Mgr. art. Rudolf Látečka
Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov.
Príspevok: Imaginárny svet a architektúra
Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?
Ján Hrončák
Co-founder VRBA / AKULAR. Inovácie v oblasti AR/VR a IoT technológií pre inteligentné mestá a real estate sektor.
Kristína Maschkanová
Kristína Maschkanová pôsobí ako asociovaný advokát v advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners s.r.o. a je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Momentálne sa zameriava najmä na korporátne právo, právo duševného vlastníctva, finančné právo a procesné zastupovanie
XAVIER TROUSSARD
Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo.
Príspevok: Nový Bauhaus
Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.
Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.
B.Sc. Adam Svejkovský
Adam Svejkovský vyštudoval odbor Business Administration na University of New York in Prague, ktorého súčasťou je aj štúdium projektového manažmentu. Projektovému riadeniu sa venuje už od roku 2003, kedy sa stal spoluzakladateľom a projektovým manažérom v spoločnosti NeighborBeatsEntertainment, kde pôsobil ako hlavný koordinátor kľúčových aktivít strategického, personálneho a finančného riadenia.
V roku 2008 rozšíril svoje projektové skúsenosti o rolu konzultanta - špecialistu na zvyšovanie efektivity predajných procesov v spoločnosti CAMPI. Pracoval v tíme pre analýzu manažérskeho riadenia, predajných procesov i následného zavádzania kľúčových zmien napr. do spoločností Raiffeisenbank, Tatra Banka či Poštová sporiteľňa.
V rokoch 2009 – 2011 pôsobil v pozícii marketingového riaditeľa v novovzniknutej spoločnosti Bedna.TV, prevádzkujúcej internetovú televíziu a filmovú produkčnú spoločnosť, kde zavádzal systém projektového a manažérskeho riadenia. Podobnou problematikou sa zaoberal aj v rámci občianskeho združenia Pozitivní evoluce (Pozitívna evolúcia), kde v roku 2012 zavádzal systém pre projektové riadenie EasyProject.
Ing. Anna Gálová
Odborníčka na vodné hospodárstvo a súvisiacu legislatívu. Začínala ako technológ čistenia odpadových vôd a zároveň ako vedúca laboratória vo vodárenskej spoločnosti. Po zriadení úradov životného prostredia 15 rokov pracovala na okresnom úrade v oblasti životného prostredia. Ďalších 17 rokov pôsobila na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na sekcii vôd, z toho 14 rokov ako riaditeľka odboru štátnej vodnej správy a rybárstva.