Mgr. Martin Podhajský

Je skúsený a certifikovaný manažér znalostí, ktorý svojím praktickým prístupom dokáže aj tak abstraktnú tému ako je riadenie znalostí priniesť ku klientom pútavým spôsobom. Certifikát manažéra znalostí nadobudol na rakúskej Knowledge Management Academy. Svoje skúsenosti čerpá z práce ako analytik pre riadenie metadát a znalostí vo VÚB banke, kde sa aktívne zameriava na zjednodušenie cesty k informáciám pre zamestnancov v podobe riadenia obsahového rozvoja interného znalostného portálu, či iniciovania a koordinácie odborných komunít v oblastiach umelej inteligencie, riadenia znalostí a dátovej analytiky. Na viacerých aktivitách spolupracuje s HR útvarmi, ktoré majú v riadení znalostí kľúčovú rolu, napr. v oblastiach rozvoja zamestnancov a organizačného riadenia. Má aktívne skúsenosti vo vedení kolaboratívnej príprave firemnej stratégie riadenia znalostí. Taktiež sa angažuje v komunite odborníkov na riadenie podnikových služieb ITSMF Slovensko, v ktorej zastrešuje semináre na tému riadenia znalostí.

Ďalší autori

Mgr. Slavomíra Salajová

Právnička a odborníčka na stavebnú legislatívu. Pôsobí ako konzultantka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Ing. Peter Varga

Oddelenie služieb pre občana a zamestnávateľa | odbor sprostredkovateľských služieb | sekcia služieb zamestnanosti.

Jan Novák

Jan Novák pracuje od roku 1994 v oblasti marketingu a médií. Je spolumajiteľom reklamnej agentúry, kde pôsobí ako konzultant a šéf klientskeho servisu. Jeho zameraním je tvorba komunikačných stratégii, budovanie značiek a práca s dátami a prieskumami trhu. Má skúsenosti s prácou v medzinárodných tímoch, aj s lokálnymi firmami a značkami. Je lektorom v oboru marketingu, marketingových analýz a CRM a taktiež prezentačných zručností a vyjednávaní aj v anglickom jazyku.

XAVIER TROUSSARD

Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo. Príspevok:  Nový Bauhaus  Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.  Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.

plk. Ing. Miroslav Košút

Miroslav Košút, povolaním stavebný inžinier po niekoľkých rokoch v stavebnom výskume nastúpil v roku 1989 do služieb vtedajšieho Zboru požiarnej ochrany. Prešiel takmer všetkými zložkami Zboru ako príslušník zaoberajúci sa požiarnou prevenciou a rôznymi funkciami. V súčasnosti je zaradený na funkciu vrchný inšpektor špecialista na Ministerstve vnútra SR, Prezídiu Hasičského a záchranného zboru. Jeho hlavným zameraním je protipožiarna bezpečnosť stavieb.

Iva Kleinova, MPA

Vedúca oddelenia výskumu v spoločnosti HB Reavis. Študovala históriu na Princeton University a urbánnu politiku na Columbia University v USA. V minulosti pracovala v privátnom sektore (McKinsey & Company, Neulogy), sektore filantropie a medzinárodných inštitúcií (LEAF, UNDP), verejnom sektore (zástupkyňa splnomocnenca pre vedomostnú ekonomiku na Ministerstve financií SR, konzultantka pre požiarnicky zbor mesta New York) a akademickom sektore (riaditeľka programu aplikovanej ekonómie na pražskom CERGE-EI). Príspevok: Prevalcuje virtuálne prostredie osobnú spoluprácu? Bezprecedentná kríza, obrovská vlna automatizácie a zásadná zmena fungovania firiem so sebou prinesú aj nutnosť ešte rýchlejšie inovovať a ešte efektívnejšie riadiť stále sa meniace tímy ľudí s viac kreatívnou, analytickou alebo empatickou prácou. Výskum ukazuje, že takýmto tímom sa darí najlepšie, keď majú vysokú dávku dôvery a schopnosti zdieľania tzv. tacitných vedomostí. Vedia tieto prísady úspechu rovnako dobre vytvárať vo virtuálnom prostredí ako osobne? Ako sa zmení prostredie kancelárií v reakcii na tieto zmeny?