PaedDr. Viera Pobiecka

Autorka vyštudovala etnológiu a religionistiku na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity a v súčasnosti tu dokončuje doktorandské štúdium. Dlhéroky pôsobí v neziskovom sektore, pracovala ako redaktorka spoločensko-ekologického časopisu Siedma generácia a ako etnologička Múzea rómskej kultúry v Brne.

Už viac ako 25 rokov sa pohybuje v prostredí školstva a poradenstva. Venuje sa lektorskej činnosti, predovšetkým témam špeciálnej pedagogiky a podpory detí so špeciálnymi potrebami, ako aj včasnej intervencii.

Pôsobí ako zodpovedná osoba a konzultant pre oblasť ochrany osobných údajov a whistleblowingu. Pracovala aj ako advokátsky koncipient, externý vysokoškolský učiteľ a pôsobila aj na Úrade na ochranu osobných údajov SR. V prednáškach a publikačnej činnosti sa venuje téme ochrany osobných údajov, whistleblowingu, pracovného práva, autorského práva, občianskeho a správneho práva.

Architekt a urbanista s medzinárodnými skúsenosťami. Projektoval a realizoval obytné zóny v Alžírsku, stal sa registrovaným expertom OSN pre bývanie. Je autorom mnohých územných plánov hlavne na Slovensku. Je spoluautorom plánu rozvoja hlavného mesta Alžír schváleného tamojšou vládou v roku 1986. Po roku 1989 sa stal hlavným architektom a viceprimátorom Bratislavy. Neskôr založil občianske združenie Dom Európy Bratislava, ktorému predsedal až do svojho odchodu do Bruselu v roku 2008. Bol podpredsedom Slovenskej komory architektov, s kolegom založil ateliér Beňuška Topinka Architekti. Pracoval aj ako expert pre rozvoj miest v rámci programov Svetovej banky, Bertelsmannovej nadácie, či EU programu URBACT. V Európskej komisii viedol oddelenie projektovania budov. Pod jeho vedením bolo zrekonštruovaných alebo novopostavených temer 200.000 m2 zväčša kancelárskych podlažných plôch. V roku 2016 sa stal sa prvým hlavným architektom Európskej komisie. Príspevok: Stane sa udržateľnosť synonymom krásy a funkčnosti architektúry? Architektúra je nielen o designe, kráse a funkčnosti, ale aj o trvalej udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti jej autorov. V prednáške budú uvedené princípy holistickej architektonickej tvorby zdokumentované na vybratých príkladoch realizovaných budov ako aj ich aplikácia v medzinárodnej súťaži UIA.

Pôsobí ako právnička so špecializáciou na stavebné právo, územné plánovanie a verejné obstarávanie. Vo svojej odbornej praxi sa venuje najmä právnym otázkam prípravy a povoľovania stavieb, aplikácii stavebnej legislatívy a právnym aspektom investičných a stavebných projektov. Je doktorandkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, kde sa vo svojej vedeckovýskumnej činnosti zameriava na využívanie umelej inteligencie vo verejnej správe, osobitne v procesoch stavebného práva, a na otázky právnej istoty, zákonnosti a digitalizácie rozhodovacích procesov. Je autorkou odborných článkov a komentárov k stavebnej legislatíve. Pravidelne sa venuje prednáškovej a publikačnej činnosti zameranej na aktuálne legislatívne zmeny, ich výklad a praktické dôsledky. Vo svojej odbornej činnosti prepája právnu teóriu s aplikačnou praxou, pričom osobitnú pozornosť venuje identifikácii právnych problémov a nejasností vznikajúcich pri uplatňovaní stavebných predpisov.

Vladimír Mózer v súčasnosti pôsobí na Katedre požiarneho inžinierstva, Fakulty bezpečnostného inžinierstva na Žilinskej univerzite v Žiline. Vo svojich výskumných a pedagogických aktivitách sa zameriava predovšetkým na požiarne inžinierstvo, požiarnu bezpečnosť stavieb, posudzovanie požiarneho rizika a aplikovanú požiarnu vedu. V týchto oblastiach sa podieľal na viacerých domácich a zahraničných výskumných a vývojových projektoch, ktoré sa zaoberali zdokonaľovaním inžinierskych nástrojov protipožiarnej bezpečnosti a bezpečným používaním stavebných materiálov z obnoviteľných zdrojov. Aktívne spolupracuje s orgánmi štátnej správy v oblasti protipožiarnej bezpečnosti a je členom národných a medzinárodných komisií pre technickú normalizáciu (STN, CEN a ISO). Je vedúcim pracovnej skupiny ISO TC92 SC4 Fire safety engineering WG10 Fire risk assessment a členom pracovnej skupiny Society of Fire Protection Engineers (SFPE) na revíziu príručky pre posudzovanie požiarneho rizika.