PhDr. Marek Havrila, PhD.

Lektorka, Monika Kosárová, je učiteľkou profesijného rozvoja v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže (NIVAM). Koordinuje Regionálne centrá podpory učiteľov (RCPU), spája Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a NIVAM s RCPU. Školí mentorov RCPU v programe inovačného vzdelávania Rozvoj lektorských zručností pedagogických a odborných zamestnancov, ktorého je garantom. Je spoluautorkou programu inovačného vzdelávania Škola pre 21. storočie – tvorba školského vzdelávacieho programu (na zavádzanie nového kurikula) a Rozširujúceho programu funkčného vzdelávania (Modul krízový manažment). Je bývalou riaditeľkou základnej školy a školskou inšpektorkou.

Petra Gubišová ukončila Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. Svoj humanitný background si rozšírila štúdiom manažmentu na The Open University Business School. Má skúsenosti s manažérskymi pozíciami v oblasti HR a to v národných i nadnárodných spoločnostiach. Má za sebou stovky výberových konaní a desiatky auditov. Je certifikovanou konzultantkou psychodiagnostiky HOGAN. Venuje sa HR manažmentu, so zameraním na strategický rozvoj zamestnancov, personálne a organizačné audity, rozvoj soft skills, projektový manažment.

JUDr. Jana Žuľová, PhD. vyštudovala právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a od roku 2010 pôsobí na tunajšej Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Je členkou Labour Law Association/Asociácie pracovného práva, ktorá spája odborníkov z oblasti pracovného práva a príbuzných odborov. Je autorkou a spoluautorkou viacerých vedeckých i odborných článkov z oblasti odboru, prednáša primárne problematiku pracovného práva a poskytuje právne poradenstvo a konzultantské služby týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov s presahom aj do oblasti ľudských zdrojov.

Ing. Milan Bortel je skúsený odborník v oblasti Microsoft Office a posledných niekoľko rokov sa živý ako lektor a konzultant. Svoje prvé školenie viedol už v roku 2004. Jeho zameranie sú programy v rámci balíkov Microsoft Office, Microsoft Project alebo MS SharePoint Server.

Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je profesorom vo vednom odbore trestné právo a vedúcim Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pôsobí na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vo funkcii zástupcu riaditeľky trestného odboru. Je členom štyroch vedeckých rád a dvoch vedeckých rád odborných časopisov v Českej republike. Pôsobí aj ako externý pedagóg Justičnej akadémie Slo-venskej republiky. Pôsobí ako predseda rigoróznej komisie pre trestné právo procesné a trestné právo hmotné a tiež ako predseda odborovej komisie doktorandského štúdia pre študijný odbor trestné právo. Je autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských učebných textov, odborných publikácií, niekoľkých desiatok vedeckých článkov; je autorom resp. spoluautorom troch vedeckých monografií. Pravidelne sa zúčastňuje a vystupuje na vedeckých konferenciách doma a v zahraničí. Absolvoval štyri študijné pobyty v zahraničí. Bol členom rekodifikačnej komisie, ktorá vypracovala návrh no-vého Trestného poriadku. Bol členom Legislatívnej rady vlády Slovenskej republi-ky. Je laureátom ceny Karola Planka za rok 2009 časopisu pre právnu prax Justičná revue.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.