Ing. Ľubomír Žiak

Ľubomír Žiak je erudovaným pracovníkovom štátnej správy ochrany ovzdušia. Zastupoval Slovenskú republiku vo Výkonnom orgáne dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, na stretnutiach strán Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V rámci Montrealského protokolu bol členom Implementačného výboru. Zastupoval Slovensko v Medzivládnom paneli pre zmenu klímy (IPCC) a tiež sa zúčastňoval konferencií strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.

Inžinier chémie – absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej STÚ, jej Chemicko-technologickej fakulty – získal skúsenosti z praxe v chemických fabrikách (Slovnaft, Chemické závody v Novákoch). Dobre poznal výrobnú problematiku aj v ďalších slovenských chemických podnikoch združených v Slovchémii, kde pôsobil v rokoch 1984 až 1990. Od roku 1990 pôsobí v rezorte životného prostredia. Na začiatku v Slovenskej komisii životného prostredia SR a od roku 1993 na Ministerstve životného prostredia SR. Prakticky od začiatku v odbore, ktorý mal na starosti ochranu ovzdušia. V odbore ochrany ovzdušia prešiel pozíciami referenta, vedúceho oddelenia a v roku 2005 sa stal riaditeľom odboru ochrany ovzdušia. V roku 2009 bol uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme – po doplňovacích voľbách sa stal primátorom Stupavy. Po skončení mandátu v roku 2011 sa vrátil na ministerstvo, kde sa venuje medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany ovzdušia.

Ďalší autori

Ing. Marcela Ilavská

Marcela Ilavská sa venovala daňovej a účtovnej problematike najskôr ako účtovníčka u predajcu automobilov Honda, potom ako odborná redaktorka časopisu Dane a účtovníctvo v praxi. V súčasnej dobe pracuje ako externá redaktorka odborných publikácii v Nakladateľstve Forum. Venuje sa tiež publikačnej činnosti, vedeniu jednoduchého účtovníctva a účtovnému poradenstvu.

Ing. Martina Mateášová, PhD.

Martina Mateášová pôsobí v oblasti účtovníctva a daní už dlhé roky. Okrem publikačnej a vzdelávacej činnosti sa venuje praktickým problémom formou konzultačnej činnosti a odborného poradenstva, ale aj priamym vedením účtovníctva v konkrétnej účtovnej jednotke. Je autorkou mnohých odborných publikácií z oblasti účtovníctva určených pre odbornú verejnosť a prax. Profesionálne sa venuje na Katedre účtovníctva a audítorstva príprave študentov Ekonomickej univerzity na výkon ich profesie v oblasti teórie a praxe účtovníctva podnikateľských subjektov, finančného účtovníctva a Medzinárodných štandardov finančného vykazovania (IAS/IFRS).  

Ing. Juraj Mlynarčík

Pre značku Rigips pracuje od roku 1996 na rôznych pozíciách. V súčasnosti ako vedúci Technickej akadémie Rigips. Je absolventom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave odbor Pozemné stavby, opravy a rekonštrukcie. Okrem stavebnej fyziky a protipožiarnej ochrany sa venuje intenzívne stavebnej akustike, a to nielen po teoretickej, ale aj praktickej stránke odboru pri organizovaní skúšok stavebných konštrukcií Rigips a vývoji nových riešení.

Zuzana Múdra

Dlhoročne sa rôznymi formami venuje personálnej a mzdovej problematike, či už podporou pri tvorení mzdového softvéru, vedením mzdového účtovníctva a personalistiky pre organizácie, poskytovaním konzultácií v tejto oblasti alebo vedením odborných kurzov zameraných predovšetkým na oblasť mzdového účtovníctva a personalistiky, ako aj legislatívne školenia z oblasti sociálneho a zdravotného poistenia, dane z príjmov zo závislej činnosti a pracovnoprávnej oblasti.

Ing. Soňa Gullová, Ph.D.

Soňa Gullová pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole ekonomickej, kde vyučuje predmet Medzinárodné obchodné rokovania a protokol. Je autorkou mnohých článkov, skript, monografií aj článkov v odbornej tlači.

Mgr. art. Mária Novotná

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.