RNDr. Miroslava Kordošová, PhD.

Robert Henček je odborne spôsobilá osoba na poskytovanie pracovnej zdravotnej služby a venuje sa problematike kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík podľa vyskytujúcich sa faktorov práce a pracovného prostredia na konkrétnom pracovisku. Má niekoľko ročnú prax v odbore. V súčasnosti pracuje v spoločnosti FOLYMA, s.r.o poskytujúcej dodávateľským spôsobom činnosť pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 a 2.

Vedúcim technického oddelenia je od roku 2014. Je zodpovedný za produktový management, prípravu inovačných projektov a komunikáciu v technickej oblasti v rámci koncernu Xella. Spoločnosť Xella zastupoval v Slovenskej rade pre zelené budovy v rokoch 2015 až 2019, kde bol i členom predstavenstva. V roku 2018 sa podieľal na založení Združenia výrobcov murovacích materiálov (ZVMM). Od založenia ZVMM pôsobí ako jeho výkonný predseda. Je činný v  technickou normalizácii a zastupuje spoločnosť Xella v technickej komisii 21 a technickej komisii 58.    Počas pôsobenia vo funkcii vedúceho oddelenia spoločnosti Xella bol pri zrode viacerých nových výrobkov a procesov. Najznámejší z týchto výrobkov je Ytong Lambda YQ. Pod jeho vedením sa sformovali technické služby Xella v Čechách a na Slovensku, z ktorých sa následne vytvorilo samostatné oddelenie pod názvom Kompetenčné centrum. Úzka spolupráca technického oddelenia s Kompetenčným centrom umožnila zavedenie inovácií, ktorým sa venuje príspevok Inovácia stavebných materiálov a technológií a digitalizácia procesov Xella blue.sprint   .

Peter Čavojský je managing partnerom advokátskej kancelárie CLS Čavojský Partners, s.r.o. Vo svojej profesnej praxi sa venuje najmä zmluvnému, obchodnému, súťažnému a finančnému právu. Pri poskytovaní komplexného právneho poradenstva v každodennej agende spoločností nadobudol cenné skúsenosti pri vytváraní podpory štatutárom spoločností a poskytovaní praktických komerčných riešení. Praktické know-how nadobudol aj ako správca konkurznej podstaty, čo mu umožňuje poskytovať klientom komplexnú právnu podporu aj v tejto oblasti. Venuje sa tiež publikačnej činnosti a externe vyučuje na Рaneurópskej vysokej škole.  

Václav Chvalovský strávil prevažnú časť svojej profesionálnej kariéry v oblasti vývoja a zavádzania podnikových IS (vrátane vývoja software) v ČR, SR aj zahraničí (Anglicko, USA). V polovici 60. rokov začal ako programátor, prešiel postupne mnohými vedúcimi funkciami, riadil významné a úspešné projekty. Pracoval ako Business Development Executive pre spoločnosť Volkswagen / ŠkodaAuto v oblasti IS. V súčasnosti sa venuje výučbe na University of New York in Prague (UNYP), kde je vedúcim katedry Business Administration na UNYP.

Ľuboslava Kočibálová ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde jej bol v roku 2008 udelený titul Mgr. Je členka Slovenskej advokátskej komory. Popri štúdiu na vysokej škole pracovala ako právna asistentka v advokátskej kancelárii v Bratislave. Na pozíciu právnik do advokátskej kancelárie CLServices, s.r.o. nastúpila v roku 2009. V advokátskej kancelárii sa Ľuboslava venuje najmä oblasti korporátneho práva,  konkurznému právu, zmluvnému právu a procesnému zastupovaniu.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?