JUDr. Andrej Bebjak

Absolvent Právnickej fakulty UK v roku 1982, advokát a konateľ obchodnej spoločnosti poskytujúcej právne služby. Je členom Slovenskej advokátskej komory od 1991, odborný asistent STU v Bratislave - Stavebná fakulta od roku 2010.

Autorizovaný krajinný architekt, historik a heraldik. Je členom Slovenskej komory architektov. V súčasnosti pracuje vo vlastnom ateliéri v Žiline. V praxi sa venuje najmä vertikálnej zeleni, strešným záhradám a drobnej sakrálnej architektúre v krajine. Je zakladateľ medzinárodného projektu Strom pokoja. V roku 2018 bolo jeho autorské dielo “Zelená stena Gothal v Liptovskej Osade” zaradené ako jedno z troch diel reprezentujúcich Slovensko do medzinárodnej výstavy “Krajinná architektúra ako spoločný základ”. Výstavu, ktorá prezentovala projekty krajinnej architektúry zrealizované v Európe v rokoch 2013 – 2017 organizovala európska pobočka Medzinárodnej federácie krajinných architektov – IFLA (The International Federation of Landscape Architects). Publikuje v odborných a vedeckých časopisoch na Slovensku, Česku, Kanade, Austrálii a Novom Zélande.

Ľuboš Žinčík študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na marketing sa začal orientovať v roku 2007, kedy začal pracovať na pozícii promotion managera v Slovenskej televízii. Následne sa stal ako marketingový manager členom tímu, ktorý budoval brand vinárstva Elesko v spoločnosti Eastfield a.s. Po splnení ambície vybudovania silnej vínnej značky na Slovensku sa rozhodol sústrediť sa na online obchodovanie, a to ako marketingový špecialista v najväčšej distribučnej spoločnosti Slovenska zameranej na víno, čokoládu a čaje. Začiatkom roka 2012 sa stal členom kreatívneho tímu Kuulfabrik, kde zastával pozíciu vedúceho PR. Koncom roka 2012 sa stal riaditeľom marketingu spoločnosti OKAY elektrospotrebiče, momentálne sa venuje marketingu a PR vo vlastnej agentúre.

Je námestníkom ministra Ministerstva pre miestny rozvoj ČR a spoluautorom návrhu novely koncesného zákona. Zameriava sa na právne a praktické otázky PPP projektov a koncesných zmlúv.

Ján Skorka je riaditeľom na daňovom oddelení spoločnosti PricewaterhouseCoopers a má viac ako 20 ročné skúsenosti v oblasti daní. Je licencovaným daňovým poradcom a členom metodicko legislatívnej komisie pre DPH. V súčasnosti vedie tím špecializujúci sa na nepriame dane. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na daňové poradenstvo, daňové kontroly a spory, riadenie daňových rizík, ako aj na implementáciu daňových technológií a digitalizáciu daňových procesov.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.