Mgr. Marcela Kordovaníková

Tomáš Janoušek je daňový poradca a partner pre daňové a účtovné služby poskytované v rámci skupiny XTEND. Pred založením daňovo poradenskej kancelárie Tomáš pôsobil v poprednej medzinárodnej poradenskej skupine dlhodobo umiestňovanej v rámci top poradenských firiem na Slovensku a následne ako daňový manažér v medzinárodnej poradenskej skupine pôsobiacej v centrálnej Európe. Tomáš sa špecializuje najmä na medzinárodné zdaňovanie a transferové oceňovanie, daň z príjmov právnických osôb, daň z pridanej hodnoty a daňové konanie. Tomáš plynule komunikuje po anglicky.

Lenka Pargáčová ukončila štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde jej bol v roku 2008 udelený titul Mgr. a v roku 2009 titul JUDr. Je členka Slovenskej advokátskej komory. Popri štúdiu na vysokej škole pracovala ako praktikantka v Centre právnej pomoci v Bratislave, po ukončení školy ako notárska koncipientka. Lenka na pozíciu právnik nastúpila do advokátskej kancelárie CLServices, s.r.o. v roku 2009. Počas svojej praxe nadobudla skúsenosti najmä v oblasti zmluvného práva, korporátneho práva a finančného práva.

Venuje sa ekonomickým otázkam národného hospodárstva jednak v rámci činností u podnikateľských firiem a jednak ako lektor na Univerzite Palackého v Olomouci. Od roku 1993 je tiež daňovým poradcom so zameraním na daň z príjmov. Doteraz publikoval viac ako 1 100 odborných článkov k daňovej problematike, prezentovaných v renomovaných vydavateľstvách. Je tiež autorom viac ako 15 publikácií k daňovej problematike.

Urbanista zameriavajúci sa na implementáciu konceptov Smart cities a politik bývania. Okrem výskumnej činnosti na ČVUT (České vysoké učení technické v Prahe) a VŠCHT (Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe) pripravuje finančné a administratívne nástroje na podporu dostupného bývania na Ministerstvu pre miestny rozvoj ČR. V minulosti pracoval v riadiacom výbore Strategického plánu hl. m. Prahy, ako riaditeľ Štátneho fondu životného prostredia ČR alebo ako riaditeľ multimediálnej divízie vydavateľstva Economia.

Jana Sládečková je generálnou riaditeľkou Sekcie financovania regionálneho školstva na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. Absolvovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a doktorandské štúdium na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 1991 pôsobila postupne na Školskej správe v Trnave ako vedúca oddelenia, na Krajskom úrade v Trnave a na Úrade Trnavského samosprávneho kraja ako vedúca odboru financovania školstva.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).