JUDr. Andrej Bebjak

JUDr. Jana Žuľová, PhD. vyštudovala právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a od roku 2010 pôsobí na tunajšej Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Je členkou Labour Law Association/Asociácie pracovného práva, ktorá spája odborníkov z oblasti pracovného práva a príbuzných odborov. Je autorkou a spoluautorkou viacerých vedeckých i odborných článkov z oblasti odboru, prednáša primárne problematiku pracovného práva a poskytuje právne poradenstvo a konzultantské služby týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov s presahom aj do oblasti ľudských zdrojov.

Róbert Gašparovič je právnik špecializujúci sa na oblasť ochrany osobných údajov, priemyselných práv, autorských práv, práva informačných technológii a záväzkového práva.

Ľuboš Žinčík študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na marketing sa začal orientovať v roku 2007, kedy začal pracovať na pozícii promotion managera v Slovenskej televízii. Následne sa stal ako marketingový manager členom tímu, ktorý budoval brand vinárstva Elesko v spoločnosti Eastfield a.s. Po splnení ambície vybudovania silnej vínnej značky na Slovensku sa rozhodol sústrediť sa na online obchodovanie, a to ako marketingový špecialista v najväčšej distribučnej spoločnosti Slovenska zameranej na víno, čokoládu a čaje. Začiatkom roka 2012 sa stal členom kreatívneho tímu Kuulfabrik, kde zastával pozíciu vedúceho PR. Koncom roka 2012 sa stal riaditeľom marketingu spoločnosti OKAY elektrospotrebiče, momentálne sa venuje marketingu a PR vo vlastnej agentúre.

Je odborníkom v oblasti bezpečnosti organizácií a riadenia rizík, najmä v oblasti práva a bezpečnosti informačných systémov. Pôsobí ako súdny znalec v odboroch ekonomika a kybernetika, kriminalistika – ochrana údajov a autorské právo. Podieľal sa na vyšetrovaní mnohých závažných trestných činov spáchaných v súvislosti s modernými informačnými technológiami, predovšetkým v oblasti ekonomiky a financií. V rokoch 2005–2006 bol rektorom Vysokej školy finančnej a správnej v Prahe. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Fakulte podnikateľskej Vysokého učení technického v Brne a vo svojej kancelárii súdneho znalca v Prahe. Je členom vedeckých rád vysokých škôl, autorom alebo spoluautorom kníh („Počítačové právo“, „Internet a paragrafy“, „Právo informačných a telekomunikačných systémov“, „Riadenie rizík“, „E-government v českom práve“, „Autorskoprávne aspekty hromadných oznamovacích prostriedkov“) a článkov z oblastí informatiky, práva, organizácie a riadenia, verejnej správy a e-governmentu. Podieľa sa tiež na legislatívnych prácach v ČR. Významný je jeho podiel na zákone o elektronickom podpise a na ďalšej českej legislatíve týkajúcej sa elektronickej komunikácie. V rokoch 2001–2004 pôsobil ako predseda subkomisie pre právo informačných systémov Legislatívnej rady vlády Českej republiky, v roku 2004 ho vláda vymenovala za člena Legislatívnej rady, ktorej členom je doteraz.

Pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave, desať rokov viedol združenie Inštitút pre pasívne domy a v projektovej praxi sa venuje návrhom energeticky veľmi úsporných budov. V pedagogickej a výskumnej činnosti sa v rámci Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry sústreďuje na problematiku udržateľnej architektúry, tej sa venuje aj v publikačnej činnosti, je autorom knihy NEED – navrhovanie energeticky efektívnych domov. Je tiež autorom kníh Efektívne bývanie (s Robertom Špačkom) a Hodnotenie udržateľnosti architektúry (s Lorantom Krajcsovicsom), je spoluautorom a editorom Rukoväte udržateľnej architektúry. V ďalšom vzdelávaní je gestorom Školy udržateľnej architektúry, aktívne sa zapája do činnosti združenia ArTUR (architektúra pre udržateľný rozvoj), pripravil mnohé vedecké, odborné aj populárne články.

Ľubomír Žiak je erudovaným pracovníkovom štátnej správy ochrany ovzdušia. Zastupoval Slovenskú republiku vo Výkonnom orgáne dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, na stretnutiach strán Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V rámci Montrealského protokolu bol členom Implementačného výboru. Zastupoval Slovensko v Medzivládnom paneli pre zmenu klímy (IPCC) a tiež sa zúčastňoval konferencií strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Inžinier chémie - absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej STÚ, jej Chemicko-technologickej fakulty - získal skúsenosti z praxe v chemických fabrikách (Slovnaft, Chemické závody v Novákoch). Dobre poznal výrobnú problematiku aj v ďalších slovenských chemických podnikoch združených v Slovchémii, kde pôsobil v rokoch 1984 až 1990. Od roku 1990 pôsobí v rezorte životného prostredia. Na začiatku v Slovenskej komisii životného prostredia SR a od roku 1993 na Ministerstve životného prostredia SR. Prakticky od začiatku v odbore, ktorý mal na starosti ochranu ovzdušia. V odbore ochrany ovzdušia prešiel pozíciami referenta, vedúceho oddelenia a v roku 2005 sa stal riaditeľom odboru ochrany ovzdušia. V roku 2009 bol uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme – po doplňovacích voľbách sa stal primátorom Stupavy. Po skončení mandátu v roku 2011 sa vrátil na ministerstvo, kde sa venuje medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany ovzdušia.