PhDr. Viera Hajdúková, PhD.

Viera Hajdúková je odborníčka na predprimárne vzdelávanie. Problematike predprimárneho vzdelávania sa venuje dlhé roky. Pri svojej práci čerpá zo svojich doterajších praktických skúseností, ktoré získala ako učiteľka a riaditeľka materskej školy, ako školská inšpektorka a metodička a tiež ako odborná zamestnankyňa orgánov štátnej správy v školstve.

Ďalší autori

JUDr. Lenka Pargáčová

Lenka Pargáčová ukončila štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde jej bol v roku 2008 udelený titul Mgr. a v roku 2009 titul JUDr. Je členka Slovenskej advokátskej komory. Popri štúdiu na vysokej škole pracovala ako praktikantka v Centre právnej pomoci v Bratislave, po ukončení školy ako notárska koncipientka. Lenka na pozíciu právnik nastúpila do advokátskej kancelárie CLServices, s.r.o. v roku 2009. Počas svojej praxe nadobudla skúsenosti najmä v oblasti zmluvného práva, korporátneho práva a finančného práva.

Ing. Daniel Totušek, MBA

Daniel Totušek pracuje v spoločnosti ALSENTA s.r.o. Väčšiu časť svojej predchádzajúcej profesionálnej dráhy pôsobil vo firme KOMPASS Czech Republic, s.r.o. V posledných rokoch sa špecializuje na služby pre nákup.

Ing. Tatiana Herchlová

Tatiana Herchlová má dlhoročnú prax v oblasti ochrany životného prostredia v súkromnej sfére aj vo verejnej správe. Má praktické skúsenosti z prevádzky ČOV (čistiareň odpadových vôd), je odborne spôsobilou osobou pre prevádzkovanie verejných kanalizácií I. kategórie.

Ing. Ján Skorka

Ján Skorka je riaditeľom na daňovom oddelení spoločnosti PricewaterhouseCoopers a má viac ako 20 ročné skúsenosti v oblasti daní. Je licencovaným daňovým poradcom a členom metodicko legislatívnej komisie pre DPH. V súčasnosti vedie tím špecializujúci sa na nepriame dane. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na daňové poradenstvo, daňové kontroly a spory, riadenie daňových rizík, ako aj na implementáciu daňových technológií a digitalizáciu daňových procesov.

Mgr. Ing. Marek Sobola, PhD.

Autorizovaný krajinný architekt, historik a heraldik. Je členom Slovenskej komory architektov. V súčasnosti pracuje vo vlastnom ateliéri v Žiline. V praxi sa venuje najmä vertikálnej zeleni, strešným záhradám a drobnej sakrálnej architektúre v krajine. Je zakladateľ medzinárodného projektu Strom pokoja. V roku 2018 bolo jeho autorské dielo “Zelená stena Gothal v Liptovskej Osade” zaradené ako jedno z troch diel reprezentujúcich Slovensko do medzinárodnej výstavy “Krajinná architektúra ako spoločný základ”. Výstavu, ktorá prezentovala projekty krajinnej architektúry zrealizované v Európe v rokoch 2013 – 2017 organizovala európska pobočka Medzinárodnej federácie krajinných architektov – IFLA (The International Federation of Landscape Architects). Publikuje v odborných a vedeckých časopisoch na Slovensku, Česku, Kanade, Austrálii a Novom Zélande.

DORIS OESTERREICHER

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.