JUDr. Andrej Bebjak

Člen advokátskej kancelárie Havrilla & Co. Venuje sa najmä stavebnému právu, sporovej a korporátnej agende, k čomu momentálne pribudlo viacero oblastí z občianskeho, obchodného a rodinného práva ako aj príprava zmluvnej dokumentácie.

Ďalší autori

Ing. Ivan Bošela, CA, MBA

Je certifikovaný audítor a daňový poradca, riadil dlhé roky pobočku audítorskej firmy, teraz vedie IT firmu Fitek s.r.o., ktorou hlavnou službou je práve digitalizácia faktúr. Má bohaté skúsenosti s prednášaním.

Mgr. Petra Koktavá

Autorka vyštudovala filozofiu a bohemistiku na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od roku 1998 pracuje ako redaktorka vo vydavateľstve CCB. Je autorkou niekoľkých úspešných publikácií o obchodnej korešpondencii. V súčasnosti sa venuje aj problematike komunikácie a rétoriky.

JUDr. Žaneta Surmajová, PhD.

Pôsobí ako generálna riaditeľka v legislatívno-právnej sekcii na ministerstve školstva, kde sa venuje najmä tvorbe školských zákonov a ostatných právnych predpisov.

MARTIN WOLLENSAK

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

František Gilian

Zakladateľ Asociácie paísvnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (APPO SR) pôsobiaci od roku 2006 ako jej prezident a v súčasnosti ako generálny sekretár. V praxi sa venuje elektrickým inštaláciám a v posledných rokoch aj z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti (PB). Za spracovanie takmer 120-tich noriem získal 3-krát Cenu Vladimíra Lista za technickú normalizáciu v rokoch 2010 a 2012 a v rámci kolektívu APPO SR aj v roku 2014 od ÚNMS SR. Je spoluautorom národného systému právnych predpisov a noriem v oblasti PB elektrických inštalácií, expertom za SR v pracovnej skupine CENELEC/TC20/WG10, zastupuje ZEP SR v Rade pre technickú normalizáciu ako člen a predseda výboru RTN v elektrotechnickej oblasti pri ÚNMS SR a je členom Sektorovej rady pre elektrotechniku v rámci prebiehajúceho národného projektu Sektorovo riadených inovácií pod gesciou MPSVaR SR.

Ing. Stanislav Buchen

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.