PhDr. Viera Hajdúková, PhD.

V súčasnosti pracuje na pozícii Production & Warehouse Manager v nadnárodnej spoločnosti Banta Global Turnkey. Táto spoločnosť zaisťuje služby v oblasti SCM pre globálne reťazce v odvetviach Hi-Tech a Medical.

Tibor Vojtko pôsobil 20 rokov v colnej správe, kde prešiel „klasickým“ kariérnym postupom od radového colníka na hraničnom priechode až po funkciu riaditeľa odboru Colného riaditeľstva SR. Počas svojej kariéry pôsobil ako lektor odborného vzdelávania aj v rámci mimo colnej správy. V súčasnosti pôsobí v poradenskej a konzultačnej spoločnosti, kde sa naďalej venuje colnej problematike a taktiež lektorskej činnosti.

Bohumil Král je vedúcim Katedry manažérskeho účtovníctva Fakulty financií a účtovníctva VŠE v Prahe. Pôsobí ako vyučujúci a obsahový garant kurzov na Pražskej medzinárodnej manažérskej škole pri VŠE, ako predseda dozorcovskej rady spoločnosti JUTA, a. s. a akademickej rady Českej asociácie finančného riadenia (CAFIN). Popri svojich vedeckých a publikačných aktivitách sa podieľa na spracovaní projektov manažérskeho riadenia v rade podnikov. Významne sa angažuje aj v oblasti profesijného účtovníckeho vzdelávania. Je predsedom Komitétu pre certifikáciu a vzdelávanie Zväzu účtovníkov. Do roku 2007 bol členom Rady Komory audítorov a predsedom výboru pre audítorské skúšky. V rokoch 2000 - 2003 pracoval ako reprezentant ČR vo Vzdelávacom výbore Medzinárodnej federácie účtovníkov (IFAC). V rokoch 2004 - 2005 bol prezidentom Európskej účtovníckej asociácie (EAA). V súčasnosti je členom Výboru pre koordináciu vzdelávania a profesijné skúšky Rady pre verejný dohľad nad auditom.

Je certifikovaná biznis koučka a certifikovaná lektorka s akreditáciou MŠVVaŠ SR. Počas svojej dlhoročnej kariéry riaditeľky základnej školy sa venovala inovatívnym prístupom vo vzdelávaní a vedení škôl. Dnes koučuje ľudí v biznise aj školstve, a napĺňa si túžbu pomáhať ľuďom dosahovať motivujúce ciele. V úlohe lektorky odovzdáva ďalej svoje manažérske skúsenosti. Vyštudovala Pedagogickú fakultu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a v roku 2001 úspešne obhájila titul Doktor pedagogiky na Fakulte Všeobecnej psychológie. PaedDr. Lenka Holíková sa venuje tréningu v týchto oblastiach: Zvládanie stresu a záťažových situácií Riadenie ľudských zdrojov Kompetencie lídra Efektívna komunikácia Situačný time managment Certifikáty/Osvedčenia Lektor – akreditovaný vzdelávací program Medzinárodný certifikát Kritické myslenie ISSA ITS – The International Step by Step Association, Wide Open school Foundation Asertívne zvládanie náročných komunikačných situácií Riadenie interpesonálnych konfliktov Dosahovanie psychickej odolnosti, zvládanie stresu Kouč 104 – ACSTH, akreditovaný vzdelávací program , ACSTH Tímový koučing – High performance of great team podľa programu NASA , CPC Kids‘ Skills – koučovanie detských zručností, MPSV ČR Business coaching – meaning and mechanics of coaching in business, Biznis koučing- význam a techniky koučovania v biznise), ACSTH

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.