JUDr. Helena Spišiaková

Milan Mračko sa celý profesijný život venuje informačnej bezpečnosti od analýz rizík, posúdení vplyvov pri nasadzovaní informačných systémov v slovenských, ako aj zahraničných organizáciách až po zavedenie rôznych bezpečnostných noriem a politík. Ochrane osobných údajov sa venuje už od roku 2002. Od roku 2009 je expertom a audítorom pre riadenie informačnej bezpečnosti v zmysle platnej normy ISO/EC 27001:2013. Od roku 2013 je medzinárodným koordinátorom projektov pre informačnú bezpečnosť v rámci krajín EU a od roku 2015 je vedúcim audítorom pre riadenie informačnej bezpečnosti v zmysle normy ISO/EC 27001:2013. Zároveň je expertom a audítorom aj na ďalšie normy, a to ISO 22301 Riadenie kontinuity činnosti, ISO 31000 Riadenie rizík a ISO/IEC 20000-1 riadenie IT služieb koncovým zákazníkom. Pre uvedené normy je zároveň aj školiteľom. Momentálne pracuje ako Executive director vo firme IOSEC, s.r.o.

Lektorka, Monika Kosárová, je učiteľkou profesijného rozvoja v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže (NIVAM). Koordinuje Regionálne centrá podpory učiteľov (RCPU), spája Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a NIVAM s RCPU. Školí mentorov RCPU v programe inovačného vzdelávania Rozvoj lektorských zručností pedagogických a odborných zamestnancov, ktorého je garantom. Je spoluautorkou programu inovačného vzdelávania Škola pre 21. storočie – tvorba školského vzdelávacieho programu (na zavádzanie nového kurikula) a Rozširujúceho programu funkčného vzdelávania (Modul krízový manažment). Je bývalou riaditeľkou základnej školy a školskou inšpektorkou.

Jozef Binder sa niekoľko rokov venuje analýze a implementácii smart industry riešení pre výrobné podniky. Pracoval na rôznych projektoch od automobilového priemyslu až po logistické spoločnosti, kde analyzoval a spolu so zákazníkmi vymýšľal optimálne riešenia pre riadenie procesov, zvýšenie produktivity a efektivity práce. Vo výrobných podnikoch pracoval na technologických integráciách zariadení ako dopravníkové pásy, automatické vozíky, roboty, Milk-Run vláčikov a pod.

Autor je odborne spôsobilou osobou pre oblasť Tepelná ochrana stavebných konštrukcií a budov a je zodpovednou osobou pre energetickú certifikáciu budov v spoločnosti Energetická náročnosť budov, s. r. o. (www.enb.sk). Ďalej je členom technických komisií TK 39 Plasty a TK 96 Otvorové výplne a ľahké obvodové plášte pri Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Pracuje pre nemecký koncern aluplast GmbH ako systémový technik profilových systémov pre výrobu plastových okien. Je tiež spoluautorom STN 73 3134 Stavebné práce – styk okenných konštrukcií a obvodového plášťa budovy.

Martin Košta, český skúsený lektor, pracuje v spoločnosti APOGEO ako senior účtovník, ktorý sa podieľa na vedení účtovných IFRS a ad-hoc zákaziek. Jeho špecializáciou sú predovšetkým klienti účtujúci podľa IFRS štandardov, finančné a neziskové inštitúcie a klienti so skladovým hospodárstvom. Súčasťou jeho agendy sú aj klienti s dotačnými programami. V roku 2019 získal certifikát "Špecialista IFRS".

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.