PaedDr. Viera Pobiecka

Celý život pracuje v oblasti riadenia ľudských zdrojov, pracovnoprávnych vzťahov a odmeňovania zamestnancov, z toho 20 rokov vo vedúcich pozíciách ako riaditeľka osobného úradu na ministerstve a v iných orgánoch štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou. Súčasne sa podieľala na príprave a tvorbe právnych predpisov, najmä v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Je lektorkou v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a odmeňovania v štátnej a verejnej správe. V súčasnosti pracuje ako vedúca Osobného úradu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ivan Syrový pôsobí ako advokát a poskytuje právne služby v oblastiach občianskeho, obchodného, trestného, správneho aj ústavného práva. Je členom I. disciplinárneho senátu rozhodujúceho o disciplinárnych konaniach sudcov. Ivan Syrový pôsobí ako lektor na rôzne témy, osobitne so zameraním na občianske právo a publikuje v Justičnej revue alebo v Bulletine Slovenskej advokácie. Vydal knižnú publikáciu Môj domáci právnik určenú širokej verejnosti, v ktorej sa snaží zrozumiteľnou formou priblížiť čitateľovi bežné životné situácie, v ktorých je dobré sa orientovať a mať právne povedomie.

Simona Makúchová je advokátka v advokátskej kancelárii Eversheds Sutherland. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na pracovné právo, ochranu osobných údajov, obchodné právo, právo duševného vlastníctva a ako aj na oblasť verejného obstarávania. Okrem advokátskej praxe sa venuje aj publikačnej činnosti. Je autorkou mnohých odborných článkov a niekoľkých komentárov k právnym predpisom týkajúcich sa oblasti verejného práva. Pôsobí aj ako členka Osobitnej komisie Úradu pre verejné obstarávanie. Osobitná komisia je odborným poradným orgánom druhostupňového orgánu (predsedu UVO) v konaniach, ktoré sa týkajú rozhodnutí o uložení sankcií, budúceho vymáhania korekcií či preskúmavania právoplatných rozhodnutí úradu ako aj posudzovanie opravných prostriedkov voči uloženým sankciám.

Kateřina Nechanická je personalistka, podnikateľka a profesionálna koučka s akreditáciou Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy České republiky a ICF (nternational Coaching Federation). Poskytuje konzultácie v oblasti kariérneho poradenstva, aktívne sa venuje koučingu v rámci spolupráce s viacerými nadnárodnými spoločnosťami. Spolupracuje tiež ako externý HR konzultant a venuje sa prednáškam v oblasti vedenia ľudí, motivácie, a iných "soft skills" v oblasti riadenia ľudských zdrojov.

Antónia Ambrózyová pôsobila na viacerých významných pracovných pozíciách, napr. ako právnik špecialista na okresnom úrade, ako vedúca právneho oddelenia pobočky VšZP, ako riaditeľka zdravotníckeho zariadenia v zriaďovacej pôsobnosti samosprávneho kraja, aj ako právnička, následne poverená vedením sekcie na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Momentálne už niekoľko rokov úspešne vedie súkromnú firmu, ktorá sa venuje okrem iného informačnému právu (najmä komplexnej ochrane osobných údajov). Má za sebou bohatú lektorskú činnosť a množstvo skúseností priamo z praxe. Je členkou Asociácie lektorov a kariérnych poradcov.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.