Ing. Ján Dekánek

Titul inžinier získal na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde vyštudoval odbor Chemické a potravinárske stroje a zariadenia na Ústave procesného inžinierstva. Po skončení inžinierskeho štúdia nastúpil na doktorandské štúdium v odbore Procesná technika na Ústave procesného inžinierstva, kde pôsobí ako doktorand dodnes. Jeho hlavnou výskumnou činnosťou sú tepelné a tepelno-difúzne pochody so zameraním na špecifické a neštandardné podmienky prenosu tepla. Svoje skúsenosti z výskumnej oblasti aplikoval v spoločnosti Eustream a.s., kde sa venoval diagnostike turbosústrojenstiev na tranzitnom plynovode, ako aj únikom skleníkových plynov z plynovodu do atmosféry. Od roku 2020 pôsobí ako procesný inžinier v spoločnosti Wienerberger s.r.o. Jeho hlavným zameraním v spoločnosti je dekarbonizácia procesu výroby pálených tehál. Príspevok: Znižovanie uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál Príspevok je zameraný na podrobnú analýzu uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál. Spoločnosť Wienerberger s.r.o., ako súčasť koncernu Wienerberger AG, si plne uvedomuje svoj podiel na vypúšťaní emisií CO2. Ako výrobca stavených materiálov investuje nemalé prostriedky do dekarbonizácie výrobného procesu vo všetkých produkčných sférach. Cieľom príspevku je zdieľať nadobudnuté poznatky vyplývajúce z každodenného úsilia priamo z výrobnej praxe.

Vyštudovala na SPU v Nitre študijný odbor Fytotechnik. Po absolvovaní univerzity sa zamerala na bezpečnosť a ochranu zdravia a získala osvedčenia Bezpečnostného technika, Technika požiarnej ochrany a lektorské minimum. Od roku 2005 aktívne pôsobí v oblastiach BOZP a OPP a neustále sa snaží prinášať najlepšie riešenia, postupy a pomoc zamestnávateľom a zamestnancom. O rok neskôr sa stala spoluzakladateľkou vzdelávacej spoločnosti VEMAL, s.r.o. V rámci nej sa venuje rôznym formám vzdelávania, kurzov a školení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ochrany pred požiarmi (OPP) a e-learningu (elektronické vzdelávanie). Je majiteľkou spoločnosti OHSAS, s.r.o., ktorá sa špecializuje na bezpečnostno-technické služby (BTS), ochranu pred požiarmi (OPP), civilnú ochranu (CO), revízne kontroly a školenia obsluhy na vyhradené technické zariadenia (VTZ) a implementáciu systémov manažérstva BOZP podľa normy ISO 45 001. V roku 2023 úspešne dokončila program MBA, čo jej umožňuje kombinovať technické a manažérske znalosti pre lepšiu bezpečnosť a účinnosť v pracovnom prostredí. Od roku 2005 je tiež aktívnou lektorkou pre vzdelávanie dospelých v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Je odborným zástupcom pre rôzne špecializované školenia ako sú napríklad obsluha VZV, obsluha stavebných strojov, poľnohospodárskych strojov, lešenárov a ďalších. "Mojim cieľom je neustále prispievať k zvyšovaniu bezpečnosti a efektívnosti v pracovnom prostredí a poskytovať vysoko kvalitné vzdelávanie a poradenstvo v oblasti BOZP, OPP a technických riešení. Vzhľadom k tomu som sa tiež rozhodla šíriť osvetu prostredníctvom podcastu o všetkých témach v týchto oblastiach s názvom BOZP pod lupou," hovorí Lenka Pénzešová Švecová.

Michal Horváth je absolventom Právnickej fakulty TU v Trnave. Počas štúdia absolvoval stáž na exekútorskom úrade a následne po ukončení štúdia v roku 2015 pracoval ako koncipient.  Od roku 2016 pôsobí ako lektor a právnik v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva (SNSĽP), so špecializáciou na vzdelávacie aktivity pre žiakov a žiačky základných, stredných a vysokých škôl, zamestnancov a zamestnankyne v súkromnej, ale aj verejnej sfére na rôzne témy. Ako lektor sa zameriava predovšetkým na tému bezpečnosti sociálnych sietí, kyberšikany, diskriminácie, šikany, mobbingu, bossingu na pracovisku z právneho hľadiska, vzhľadom na stúpajúcu tendenciu konaní, ktoré vykazujú známky porušovania práv v pracovnom prostredí, počnúc predzmluvnými vzťahmi, až po skončenie pracovného pomeru. Absolvoval vzdelávanie a je držiteľom certifikátu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pod záštitou Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODHIR). Popri práci pre SNSĽP prednáša súkromne pre pedagogických zamestnancov a vysoké školy.

Profesionálna lektorka seminárov v oblasti ekonomiky, rozpočtu a účtovníctva vo verejnej správe s dlhoročnými skúsenosťami z praxe. Špecialistka na ekonomickú klasifikáciu, výkazníctvo a konsolidáciu.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).