JUDr. Andrej Bebjak

V rozmedzí rokov 2009 - 2019 pôsobila ako prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení SR a v rokoch 2020 - 2021 pôsobila ako poradkyňa ministra školstva. Momentálne pôsobí ako zriaďovateľka MŠ.

Generálna riaditeľka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia na Ministerstve ŽP SR.

Špecialista na zelené strechy a vertikálne záhrady. Stavbár a manažér s dlhoročnými skúsenosťami. Začínal ako majster stavebnej výroby. Na za prelome milénia sa stal technikom a obchodníkom u výrobcu keramických strešných krytín. Po doplnení manažérskeho vzdelania viedol zahraničnú dcérsku spoločnosť tohoto známeho koncernu. Po odchode z korporátnej sféry podnikal v stavebnej výrobe a importe stavebného reziva, kde si začal uvedomovať naliehavosť nutnosti boja proti klimatickým zmenám. Využitím skúseností, kontaktov a štúdiom nových trendov v stavbníctve sa dostal až k realizáciám zelených striech a vertikálnych záhrad v čom sa postupne prepracováva medzi slovenských priekopníkov zelenej infraštruktúry.

PhDr. Ing. Petr Mašín, Ph.D., DBA je absolventom Českého vysokého učenia technického – fakulty strojného inžinierstva a štúdia programu MBA na Vysokej škole ekonómie a manažmentu. V ďalšom štúdiu sa venoval predovšetkým psychológii a sociológii so zameraním na riadenie ľudských zdrojov a získal titul doktora filozofie. Problematike strategického manažmentu sa venoval na LIGS University, kde ukončil štúdium v ​​programe DBA. Dizertačnú prácu z oblasti výskumu analytických nástrojov pre rozhodovacie procesy obhájil v roku 2019 a získal titul PhD. Teraz si svoje teoretické vedomosti obohacuje ďalším štúdiom v odbore riadenia a ekonomiky podniku. Po dlhoročných obchodných skúsenostiach pôsobil 10 rokov v TOP manažmente českých a nadnárodných firiem na pozíciách obchodného a marketingového riaditeľa. Je autorom mnohých e-learningových kurzov pre Ministerstvo práce a sociálnych vecí, autorom a spoluautorom niekoľkých monografií a autorom mnohých odborných článkov a príspevkov. Pôsobil ako konzultant pre riadenie projektov z Európskych štrukturálnych fondov pre Ministerstvo poľnohospodárstva. V súčasnej dobe sa okrem lektorskej činnosti na vysokých školách (ČVUT, Vysoká škola ekonómie a manažmentu, Vysoká škola obchodná, Cambridge School, European School of Business and Management ...) a prípravy študijných programov MBA, zaoberá ešte poradenskou a konzultačnou činnosťou pre podnikovú sféru a štátnu správu, koučingom manažérov a činnosťami súvisiacimi s riadením podnikov.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Oddelenie pre rozvoj vzdelávacieho systému Štátneho pedagogického ústavu so zameraním na predprimárne vzdelávanie -materské školy.