Ing. Radek David, ALog.

Pôsobí ako špecialista požiarnej ochrany, technik požiarnej ochrany a technik BOZP. V roku 2016 ukončil inžinierske štúdium na Technickej univerzite vo Zvolene, odbor ochrana osôb a majetku pred požiarom. V tom istom roku začal pracovať na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici ako referent požiarnej ochrany a BOZP. Univerzite ako zamestnanec poskytuje všetky služby od poradenstva v oblasti požiarnej ochrany, cez projektovanie stavieb, koordináciu BOZP na stavenisku, riešenie pracovných úrazov, revízie VTZ - plyn a tlak, revízie požiarnych zariadení a mnoho ďalšieho. Od roku 2015 disponuje osvedčením technika požiarnej ochrany i osvedčením technika BOZP. Od roku 2022 je držiteľom osvedčenia na výkon špecialistu požiarnej ochrany, v tom istom roku si založil aj živnosť na projektovanie stavieb v oblasti požiarnej ochrany. Má za sebou množstvo odborných konferencií v rámci požiarnej ochrany aj BOZP.

Je absolventkou inžinierskeho štúdia na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline v odbore nosné konštrukcie budov. V nadväznosti na iňzinierske štúdium sa rozhodla pre doktorandské štúdium na Fakulte bezpečnostného inžinierstva so zameraním na požiarnu odolnosť stavieb . Počas tohto štúdia sa venovala výskumu v oblasti počítačových simulácií požiarov a ich aplikácií do procesu určovania požiarnej odolnosti.

Lektor je generálnym riaditeľom spoločnosti Prvá certifikačná autorita, a.s., ktorá je v súčasnosti najväčším poskytovateľom komplexných služieb vydávania a správy certifikátov v ČR. Je autorom knihy „Elektronický podpis a jeho aplikácie v praxi“ a spoluautorom publikácie „Elektronické komunikácie".

Je skúsený a certifikovaný manažér znalostí, ktorý svojím praktickým prístupom dokáže aj tak abstraktnú tému ako je riadenie znalostí priniesť ku klientom pútavým spôsobom. Certifikát manažéra znalostí nadobudol na rakúskej Knowledge Management Academy. Svoje skúsenosti čerpá z práce ako analytik pre riadenie metadát a znalostí vo VÚB banke, kde sa aktívne zameriava na zjednodušenie cesty k informáciám pre zamestnancov v podobe riadenia obsahového rozvoja interného znalostného portálu, či iniciovania a koordinácie odborných komunít v oblastiach umelej inteligencie, riadenia znalostí a dátovej analytiky. Na viacerých aktivitách spolupracuje s HR útvarmi, ktoré majú v riadení znalostí kľúčovú rolu, napr. v oblastiach rozvoja zamestnancov a organizačného riadenia. Má aktívne skúsenosti vo vedení kolaboratívnej príprave firemnej stratégie riadenia znalostí. Taktiež sa angažuje v komunite odborníkov na riadenie podnikových služieb ITSMF Slovensko, v ktorej zastrešuje semináre na tému riadenia znalostí.

Jozef Ďurian je absolvent Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici so zameraním na manažment a marketing. Vo svojej práci sa orientuje najmä na oblasť manažmentu projektov, manažmentu ľudských zdrojov a manažmentu výkonnosti. Počas svojej profesionálnej dráhy pôsobil ako projektový manažér, konzultant, lektor a vysokoškolský učiteľ. Pracoval na poradenských projektoch pre organizácie verejného a súkromného sektora, podieľal sa na tvorbe desiatok učebných programov, venuje sa lektorskej činnosti a má bohaté skúsenosti s projektmi Phare, ESF, KEGA, VEGA, Leonardo da Vinci, Mantra, SAMRS.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.