Mgr. Marcela Kordovaníková

• Od roku 2008 garant rekvalifikačného vzdelávania facility manažérov v SR akreditovaného Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy (do 2021 cca 500 držiteľov osvedčení). • V roku 1999 organizoval založenie českej pobočky asociácie IFMA CZ, v ktorej bol v rokoch 1999 - 2002 a 2012 - 2015 prezidentom a v rokoch 1999 - 2021 bol stálym členom predstavenstva. V roku 2015 mu bol udelený doživotný titul Čestný predseda IFMA CZ. • Od 2013 je držiteľom titulu IFMA Fellow, najprestížnejšieho celosvetového ocenenie asociácie IFMA (od roku 1992 ho získalo iba niečo málo cez stovku Facility manažérov na svete). • V rokoch 2011 - 2013 pod predseda Eurofi - Európskej asociácie Facility managementu. • V rokoch 2016 - 2018 bol členom užšieho predstavenstva FMCC (celosvetové odborné sekcie FM konzultantov IFMA), v roku 2017-18 vykonával funkciu viceprezidenta, teraz je riaditeľom pre strednú a východnú Európu. • Inicializoval usporiadanie svetových kongresov IFMA v Prahe - World Workplace Europe 2003 (12. - 14. 5. 2003), a Eurofi / IFMA - EFMC 2013 (22. - 24. 5. 2013), kde sa podieľal aj na niektorých príspevkoch. • Ako zástupca SR je poverený riadením príprav a prekladu európskej normy Facility managementu EN 15221 (CEN TC 348), svetovej normy ISO / TC 267 (ISO 41000 - Facility management) a svetovej ISO PC 251 (ISO 55000 - Asset management). • Externé vyučujúci na ČVUT FSv, pripravoval výučbu facility managementu na VOŠ Chotěboř, občasný hosťujúci lektor na VŠE, MVS Olomouc, VŠB - TU Ostrava. • Autor knihy "Základy Facility managementu" - 2014, Professional Publishing, spoluautor rady ďalších odborných titulov z oblasti Facility managementu. Autor mnohých článkov v odborných popularizačných

Lektor je dlhoročný pracovník v problematike uplatňovania zákona o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov 414/2012. Má nielen teoretické znalosti z danej legislatívy, ale i praktické skúsenosti s jeho uplatňovaním v praxi. Je odborníkom v oblasti mitigácie zmeny klímy na Slovensku a momentálne pôsobí na Ministerstve životného prostredia ako riaditeľ odboru politiky znižovania emisií skleníkových plynov.

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov. Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.  Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Lektorka je dlhoročnou zamestnankyňou legislatívno-právneho odboru Úradu geodézie, kartografie a katastra, odborníčkou na poskytovanie údajov katastra a ochranu údajov katastra z hľadiska GDPR.

Miroslav Škoda pôsobí na Vysokej škole DTI vo funkcii docenta, taktiež je garantom bakalárskeho študijného programu. Svoju vedeckovýskumnú a pedagogickú činnosť zameriava na oblasť finančného a medzinárodného účtovníctva. Zároveň pravidelne prispieva do odborných publikácií, ktoré sa venujú otázkam účtovníctva a daní, vedie semináre pre odbornú prax. Prednáša na študijných programoch akreditovaných aj v anglickom jazyku doma i v zahraničí.