JUDr. Andrej Bebjak

Autor je odborne spôsobilou osobou pre oblasť Tepelná ochrana stavebných konštrukcií a budov a je zodpovednou osobou pre energetickú certifikáciu budov v spoločnosti Energetická náročnosť budov, s. r. o. (www.enb.sk). Ďalej je členom technických komisií TK 39 Plasty a TK 96 Otvorové výplne a ľahké obvodové plášte pri Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Pracuje pre nemecký koncern aluplast GmbH ako systémový technik profilových systémov pre výrobu plastových okien. Je tiež spoluautorom STN 73 3134 Stavebné práce – styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy.

Jan Kučera sa venuje profesionálnemu poradenstvu v oblasti skladovania, logistiky, vybavovaní reklamácií pre malé a stredné firmy, hlavne sklady, distribučné spoločnosti a e-shopy, ďalej analýzam stávajúcich procesov, návrhom zlepšení a zavedení vhodných postupov, či školeniam pre skladníkov i vedúcich. Lektorsky zastrešuje rekvalifikačné kurzy pre vzdelávacie agentúry. Má za sebou niekoľkoročnú prax, referencie a úspechy hlavne v oblastiach vytvorenia, zavedenia a zdokonaľovania nových skladových procesov v distribučných spoločnostiach (nová logistika).

Oddelenie pre rozvoj vzdelávacieho systému Štátneho pedagogického ústavu so zameraním na predprimárne vzdelávanie -materské školy.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Mgr. Marek Velas má bohatú prax v oblasti riadenia ľudských zdrojov a obchodu. Je odborníkom a koučom s hlbokými znalosťami a skúsenosťami v oblasti IT, AI a technológií. Absolvoval štúdium andragogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej.

Miroslava Kordošová je vedeckovýskumnou pracovníčkou na Inštitúte pre výskum práce a rodiny v Bratislave. Je odborníčkou s dlhodobou praxou v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, pracovnoprávnych vzťahov, vrátane pracovnoprávnej legislatívy, faktorov pracovného prostredia a vzdelávania v oblasti BOZP. Venuje sa problematike BOZP a jej uplatňovania v praxi a systémového riadenia v podnikoch. Podieľa sa na príprave koncepcií a stratégií v oblasti BOZP a systémového riadenia BOZP. Venuje sa tiež pravidelnej autorskej a publikačnej činnosti v oblasti BOZP.