Ing. Ľubomír Žiak

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov. Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.  Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.

Architekt a urbanista s medzinárodnými skúsenosťami. Projektoval a realizoval obytné zóny v Alžírsku, stal sa registrovaným expertom OSN pre bývanie. Je autorom mnohých územných plánov hlavne na Slovensku. Je spoluautorom plánu rozvoja hlavného mesta Alžír schváleného tamojšou vládou v roku 1986. Po roku 1989 sa stal hlavným architektom a viceprimátorom Bratislavy. Neskôr založil občianske združenie Dom Európy Bratislava, ktorému predsedal až do svojho odchodu do Bruselu v roku 2008. Bol podpredsedom Slovenskej komory architektov, s kolegom založil ateliér Beňuška Topinka Architekti. Pracoval aj ako expert pre rozvoj miest v rámci programov Svetovej banky, Bertelsmannovej nadácie, či EU programu URBACT. V Európskej komisii viedol oddelenie projektovania budov. Pod jeho vedením bolo zrekonštruovaných alebo novopostavených temer 200.000 m2 zväčša kancelárskych podlažných plôch. V roku 2016 sa stal sa prvým hlavným architektom Európskej komisie. Príspevok: Stane sa udržateľnosť synonymom krásy a funkčnosti architektúry? Architektúra je nielen o designe, kráse a funkčnosti, ale aj o trvalej udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti jej autorov. V prednáške budú uvedené princípy holistickej architektonickej tvorby zdokumentované na vybratých príkladoch realizovaných budov ako aj ich aplikácia v medzinárodnej súťaži UIA.

Tibor Vojtko pôsobil 20 rokov v colnej správe, kde prešiel „klasickým“ kariérnym postupom od radového colníka na hraničnom priechode až po funkciu riaditeľa odboru Colného riaditeľstva SR. Počas svojej kariéry pôsobil ako lektor odborného vzdelávania aj v rámci mimo colnej správy. V súčasnosti pôsobí v poradenskej a konzultačnej spoločnosti, kde sa naďalej venuje colnej problematike a taktiež lektorskej činnosti.

Henrieta Hrablik Chovanová je odborníčka v oblasti projektového riadenia a operačnej analýzy. Vysokoškolské štúdium ukončila na STU MTF so sídlom v Trnave v odbore manažment priemyselných podnikov. Doktorandskú prácu obhajovala v odbore podnikový manažment na tému zlepšovania úrovne zrelosti projektového riadenia v priemyselných podnikoch na Slovensku, ktorá bola ocenená ako najlepšia doktorandská dizertačná práca na MTF za rok 2009. Od roku 2004 je úspešnou lektorkou vzdelávania v projektovom manažmente (manažment podnikov, operačná analýza, simulácia v projektovom riadení (program PMF), projektové riadenie (maturity models: OPM3, PMMM, atď.).

Profesionálna lektorka seminárov v oblasti ekonomiky, rozpočtu a účtovníctva vo verejnej správe s dlhoročnými skúsenosťami z praxe. Špecialistka na ekonomickú klasifikáciu, výkazníctvo a konsolidáciu.

Odeta Poldaufová sa špecializuje na problematiku zápisu stavieb do katastra nehnuteľností. Je riaditeľkou legislatívno-právneho odboru Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky od roku 2009. V minulosti pôsobila ako riaditeľka Správy katastra Pezinok. Má bohaté skúsenosti z pôsobenia v rezorte katastra nehnuteľností od roku 1993. Je autorkou viacerých odborných príspevkov z oblasti katastra nehnuteľností.