PETER BEŇUŠKA

Okrem teoretickej výuky sa venuje praktickej tvorbe – projektovaniu TZB od roku 1996. Od roku 1984 pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Stavebnej fakulte v Košiciach na oddelení Technických zariadení budov, prednáša TZB II – Vykurovanie, Vykurovacie systémy a vyučuje na diplomových projektoch či ateliérovej tvorbe. Venovala sa legislatíve pri preberaní EU noriem v oblasti tepelných čerpadiel, v oblasti prípravy a distribúcie teplej vody, a v oblasti ekonomickej a energetickej efektívnosti systémov vykurovania. Je autorom vysokoškolských učebníc z oblasti vykurovania a zdravotechniky a niekoľkých monografií.

Jozef Varga pracuje ako poverený Regionálny hygienik a vedúci oddelenia epidemiológie a hygieny detí a mládeže na RÚVZ so sídlom v Rožňave. Od nástupu na RÚVZ Rožňava pracoval na oddelení hygieny detí a mládeže a vykonával štátny zdravotný dozor v zariadeniach v celom okrese. Študoval na Lekárskej fakulte UPJŠ Košice a Trnavskej univerzite v Trnave, momentálne študuje špecializáciu zdravie pri práci na SZU, Master of Public Health na Trnavskej univerzite a rigorózne konanie na VŠ sv. Alžbety Bratislava. Dlhodobo sa venuje hygiene detí a mládeže a obzvlášť problematike infekčných ochorení v zariadeniach pre deti a mládež a ich opatreniami. Zároveň lektor vyučuje na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave predmet preventívne lekárstvo.

Peter Fabian sa špecializuje na oblasť podnikových financií a účtovníctva podniku.  V rámci prednáškovej činnosti pôsobí na Ekonomickej univerzite v Bratislave v predmetoch Podnikové hospodárstvo a Znalectvo.  Zároveň prednáška v rámci kurzu Ohodnocovanie majetku podnikov a Znaleckého minimum na Bratislavskej Business School. Od roku 2009 je súdnym znalcom v odvetví účtovníctvo a daňovníctvo a v odvetví financie. Je autorom viacerých odborných článkov publikovaných v  časopisoch z oblasti finančného manažmentu a controllingu.

Michal Hacaj je psychológ, ktorý sa niekoľko rokov venuje práci s deťmi a rodinami ako školský psychológ. 4 roky pracoval na projekte pre rodiny s deťmi s hyperaktivitou a poruchami správania. Súčasne pracuje ako lektor prevencie kyberšikany na základných školách. V súčasnosti je popri práci frekventantom terapeutického výcviku a atestácie z klinickej psychológie. Vo voľnom čase robí inštruktora bezmotorového lietania a spoznáva slovenské hory. Najväčšiu radosť mu robí jeho dcéra.

V rozmedzí rokov 2009 - 2019 pôsobila ako prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení SR a v rokoch 2020 - 2021 pôsobila ako poradkyňa ministra školstva. Momentálne pôsobí ako zriaďovateľka MŠ.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.