Ing. Ján Dekánek

Pôsobí na Úrade pre ochranu hospodárskej súťaže od roku 2003 ako riaditeľ Legislatívno-právneho odboru, od roku 2009 ako riaditeľ Sekcie legislatívy a medzinárodných záležitostí. V rámci svojho pôsobenia na Úrade viedol najmä práce na novelizáciách zákona o ochrane hospodárskej súťaže súvisiacimi s členstvom Českej republiky v EÚ a na príprave nového programu leniency z roku 2007. Je spoluautorom Komentára k zákonu o ochrane hospodárskej súťaže a k zákonu o verejných zákazkách, rozsiahlo publikuje na tému súťažného práva a vybraných otázok práva komunitárneho. Súčasne predsedá rozkladovej komisii Úradu pre oblasť hospodárskej súťaže. Je aktívny aj v akademickej sfére, kde pracuje ako odborný asistent na Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity a na Právnickej fakulte Univerzity Palackého, v oboch prípadoch v odbore súťažného a európskeho práva.

Soňa Gullová pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole ekonomickej, kde vyučuje predmet Medzinárodné obchodné rokovania a protokol. Je autorkou mnohých článkov, skript, monografií aj článkov v odbornej tlači.

Takmer 13 rokov pôsobí v oblasti auditu. Najskôr v oblasti štátnej správy, neskôr participoval na auditoch stoviek spoločností v súkromnom sektore. Poznatky a skúsenosti z týchto navzájom veľmi odlišných prostredí pretavil do vybudovania ESG tímu v spoločnosti CLA Slovakia. Momentálne okrem auditu pôsobí na poli umelej inteligencie, kde sa usiluje zrozumiteľne približovať tému umelej inteligencie širokej verejnosti a zároveň ju systematicky uchopiť a implementovať do fungovania firiem.

Generálna riaditeľka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia na Ministerstve ŽP SR.

Má niekoľkoročnú novinársku prax v oblasti ICT (Informačných a komunikačných technológií). Vyštudoval strednú školu so zameraním na IT v Švédsku. V roku 2006 sa stal členom redakcie časopisu ComputerWorld. Následne prešiel do časopisu Business World, ktorý je tiež vydávaný pod hlavičkou renomovaného vydavateľstva IDG Czech. Aktuálne má Patrik Khudhur pod svojím patronátom web časopisu Business World, pracuje ako mediálny konzultant, recenzuje herné tituly a hardware, píše pre širokú škálu, prevažne IT a ekonomických titulov.

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.