PhDr. Viera Hajdúková, PhD.

Publikáciu pre Vás pripravil tím renomovaných autorov a odborníkov priamo z praxe.

Jana Klapilová vyštudovala odbor Anglistika – amerikanistika - Český jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobí ako lektorka firemných kurzov so zameraním na všeobecnú a obchodnú angličtinu a ako vyučujúca predmetu Obchodný jazyk – angličtina na Ekonomickej fakulte Mendelovej univerzite v Brne. Ako prekladateľka a externá redaktorka českých aj anglických textov spolupracuje s rôznymi subjektmi, najmä s nakladateľstvom Academia v Prahe a s Ústavom pre český jazyk a Filozofickým ústavom Akadémie vied Českej republiky.

Od roku 2002 pôsobí ako odborný asistent na Fakulte dopravnej ČVUT v Prahe, kde vyučuje predmety zamerané na ekonomiku dopravy, najmä potom na kalkulácie nákladov dopravy vo väzbe na financovanie verejnej dopravy. V súčasnosti tiež spolupracuje s ČESMAD Bohemia, SAČM a ďalšími subjektmi. Od roku 2004 pôsobí tiež ako IT analytik v spoločnosti ČSAD Praha holding a.s. Od roku 2013 je predsedom IODA, z.s.

Zuzana Broskvová je psychologička, lektorka a koučka spoločnosti Life Up s praktickými skúsenosťami v manažérskej roli. Počas celej kariéry sa venuje rozvoju a vzdelávaniu ľudí v biznisovom prostredí. V minulosti viedla tímy v oblasti ľudských zdrojov, v súčasnosti sa venuje manažérskemu rozvoju z role lektorky. Jej tréningy sú praktické, zároveň do nich vnáša psychologický pohľad, vníma potreby účastníkov, ktoré sa snaží naplniť.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?