Mgr. Martin Podhajský
Je skúsený a certifikovaný manažér znalostí, ktorý svojím praktickým prístupom dokáže aj tak abstraktnú tému ako je riadenie znalostí priniesť ku klientom pútavým spôsobom. Certifikát manažéra znalostí nadobudol na rakúskej Knowledge Management Academy. Svoje skúsenosti čerpá z práce ako analytik pre riadenie metadát a znalostí vo VÚB banke, kde sa aktívne zameriava na zjednodušenie cesty k informáciám pre zamestnancov v podobe riadenia obsahového rozvoja interného znalostného portálu, či iniciovania a koordinácie odborných komunít v oblastiach umelej inteligencie, riadenia znalostí a dátovej analytiky. Na viacerých aktivitách spolupracuje s HR útvarmi, ktoré majú v riadení znalostí kľúčovú rolu, napr. v oblastiach rozvoja zamestnancov a organizačného riadenia. Má aktívne skúsenosti vo vedení kolaboratívnej príprave firemnej stratégie riadenia znalostí. Taktiež sa angažuje v komunite odborníkov na riadenie podnikových služieb ITSMF Slovensko, v ktorej zastrešuje semináre na tému riadenia znalostí.
Marta Bystrovová
Marta Bystrovová, redaktorka kultúrnej rubriky Lidových novín, dlhé roky pracuje v médiách: v Svobodnom slove do roku 1990 viedla kultúrnu rubriku, potom v Lidových novinách založila a viedla prvú sobotnú prílohu Nedělní Lidové noviny, bola tiež spoluzakladateľkou časopisu Týden. Venuje sa kultúrnej tematike a životnému štýlu, rozhovorom a publicistike všeobecne. Je autorkou aj redaktorkou veľkých textov aj kníh. Vedie seminár na Fakulte žurnalistiky UK.
Je členkou etickej komisie Syndikátu novinárov ČR, vychovala radu kvalitných publicistov.
Mgr. et Ing. Gabriela Culík Končitíková
Gabriela Culík Končitíková vyučuje predmet Systém riadenia Baťa v Ústave managementu a marketing na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne.
doc. Ing. Mária Dzúrová, PhD.
Mária Dzurová je odborník a konzultant, lektor v oblasti marketingového manažmentu, marketingu, logistiky, ochrany spotrebiteľa, inovácií, nákupu a obstarávania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Má dlhoročnú prax vo výrobnej firme v riadení nákupu, predaja, distribúcie (predaj, riadenie vzťahov so zákazníkmi, skladovanie, doprava, nákup, obchodné jednania – zmluvné vzťahy, riadenie obchodných stredísk, firemných predajní, spolupráca s výrobou).
Aktuálne pôsobí ako vysokoškolský učiteľ Ekonomickej univerzity v Bratislave. Doktorát získala z oblasti logistiky, habilitovala v oblasti marketingu. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť na Slovensku i v zahraničí. Je riešiteľom rôznych výskumných projektov, zameraných na oblasť modernizácií a inovácií, ako ochrany spotrebiteľa.
Mgr. Pavel Pavlovkin
Lektor je právny poradca pôsobiaci na Európskom spotrebiteľskom centre v SR hosťujúcom na Ministerstve hospodárstva SR. Zaoberá sa riešením cezhraničných spotrebiteľských sporov a poskytuje poradenstvo pre spotrebiteľov.
Mgr. art. Mária Novotná
Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej.
Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja
Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi.
Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.
