RNDr. Miroslava Kordošová, PhD.

Miroslava Kordošová je vedeckovýskumnou pracovníčkou na Inštitúte pre výskum práce a rodiny v Bratislave. Je odborníčkou s dlhodobou praxou v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, pracovnoprávnych vzťahov, vrátane pracovnoprávnej legislatívy, faktorov pracovného prostredia a vzdelávania v oblasti BOZP. Venuje sa problematike BOZP a jej uplatňovania v praxi a systémového riadenia v podnikoch. Podieľa sa na príprave koncepcií a stratégií v oblasti BOZP a systémového riadenia BOZP. Venuje sa tiež pravidelnej autorskej a publikačnej činnosti v oblasti BOZP.

Ďalší autori

Ing. Peter Miškovič

Peter Miškovič je odborník v oblasti elektronického podpisu a certifikačných služieb s tým spojených. Má niekoľkoročnú prax v oblasti certifikačných a akreditovaných certifikačných služieb a s využívaním elektronického podpisu v praxi. Pravidelne prednáša na podujatiach zaoberajúcich sa elektronickým podpisom, či už z pohľadu jeho bezpečnosti, využívania v rámci eGovernmentu, praktickom používaní. Pôsobí ako senior konzultant v akreditovanej certifikačnej autorite, kde sa denne stretáva s praktickými problémami klientov pri používaní elektronického a zaručeného elektronického podpisu ako aj pri jeho využívaní v rámci bezpečnej komunikácie, autentifikácie ap.

JUDr. Matej Drotár

V súčasnosti pôsobí ako prednosta obecného úradu. V minulosti pôsobil aj ako vedúci organizačno-právneho oddelenia v samospráve a niekoľko rokov ako právnik na orgáne miestnej štátnej správy v školstve, kde okrem iného poskytoval aj odbornú poradenskú činnosť riaditeľom škôl a školských zariadení, zamestnancom školských úradov a zriaďovateľom škôl a školských zariadení. Je autorom dvoch odborných publikácií a množstva odborných článkov. Vo svojej lektorskej a publikačnej činnosti sa venuje predovšetkým témam súvisiacim so školstvom a školskou legislatívou.

Doc. PhDr. Miroslav ŠKODA, PhD.

Miroslav Škoda pôsobí na Vysokej škole DTI vo funkcii docenta, taktiež je garantom bakalárskeho študijného programu. Svoju vedeckovýskumnú a pedagogickú činnosť zameriava na oblasť finančného a medzinárodného účtovníctva. Zároveň pravidelne prispieva do odborných publikácií, ktoré sa venujú otázkam účtovníctva a daní, vedie semináre pre odbornú prax. Prednáša na študijných programoch akreditovaných aj v anglickom jazyku doma i v zahraničí.

Ing. Milan Vargan

Milan Vargan je partner slovenskej daňovo-poradenskej spoločnosti TAX Systems a daňovým poradcom s dlhoročnou skúsenosťou s DPH na národnej a medzinárodnej úrovni. Zároveň je partnerom za Slovensko v medzinárodnej sieti DPH špecialistov VAT Forum so sídlom v Bruseli. Je členom pracovnej skupiny pre nepriame dane zriadenej pri CFE, zastupujúci Slovenskú komoru daňových poradcov.

PaedDr. Jarmila Javorková

Garant inovačného vzdelávania, mediátorka Slovenskej komory učiteľov a učiteľka ZŠ z praxe.

Ing. arch. Martina Jelínková

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.