JUDr. Andrej Bebjak

JUDr. Jana Žuľová, PhD. vyštudovala právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a od roku 2010 pôsobí na tunajšej Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Je členkou Labour Law Association/Asociácie pracovného práva, ktorá spája odborníkov z oblasti pracovného práva a príbuzných odborov. Je autorkou a spoluautorkou viacerých vedeckých i odborných článkov z oblasti odboru, prednáša primárne problematiku pracovného práva a poskytuje právne poradenstvo a konzultantské služby týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov s presahom aj do oblasti ľudských zdrojov.

Lektorka svoje profesijné odborné základy postavila na dlhoročnej praxi a skúsenostiach v oblasti špeciálnej pedagogiky, práce s deťmi a žiakmi so ŠVVP v školách a zariadeniach rôzneho typu a druhu. V súčasnosti pracuje ako hlavný radca na odbore metodiky Regionálneho úradu školskej správy pre zariadenia poradenstva a prevencie a školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, podieľa sa na riadení a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu detí a žiakov so zdravotným znevýhodnených v školách rôzneho stupňa.Metodicky aj prakticky sa venuje odborným špecializovaným a konzultačným činnostiam pre zriaďovateľov, riaditeľov škôl a školských zariadení, i odborných a pedagogických zamestnancov, usmerňuje a radí pri inkluzívnom vzdelávaní žiakov, poskytovaní podporných opatrení, pri práci školského podporného tímu, prideľovaní pedagogických asistentov a pomáha pri zavádzaní nových legislatívnych zmien do praxe.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Vedúca oddelenia výskumu v spoločnosti HB Reavis. Študovala históriu na Princeton University a urbánnu politiku na Columbia University v USA. V minulosti pracovala v privátnom sektore (McKinsey & Company, Neulogy), sektore filantropie a medzinárodných inštitúcií (LEAF, UNDP), verejnom sektore (zástupkyňa splnomocnenca pre vedomostnú ekonomiku na Ministerstve financií SR, konzultantka pre požiarnicky zbor mesta New York) a akademickom sektore (riaditeľka programu aplikovanej ekonómie na pražskom CERGE-EI). Príspevok: Prevalcuje virtuálne prostredie osobnú spoluprácu? Bezprecedentná kríza, obrovská vlna automatizácie a zásadná zmena fungovania firiem so sebou prinesú aj nutnosť ešte rýchlejšie inovovať a ešte efektívnejšie riadiť stále sa meniace tímy ľudí s viac kreatívnou, analytickou alebo empatickou prácou. Výskum ukazuje, že takýmto tímom sa darí najlepšie, keď majú vysokú dávku dôvery a schopnosti zdieľania tzv. tacitných vedomostí. Vedia tieto prísady úspechu rovnako dobre vytvárať vo virtuálnom prostredí ako osobne? Ako sa zmení prostredie kancelárií v reakcii na tieto zmeny?

Henrieta Hrablik Chovanová je odborníčka v oblasti projektového riadenia a operačnej analýzy. Vysokoškolské štúdium ukončila na STU MTF so sídlom v Trnave v odbore manažment priemyselných podnikov. Doktorandskú prácu obhajovala v odbore podnikový manažment na tému zlepšovania úrovne zrelosti projektového riadenia v priemyselných podnikoch na Slovensku, ktorá bola ocenená ako najlepšia doktorandská dizertačná práca na MTF za rok 2009. Od roku 2004 je úspešnou lektorkou vzdelávania v projektovom manažmente (manažment podnikov, operačná analýza, simulácia v projektovom riadení (program PMF), projektové riadenie (maturity models: OPM3, PMMM, atď.).

Lektorka pracovala vo verejnej správe v oblasti tvorby metodiky pre vnútorných audítorov a finančnú kontrolu, v oblasti vnútorného auditu, dohľadu, štatutárneho auditu a aplikácie medzinárodných audítorských štandardov, má dlhoročné skúsenosti z profesionálnej praxe v NBS a komerčnej bankovej sfére. Vo verejnej správe zodpovedala za usmerňovanie subjektov verejnej správy v oblasti výkonu finančnej kontroly a auditu, t. j. tvorba metodiky pre výkon vnútorných audítorov, výkon finančnej kontroly vo verejnej správe ako aj nastavenie metodiky pre výkon vládneho auditu vlastných zdrojov SR.