Mgr. Marcela Kordovaníková
Marcela Kordovaníková ukončila štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde jej bol v roku 2012 udelený titul Mgr. Je členka Slovenskej advokátskej komory od júla 2012. Popri štúdiu pôsobila v Advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o. od roku 2010 ako právna asistentka, po ukončení štúdia pôsobí na pozícii právnik. Momentálne sa zameriava najmä na korporátne právo, poisťovacie právo, procesné zastupovanie a právne analýzy.
Ďalší autori
Ing. Milica Okáliová
Milica Okáliová je absolventkou vysokej školy poľnohospodárskej v Moskve. Počas svojej pracovnej kariéry pracovala ako finančný manažér, manažér kvality pre spoločnosti poskytujúce ekonomické a administratívne služby a poskytujúce IT služby. V roku 2009 začala spolupracovať / pracovať na projektoch financovaných z EÚ zdrojov. Má skúsenosti s projektami zo SIA, SIEA, OP Zdravotníctvo, OP Bratislavský kraj a národných projektov financovaných z OP Vzdelávanie.
JUDr. Filip Petrinec, PhD.
Filip Petrinec pôsobil na odbore spotrebiteľa Ministerstva hospodárstva SR a takisto ako národný expert v Európskej Komisii pre oblasť ochrany spotrebiteľa a elektronický obchod. V súčastnosti pôsobí v advokácii, kde sa zaoberá oblasťou compliance. Ide najmä o implementáciu právnych procesov a zabezpečenie postupov v súlade so zákonom.
Ing. Martina Jankolová
Absolventka Žilinskej Univerzity, odbor prevádzka a ekonomika, medzinárodné obchodné vzťahy. Absolventka odboru lektor na UK v Bratislave a absolventka mediácie na UK v Bratislave. Absolventka koučovacej školy založenej na princípoch neurovedy (Brain-based couching by David Rock). Absolventka European School of Business & Management odbor Leadership a manažérska psychológia.
Martina Jankolová sa zameriava na:
lektoring (komunikácia, manažérske zručnosti, budovanie tímov, motivácia, riešenie, konfliktov, vedenie ľudí, firemná kultúra a iné),
osobnostný rozvoj,
koučing,
mediácia,
mentoring,
poradenstvo v oblasti rozvoja ľudských zdrojov, personalistiky,
personálny management,
personálny audit a screening,
hodnotenie kvality ľudských zdrojov vo firme.
Ing. Martin Hypký
Štátny tajomník podpredsedu vlády SR.
Príspevok: Digitalizácia v stavebníctve formou nového stavebného zákona
Aké sú dôvody potreby zmien stavebného zákona? Akým spôsobom sa implementujú zmeny stavebného zákona do praxe a akú úlohu bude zohrávať digitalizácia v budúcnosti nám predstaví štátny tajomník podpredsedu vlády SR.
Ing. Zdeno Neuschl
Zdeno Neuschl sa venuje profesionálnemu poradenstvu v oblasti analýzy, plánovania a optimalizácie výrobných a logistických procesov. Jeho špecializáciou je návrh a tvorba simulačných štúdii, pomocou ktorých dokáže odhaliť potenciál rôznych plánovaných zmien vo výrobe a logistike. Ako člen konzultačnej spoločnosti mal možnosť navštíviť a pozorovať fungovanie mnohých výrobných podnikov, pričom v desiatkach z nich participoval na úspešných optimalizačných projektoch. Počas niekoľkoročnej praxe v rôznych druhoch výrobných podnikoch získal mnohé praktické poznatky a skúsenosti s ktorými je pripravený sa podeliť.
Mgr. art. Rudolf Látečka
Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov.
Príspevok: Imaginárny svet a architektúra
Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?