DORIS OESTERREICHER

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.  

Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov

Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Ďalší autori

JUDr. Gabriel Havrilla

Pôsobí ako advokát a konateľ advokátskej kancelárie HAVRILLA & Co. s.r.o. Vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave a od roku 2003 je členom Slovenskej advokátskej komory. Rozsiahle skúsenosti s poskytovaním právneho poradenstva pre rôznych domácich a zahraničných klientov, najmä pri významných zahraničných investíciách na Slovensku. Jeho skúsenosti ho predurčujú poskytovať právne služby aj s aspektom na rôzne špecifické právne situácie a medzinárodné transakcie. Narodený v Kráľovskom Chlmci v Slovenskej republike Profesijné členstvo: Slovenská advokátska komora (od 2000-advokátsky koncipient, od 2003-advokát) Jazyky: anglický, maďarský, slovenský, český Prax: JUDr. Stanislav Jakubčík, CMS Čarnogurský, Strommer, Reich-Rohrwig, advokátska kancelária Csekes, Világi, Drgonec a spoločníc Špecializácia: poskytovanie rozsiahleho právneho poradenstva pri významných zahraničných investíciách, vykonávanie právnych auditov, analýza vymáhania pohľadávok

Jan Kučera

Jan Kučera sa venuje profesionálnemu poradenstvu v oblasti skladovania, logistiky, vybavovaní reklamácií pre malé a stredné firmy, hlavne sklady, distribučné spoločnosti a e-shopy, ďalej analýzam stávajúcich procesov, návrhom zlepšení a zavedení vhodných postupov, či školeniam pre skladníkov i vedúcich. Lektorsky zastrešuje rekvalifikačné kurzy pre vzdelávacie agentúry. Má za sebou niekoľkoročnú prax, referencie a úspechy hlavne v oblastiach vytvorenia, zavedenia a zdokonaľovania nových skladových procesov v distribučných spoločnostiach (nová logistika).

MARTIN WOLLENSAK

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Mgr. art. Mária Novotná

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Ing. Karel Fronk

Je vedúcim oddelenia Udržateľný rozvoj v spoločnosti SKANSKA, kde zodpovedá za aktivity spoločnosti v oblasti udržateľnosti. V spoločnosti pôsobí od roku 2004. V súčasnej pozícii je zodpovedný za implementáciu Carbon roadmap Skanska Central Europe. Energetický manažment skupiny so zameraním na inovácie. Environmentálny manažment so zameraním na cirkulárnu ekonomiku a nakladanie s prírodnými zdrojmi. Green business zahŕňajúce certifikácie budov (LEED, BREEAM, WELL) a posudzovanie životného cyklu a ekonomického cyklu stavebných produktov a projektov. Od roku 2020 zastáva funkciu Predsedu predstavenstva Českej rady pre šetrné budovy.

Ondrej Štrup

• Od roku 2008 garant rekvalifikačného vzdelávania facility manažérov v SR akreditovaného Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy (do 2021 cca 500 držiteľov osvedčení). • V roku 1999 organizoval založenie českej pobočky asociácie IFMA CZ, v ktorej bol v rokoch 1999 - 2002 a 2012 - 2015 prezidentom a v rokoch 1999 - 2021 bol stálym členom predstavenstva. V roku 2015 mu bol udelený doživotný titul Čestný predseda IFMA CZ. • Od 2013 je držiteľom titulu IFMA Fellow, najprestížnejšieho celosvetového ocenenie asociácie IFMA (od roku 1992 ho získalo iba niečo málo cez stovku Facility manažérov na svete). • V rokoch 2011 - 2013 pod predseda Eurofi - Európskej asociácie Facility managementu. • V rokoch 2016 - 2018 bol členom užšieho predstavenstva FMCC (celosvetové odborné sekcie FM konzultantov IFMA), v roku 2017-18 vykonával funkciu viceprezidenta, teraz je riaditeľom pre strednú a východnú Európu. • Inicializoval usporiadanie svetových kongresov IFMA v Prahe - World Workplace Europe 2003 (12. - 14. 5. 2003), a Eurofi / IFMA - EFMC 2013 (22. - 24. 5. 2013), kde sa podieľal aj na niektorých príspevkoch. • Ako zástupca SR je poverený riadením príprav a prekladu európskej normy Facility managementu EN 15221 (CEN TC 348), svetovej normy ISO / TC 267 (ISO 41000 - Facility management) a svetovej ISO PC 251 (ISO 55000 - Asset management). • Externé vyučujúci na ČVUT FSv, pripravoval výučbu facility managementu na VOŠ Chotěboř, občasný hosťujúci lektor na VŠE, MVS Olomouc, VŠB - TU Ostrava. • Autor knihy "Základy Facility managementu" - 2014, Professional Publishing, spoluautor rady ďalších odborných titulov z oblasti Facility managementu. Autor mnohých článkov v odborných popularizačných