnosť odovzdávať svoje odborné znalosti a praktické skúsenosti študentom. Posledných 7 rokov pôsobí ako lektorka v oblasti hojenia rán, kde sa zameriava na praktické aplikácie moderných techník a prístupov. Je tiež členkou Českej spoločnosti pre liečbu rán.

Alexander Škrinár pôsobí ako právnik, so špecializáciou na obchodné právo. Vyštudoval Právnickú fakultu UK, Bratislava – právo, kde aj získal titul kandidát vied. Vyučuje obchodné právo na katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty TU v Trnave. Pôsobí v redakčnej rade Bulletinu Slovenskej advokácie a skúšobnej komisie pre skúšky advokátskych koncipientov. S problematikou zodpovednosti štatutárnych orgánov sa zaoberal vo viacerých publikáciách a článkoch.