PhDr. Viera Hajdúková, PhD.

Božena Gašparíková je odborníčka na environmentálne právo. Titul JUDr. a CSc. získala na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala v oblasti podnikovej praxe, v oblasti výskumu a 18 rokov na Ministerstve životného prostredia SR, z toho 16 rokov ako riaditeľka odboru legislatívy. V súčasnosti je poradkyňou ministra životného prostredia pre oblasť legislatívy životného prostredia. Trvalo sa venuje lektorskej a publikačnej činnosti. Je autorkou viacerých kníh a publikácií z oblasti práva životného prostredia a osobitne aj z oblasti odpadového hospodárstva. Prednášala na Technickej univerzite v Košiciach a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.  

Publikáciu pre Vás pripravil tím renomovaných autorov a odborníkov priamo z praxe.

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov. Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.  Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.

Má niekoľkoročnú novinársku prax v oblasti ICT (Informačných a komunikačných technológií). Vyštudoval strednú školu so zameraním na IT v Švédsku. V roku 2006 sa stal členom redakcie časopisu ComputerWorld. Následne prešiel do časopisu Business World, ktorý je tiež vydávaný pod hlavičkou renomovaného vydavateľstva IDG Czech. Aktuálne má Patrik Khudhur pod svojím patronátom web časopisu Business World, pracuje ako mediálny konzultant, recenzuje herné tituly a hardware, píše pre širokú škálu, prevažne IT a ekonomických titulov.

Ingrid Drozdíková vyštudovala odbor organická chémia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po šiestich rokoch praxe vo vedeckom odbore, aj ako vysokoškolský učiteľ, odišla v roku 2000 pracovať do médií. Počas viac ako desaťročnej praxe v printových médiách získala skúsenosti ako editor, publikovala články z oblasti tvorby legislatívy, politiky, hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia či pôdohospodárstva. Od roku 2010 pôsobí ako editorka publikácie Osobná zodpovednosť a riziká štatutárnych zástupcov. Mgr. Ingrid Drozdíková s autormi tak poskytuje nepretržitý kvalitný aktualizačný servis, vďaka  ktorému si multimediálna publikácia udržuje stále svoju vysokú úžitkovú hodnotu.

Martin Hradský sa dlhodobo venuje systémom zlepšovania. Je nezávislý konzultant a lektor, ktorý sa podieľa na optimalizačných projektoch v rôznych výrobných firmách v Českej republike, aj na Slovensku. Pôsobí aj v úlohe interného manažéra. Venuje sa metódam štíhlych výrobných procesov (LEAN) vo výrobných firmách, prostredníctvom workshopov a tréningov. V rámci nich učí zamestnancov prinášať zlepšovacie návrhy a eliminovať plytvanie. V súčasnosti vedie najmä in-house školenia pre manažment firiem.