Mgr. Marcela Kordovaníková
Marcela Kordovaníková ukončila štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde jej bol v roku 2012 udelený titul Mgr. Je členka Slovenskej advokátskej komory od júla 2012. Popri štúdiu pôsobila v Advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o. od roku 2010 ako právna asistentka, po ukončení štúdia pôsobí na pozícii právnik. Momentálne sa zameriava najmä na korporátne právo, poisťovacie právo, procesné zastupovanie a právne analýzy.
Ďalší autori
Ing. Vladimír Voldřich
Lektor je vedúcim odboru územného plánovania a stavebného poriadku Mestského úradu Černošice a špecialistom v oblasti vypracovávania územných plánov pre okres Praha – západ, vyvlastňovania pre verejne prospešné stavby a správnej činnosti, ktorú vykonáva všeobecný stavebný úrad.
Mgr. Martin Podhajský
Je skúsený a certifikovaný manažér znalostí, ktorý svojím praktickým prístupom dokáže aj tak abstraktnú tému ako je riadenie znalostí priniesť ku klientom pútavým spôsobom. Certifikát manažéra znalostí nadobudol na rakúskej Knowledge Management Academy. Svoje skúsenosti čerpá z práce ako analytik pre riadenie metadát a znalostí vo VÚB banke, kde sa aktívne zameriava na zjednodušenie cesty k informáciám pre zamestnancov v podobe riadenia obsahového rozvoja interného znalostného portálu, či iniciovania a koordinácie odborných komunít v oblastiach umelej inteligencie, riadenia znalostí a dátovej analytiky. Na viacerých aktivitách spolupracuje s HR útvarmi, ktoré majú v riadení znalostí kľúčovú rolu, napr. v oblastiach rozvoja zamestnancov a organizačného riadenia. Má aktívne skúsenosti vo vedení kolaboratívnej príprave firemnej stratégie riadenia znalostí. Taktiež sa angažuje v komunite odborníkov na riadenie podnikových služieb ITSMF Slovensko, v ktorej zastrešuje semináre na tému riadenia znalostí.
Milan Murcko, MSc. MBA
Generálnym riaditeľom a podpredsedom predstavenstva YIT Slovakia je od roku 2014. Pripravoval vstup YIT na slovenský trh, neskôr zastával pozíciu riaditeľa developerských projektov a napokon zástupcu generálneho riaditeľa. Pôsobil aj vo firmách Wienerberger (riaditeľ predaja) a Ruukki (riaditeľ pre strategický marketing pre strednú a východnú Európu).
Za svoj čas strávený vo YIT sa mu podarilo transformovať kultúru klasickej slovenskej stavebnej spoločnosti na unikátnu kooperatívnu, egalitársku a pre všetkých spravodlivú kultúru severských firiem. Spolu s viac ako 200 kolegami zefektívňuje svoje stavebné projekty zavádzaním metód LEAN Construction a BIM. V zmysle firemného sloganu „Together we can do it“ kladie kooperatívny potenciál človeka nad jeho individuálne kvality.
V roku 2020 získal ocenenie ankety ASB GALA v kategórii Osobnosť architektúry a stavebníctva. V priebehu piatich rokov bol dvakrát nominovaný v Trend TOP 10 v súťaži Manažér roka. Za svoje projekty získala spoločnosť pod jeho vedením ocenenia ASB GALA v kategórii Developer roka až päťkrát. Za projekt STEIN2, premenu bývalého areálu bratislavského pivovaru, získala spoločnosť ocenenie Stavba roka 2019.
Príspevok: Lean Construction
Možnosti využitia a potenciál implementácie Toyota Production systému v stavebníctve. História a súčasnosť manažmentu produktivity v stavebníctve s porovnaním historického vývoja. Nástroje Lean Construction ako napríklad Last Planer, Takt time, 5S a Value streem Mapping a ich využitie na zefektívnenie stavebných postupov, zníženie nákladov, skrátenie doby výstavby a zvýšenie kvality stavieb. Diskusia o potenciáli transformácie konfrontačnej kultúry „kto z koho“ pri výstavbe, na kolaboratívnu kultúru „hľadania pridanej hodnoty“ aj prostredníctvom nových kontraktačných techník ako je napríklad metóda Integrated project delivery.
Ing. arch. Zuzana Kierulfová
Autorizovaná architekta a vyučená remeselníčka. Ako architektka pôsobí od 1992, ale od roku 2006 navrhuje pasívne stavby z prírodných materiálov a na niektorých sa aj remeselne zúčastňuje. V ateliéri Createrra, ktorý s manželom vedie, sa spolupodielala sa na projektovaní a realizácii vyše stovky pasívnych domov, pričom väčšina z nich využíva prírodné materiály.Od 2005 je členom o.z. ArTUR a od r. 2007 ako predseda ArTUR manažuje početné medzinárodné projekty zamerané najmä na vzdelávanie, organizuje workshopy, semináre, odborné vzdelávanie v oblasti udržateľného staviteľstva, zameraného na prírodné materiály.
DORIS OESTERREICHER
Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.
Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov
Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.