doc. Ing. arch. Branislav Puškár, PhD.

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie – integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov.

Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko – výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko – výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko – tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá. 

Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov

Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.

Ďalší autori

Mgr. Ingrid Drozdíková

Ingrid Drozdíková vyštudovala odbor organická chémia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po šiestich rokoch praxe vo vedeckom odbore, aj ako vysokoškolský učiteľ, odišla v roku 2000 pracovať do médií. Počas viac ako desaťročnej praxe v printových médiách získala skúsenosti ako editor, publikovala články z oblasti tvorby legislatívy, politiky, hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia či pôdohospodárstva. Od roku 2010 pôsobí ako editorka publikácie Osobná zodpovednosť a riziká štatutárnych zástupcov. Mgr. Ingrid Drozdíková s autormi tak poskytuje nepretržitý kvalitný aktualizačný servis, vďaka  ktorému si multimediálna publikácia udržuje stále svoju vysokú úžitkovú hodnotu.

Ing. Ivan Macháček

Venuje sa ekonomickým otázkam národného hospodárstva jednak v rámci činností u podnikateľských firiem a jednak ako lektor na Univerzite Palackého v Olomouci. Od roku 1993 je tiež daňovým poradcom so zameraním na daň z príjmov. Doteraz publikoval viac ako 1 100 odborných článkov k daňovej problematike, prezentovaných v renomovaných vydavateľstvách. Je tiež autorom viac ako 15 publikácií k daňovej problematike.

Ing. Michal Kučera

Ako majiteľ firmy KML, s.r.o. sa už viac než 17 rokov venuje pokladničným systémom a legislatívnym zmenám v oblasti registračných pokladníc. Pomáha podnikateľom zorientovať sa v zložitých pravidlách a ponúka im praktické riešenia šité na mieru. Dennodenne komunikuje s klientmi z celého Slovenska, takže má jasný obraz o tom, ako zákony ovplyvňujú rôzne typy podnikania. Vie, aké problémy prinášajú, ale aj aké príležitosti sa za nimi skrývajú.

DORIS OESTERREICHER

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

doc. JUDr. Tomáš Strémy, PhD.

Je absolventom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. V súčasnosti je docentom na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň aktívnym členom Slovenskej advokátskej komory. Študijné a prednáškové pobyty absolvoval na Max Planck Institute vo Freiburgu (2014, 2015), Univerzite Scranton v Pensylvánii (USA) (2015), Právnickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe (2011) a iných inštitúciách. V minulosti bol na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky členom komisie pre trestne právo hmotné, členom pracovnej skupiny k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb, členom ad hoc komisie vo veciach väzenstva a v súčasnosti je členom pracovnej skupiny pre trestné právo v Slovenskej advokátskej komore.

doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.

Pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave, desať rokov viedol združenie Inštitút pre pasívne domy a v projektovej praxi sa venuje návrhom energeticky veľmi úsporných budov. V pedagogickej a výskumnej činnosti sa v rámci Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry sústreďuje na problematiku udržateľnej architektúry, tej sa venuje aj v publikačnej činnosti, je autorom knihy NEED – navrhovanie energeticky efektívnych domov. Je tiež autorom kníh Efektívne bývanie (s Robertom Špačkom) a Hodnotenie udržateľnosti architektúry (s Lorantom Krajcsovicsom), je spoluautorom a editorom Rukoväte udržateľnej architektúry. V ďalšom vzdelávaní je gestorom Školy udržateľnej architektúry, aktívne sa zapája do činnosti združenia ArTUR (architektúra pre udržateľný rozvoj), pripravil mnohé vedecké, odborné aj populárne články.