PhDr. Marek Havrila, PhD.

Ing. Ján Dekánek pôsobil ako konateľ a obchodno-ekonomický riaditeľ, špecialista PO v spoločnosti APOLLOPROJEKT, s.r.o., od 25.08.2013 je konateľom spoločnosti Cognitio, s.r.o, ktorá sa zaoberá protipožiarnou bezpečnosťou. Je nositeľom autorizačného osvedčenia projektovanie pozemných stavieb a osvedčenia odbornej spôsobilosti špecialistu požiarnej ochrany. Je členom Asociácie pasívnej požiarnej ochrany SR a Slovenská tunelárska asociácia. Z hľadiska PBS sa zaoberá najmä priemyselnými odvetviami – chemický priemysel, energetika, cestné tunely. Od r. 1993 je členom TK 17. Je autorom viacerých STN z oblasti PBS. Od r. 1986 sa venuje počítačovej aplikácii riešenia PBS, najmä jej matematickej stránky. Od r. 1989 pôsobí pri Ústave vzdelávania a služieb v Bratislave ako lektor pri vzdelávaní špecialistov PO.

doc. Ing. Martin Čulík, PhD. je absolventom Inžinierskeho štúdia na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Momentálne pôsobí ako vysokoškolský učiteľ – docent na Katedre drevených stavieb TU vo Zvolene. Jeho výskum je orientovaný na zisťovanie mechanických, fyzikálnych a akustických vlastností materiálov pre špeciálne výrobky z dreva, najmä drevené hudobné nástroje, takisto na oblasť priestorovej a stavebnej akustiky v oblasti drevených stavieb. Aktívne publikuje na vedeckých konferenciách a vo vedeckých časopisoch registrovaných v medzinárodných databázach, je autorom a spoluautorom viacero Dizajn patentov. Bol tvorcom, členom a zástupca niekoľkých VEGA, KEGA, APVV projektov a projektov medzinárodnej spolupráce. Má za sebou absolvované trojmesačné zahraničné stáže na Professur Holzwissenschaften, ETH Zürich, Švajčiarsko a Zvukové studia, HAMU Praha, Česká republika. Je výkonný tajomník Slovenskej akustickej spoločnosti pri SAV (SKAS) a riadny člen Európskej akustickej asociácie (EAA – European Acoustics Association). Vo výstavbe rodinných domov sa v čoraz väčšej miere začínajú presadzovať stavby z dreva a materiálov na báze dreva – nízkoenergetické a pasívne domy, a to kladie nové požiadavky na celý konštrukčný systém, statiku domov, na tepelné a akustické vlastnosti. Efektívne navrhnúť konštrukčný systém budovy drevenej stavby aj z pohľadu akustiky vhodne zvoleným materiálom, jeho hrúbkou a použitím optimálnej skladby rôznych dostupných materiálov je výhoda akusticky násobných konštrukcií. Drevo a produkty z dreva majú akustické vlastnosti, ktoré sa pri návrhu konštrukcie budovy, skladby jednotlivých konštrukčných častí a ich vzájomného prepojenia v násobnej konštrukcii, dajú vhodným spôsobom vylepšovať.

Generálnym riaditeľom a podpredsedom predstavenstva YIT Slovakia je od roku 2014. Pripravoval vstup YIT na slovenský trh, neskôr zastával pozíciu riaditeľa developerských projektov a napokon zástupcu generálneho riaditeľa. Pôsobil aj vo firmách Wienerberger (riaditeľ predaja) a Ruukki (riaditeľ pre strategický marketing pre strednú a východnú Európu).  Za svoj čas strávený vo YIT sa mu podarilo transformovať kultúru klasickej slovenskej stavebnej spoločnosti na unikátnu kooperatívnu, egalitársku a pre všetkých spravodlivú kultúru severských firiem. Spolu s viac ako 200 kolegami zefektívňuje svoje stavebné projekty zavádzaním metód LEAN Construction a BIM. V zmysle firemného sloganu „Together we can do it“ kladie kooperatívny potenciál človeka nad jeho individuálne kvality. V roku 2020 získal ocenenie ankety ASB GALA v kategórii Osobnosť architektúry a stavebníctva. V priebehu piatich rokov bol dvakrát nominovaný v Trend TOP 10 v súťaži Manažér roka. Za svoje projekty získala spoločnosť pod jeho vedením ocenenia ASB GALA v kategórii Developer roka až päťkrát. Za projekt STEIN2, premenu bývalého areálu bratislavského pivovaru, získala spoločnosť ocenenie Stavba roka 2019.  Príspevok:  Lean Construction Možnosti využitia a potenciál implementácie Toyota Production systému v stavebníctve. História a súčasnosť manažmentu produktivity v stavebníctve s porovnaním historického vývoja. Nástroje Lean Construction ako napríklad Last Planer, Takt time, 5S a Value streem Mapping a ich využitie na zefektívnenie stavebných postupov, zníženie nákladov, skrátenie doby výstavby a zvýšenie kvality stavieb. Diskusia o potenciáli transformácie konfrontačnej kultúry „kto z koho“ pri výstavbe, na kolaboratívnu kultúru „hľadania pridanej hodnoty“ aj prostredníctvom nových kontraktačných techník ako je napríklad metóda Integrated project delivery.

Študoval na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Od septembra 2006 je stabilným členom odborného tímu advokátskej kancelárie SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o. a vedúcou osobnosťou pobočky v Nitre. Jeho špecializáciou je obchodné právo, osobitné právo obchodných spoločností, ďalej pracovné právo a občianske právo hmotné, osobitne právo záväzkové. Medzi iným sa dlhoročne podieľal na poskytovaní komplexného právneho poradenstva jednému z lídrov pekárenského a mlynárenského priemyslu na Slovensku, v súčasnosti sa podieľa na poskytovaní takéhoto komplexného právneho poradenstva jednej z najvýznamnejších obchodných spoločností podnikajúcich v oblasti potravinového retailu na Slovensku i v celej Európe.

Miroslava Kordošová je vedeckovýskumnou pracovníčkou na Inštitúte pre výskum práce a rodiny v Bratislave. Je odborníčkou s dlhodobou praxou v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, pracovnoprávnych vzťahov, vrátane pracovnoprávnej legislatívy, faktorov pracovného prostredia a vzdelávania v oblasti BOZP. Venuje sa problematike BOZP a jej uplatňovania v praxi a systémového riadenia v podnikoch. Podieľa sa na príprave koncepcií a stratégií v oblasti BOZP a systémového riadenia BOZP. Venuje sa tiež pravidelnej autorskej a publikačnej činnosti v oblasti BOZP.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?