JUDr. Andrej Bebjak

Peter Demčák je riaditeľ odboru legislatívno-právneho a európskych záležitostí Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.

Mgr. Alexandra Mišinová, LL.M. absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia pôsobila ako vyšší súdny úradník ma Okresnom súde Bratislava II a neskôr ako advokátska koncipientka v advokátskej kancelárii v Bratislave, kde sa venovala predovšetkým občianskoprávnej a pracovnoprávnej agende. Súčasne absolvovala LL.M. program, kde vo februári 2017 úspešne obhájila záverečnú prácu a bol jej udelený titul LL.M. Momentálne pôsobí na Najvyššom súde SR, kde sa venuje širokopestrej agende.

Pôsobí na STU v Bratislave (SVF - Katedra technológie stavieb), kde vedie cvičenia predmetu Náklady a ceny v stavebníctve, prednáša o Cenotvorbe vo výstavbe na seminári Skúška odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru (organizovanom Slovenskou komorou stavebných inžinierov). Od roku 2012 poskytuje prostredníctvom svojej firmy ROZING s.r.o. kontrolné rozpočty, výkazy výmer, ponukové rozpočty, ale aj analýzy súťažných cenových ponúk vo verejnom a súkromnom sektore. Spolupracuje so znaleckou komunitou pri znaleckom dokazovaní venujúcom sa odhadu hodnoty stavebných prác.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Pôsobí ako vice rektorka a profesorka bezpečnostných vied na akadémii Policajného zboru v Bratislave.

Vedúca oddelenia výskumu v spoločnosti HB Reavis. Študovala históriu na Princeton University a urbánnu politiku na Columbia University v USA. V minulosti pracovala v privátnom sektore (McKinsey & Company, Neulogy), sektore filantropie a medzinárodných inštitúcií (LEAF, UNDP), verejnom sektore (zástupkyňa splnomocnenca pre vedomostnú ekonomiku na Ministerstve financií SR, konzultantka pre požiarnicky zbor mesta New York) a akademickom sektore (riaditeľka programu aplikovanej ekonómie na pražskom CERGE-EI). Príspevok: Prevalcuje virtuálne prostredie osobnú spoluprácu? Bezprecedentná kríza, obrovská vlna automatizácie a zásadná zmena fungovania firiem so sebou prinesú aj nutnosť ešte rýchlejšie inovovať a ešte efektívnejšie riadiť stále sa meniace tímy ľudí s viac kreatívnou, analytickou alebo empatickou prácou. Výskum ukazuje, že takýmto tímom sa darí najlepšie, keď majú vysokú dávku dôvery a schopnosti zdieľania tzv. tacitných vedomostí. Vedia tieto prísady úspechu rovnako dobre vytvárať vo virtuálnom prostredí ako osobne? Ako sa zmení prostredie kancelárií v reakcii na tieto zmeny?