Ing. Tibor Račko

Zamestnanec Štátneho archívu v Bratislave, pracuje na úseku predarchívnej starostlivosti. Ako lektor sa venuje legislatívnemu zabezpečeniu správy registratúry, správe registratúry (pojmom, úkonom a informačným systémom), hodnoteniu a vyraďovaniu spisov a činnostiam v registratúrnom stredisku, resp. v archíve. Zároveň prezentuje reálne okolnosti a praktické využitie správy registratúry s poukázaním na riešenia problémov, ktoré pri nej bežne vznikajú. Lektorsky pôsobí vo viacerých vzdelávacích inštitúciách a agentúrach. Absolvoval študijný odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Martina Hejduková prešla obchodnými a manažérskymi pozíciami v nadnárodných aj českých spoločnostiach, dlhodobo viedla obchodné tímy s celorepublikovou pôsobnosťou – Kiss 98 FM, Ringier, HBO a UPS, bola generálnou riaditeľkou spoločnosti Albatros a.s. Ako skúsená lektorka sa špecializuje na tréning predajných zručností, manažment predajných tímov, komunikáciu a typológiu klienta aj predajcu. Vďaka skúsenostiam z reklamy sa venuje aj školiteľskej činnosti v oblasti marketingu.  

Tomáš Guniš je absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy. V súčasnosti pôsobí ako architektonický špecialista v spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. Akustika v školách je z pohľadu architekta dvojsečná zbraň. Na jednej strane zvýšené nároky na zrozumiteľnosť reči a tým aj času dozvuku kladú požiadavky na odbornosť architekta a jeho úzku spoluprácu so špecialistami z oblasti akustiky, na druhej strane súčasný sortiment akustických interiérových riešení poskytuje pestrú paletu dizajnových možností. Tým sa táto téma stáva výzvou, ale aj príležitosťou zároveň. Aké možnosti má teda dnes architekt? Stanú sa tieto riešenia trvalou súčasťou našich tried a škôl? Ako sa má architekt postaviť k školským budovám, kde je potrebné široké spektrum priestorov s rôznymi veľkosťami a diametrálne odlišnými požiadavkami, ako sú triedy, telocvične, školské kluby alebo jedálne?

Michal je psychológ architektúry s viac než desiatimi rokmi multidisciplinárnych skúseností v oblasti technológií, médií a marketingu. Pomáha tvoriť miesta pre dobrý život a zmysluplnú prácu, od kancelárií až po mestské štvrte. V minulosti pracoval u jedného z najväčších európskych kancelárskych developerov, kde rozvíjal UX stratégiu a tvoril interný vzdelávací program. Dnes pôsobí v theLivingCore vo Viedni a je spoluzakladateľom newsletteru o architektúre založenej na vede a orientovanej na človeka, Venetian Letter.

Jozef Binder sa niekoľko rokov venuje analýze a implementácii smart industry riešení pre výrobné podniky. Pracoval na rôznych projektoch od automobilového priemyslu až po logistické spoločnosti, kde analyzoval a spolu so zákazníkmi vymýšľal optimálne riešenia pre riadenie procesov, zvýšenie produktivity a efektivity práce. Vo výrobných podnikoch pracoval na technologických integráciách zariadení ako dopravníkové pásy, automatické vozíky, roboty, Milk-Run vláčikov a pod.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.