PaedDr. Viera Pobiecka

Eva Bruteničová bola učiteľkou materskej školy, má vyše tridsaťročnú učiteľskú prax. Je absolventkou Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ako pedagóg som názoru, že didaktika je náuka o procese výučby, ale najmä je o nápadoch, čo možno s výučbou a vo výučbe urobiť spoločne s jej subjektmi. Pôsobí v Metodicko-pedagogickom centre Krajského pracoviska v Bratislave ako učiteľ profesijného rozvoja. Je spoluautorkou učebnice Psychológia pre stredné pedagogické školy, pedagogické a sociálne akadémie a pedagogické a kultúrne akadémie, taktiež učebnica Pedagogika 2 pre stredné pedagogické školy, pedagogické a sociálne akadémie a pedagogické a kultúrne akadémie, spoluautorkou publikácie Profesijné kompetencie učiteľa materskej školy v oblasti Dieťa, Oblasti edukačných skúseností detí v materských školách, autorkou odborných článkov, učebných zdrojov k vzdelávacím programom.

Adam Svejkovský vyštudoval odbor Business Administration na University of New York in Prague, ktorého súčasťou je aj štúdium projektového manažmentu. Projektovému riadeniu sa venuje už od roku 2003, kedy sa stal spoluzakladateľom a projektovým manažérom v spoločnosti NeighborBeatsEntertainment, kde pôsobil ako hlavný koordinátor kľúčových aktivít strategického, personálneho a finančného riadenia. V roku 2008 rozšíril svoje projektové skúsenosti o rolu konzultanta - špecialistu na zvyšovanie efektivity predajných procesov v spoločnosti CAMPI. Pracoval v tíme pre analýzu manažérskeho riadenia, predajných procesov i následného zavádzania kľúčových zmien napr. do spoločností Raiffeisenbank, Tatra Banka či Poštová sporiteľňa. V rokoch 2009 – 2011 pôsobil v pozícii marketingového riaditeľa v novovzniknutej spoločnosti Bedna.TV, prevádzkujúcej internetovú televíziu a filmovú produkčnú spoločnosť, kde zavádzal systém projektového a manažérskeho riadenia. Podobnou problematikou sa zaoberal aj v rámci občianskeho združenia Pozitivní evoluce (Pozitívna evolúcia), kde v roku 2012 zavádzal systém pre projektové riadenie EasyProject.

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Ľubomír Žiak je erudovaným pracovníkovom štátnej správy ochrany ovzdušia. Zastupoval Slovenskú republiku vo Výkonnom orgáne dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, na stretnutiach strán Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V rámci Montrealského protokolu bol členom Implementačného výboru. Zastupoval Slovensko v Medzivládnom paneli pre zmenu klímy (IPCC) a tiež sa zúčastňoval konferencií strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Inžinier chémie - absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej STÚ, jej Chemicko-technologickej fakulty - získal skúsenosti z praxe v chemických fabrikách (Slovnaft, Chemické závody v Novákoch). Dobre poznal výrobnú problematiku aj v ďalších slovenských chemických podnikoch združených v Slovchémii, kde pôsobil v rokoch 1984 až 1990. Od roku 1990 pôsobí v rezorte životného prostredia. Na začiatku v Slovenskej komisii životného prostredia SR a od roku 1993 na Ministerstve životného prostredia SR. Prakticky od začiatku v odbore, ktorý mal na starosti ochranu ovzdušia. V odbore ochrany ovzdušia prešiel pozíciami referenta, vedúceho oddelenia a v roku 2005 sa stal riaditeľom odboru ochrany ovzdušia. V roku 2009 bol uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme – po doplňovacích voľbách sa stal primátorom Stupavy. Po skončení mandátu v roku 2011 sa vrátil na ministerstvo, kde sa venuje medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany ovzdušia.

Marek Bobiš získal od roku 2002 skúsenosti v riadení a implementácii štrukturálnych fondov a iných mechanizmov pomoci EÚ, pričom najdôležitejšími boli jeho úlohy pri vytvorení systému implementácie štrukturálnych fondov v Slovenskej energetickej agentúre (v súčasnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra). Pôsobil tiež na Ministerstve hospodárstva SR a v súčasnosti pracuje ako programový manažér na Ministerstve životného prostredia SR.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.