Mgr. Kamila Antalová

Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo. Príspevok:  Nový Bauhaus  Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.  Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.

Pani lektroka je od roku 2022 vedúcou Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad. Bola predsedníčkou Spoločnosti slovenských archivárov, dlhoročnou členkou výboru a tajomníčkou Spišského dejepisného spolku, členkou Slovenskej historickej spoločnosti a členkou Výboru pre olympijské dedičstvo. Hlavnou témou jej výskumu sú dejiny Spiša. V roku 2006 obhájila dizertačnú prácu Spišské mestá v poľskom zálohu. Výsledkom štúdia spišských dejín je vyše 50 monografií miest a obcí, ktorých je zostavovateľkou a aj spoluautorkou. Dlhoročne sa venuje najmä dejinám Rómov, archívnictva, zdravotníctva, hospodárstva a osobnostiam na Spiši. Publikovala v Poľsku, USA, Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku a Portugalsku. Je spoluautorkou pomocných učebných textov Young, European, United (2004) a CD, autorkou 50 štúdií, stoviek článkov, viacerých scenárov výstav, televíznych a divadelných námetov, 2 samostatných zostavovateľských prác. Programovo sa venuje mládeži v rámci stredoškolskej a vysokoškolskej činnosti, je vedúcou odboru slovenské dejiny so zameraním na Spiš v rámci Univerzity tretieho veku UMB v Banskej Bystrici a od rokoch 2004-2014 bola kronikárkou mesta Poprad.

Jana Kubicová pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a špecializuje sa na problematiku ekonómie, financií a daní, najmä na daň z príjmov, medzinárodné zdaňovanie, transferové oceňovanie a daňové plánovanie.

Marek Kmeť absolvoval štúdium na UK v Bratislave a v roku 2001 získal titul doktor pedagogiky. Manažérske vzdelanie si doplnil štúdiom na The Open University Business School. Prešiel od pozícií pedagóga, account manažéra, projektového manažéra až po vedúce pozície v manažmente a to v súkromných i štátnych organizáciách. Jeho tréningy a školenia absolvovali stovky ľudí, ktorým pomohol s osobnostným rozvojom. Lektorskej činnosti sa venuje od roku 2009 a špecializuje sa na oblasti riadenia ľudských zdrojov, personálne a organizačné audity, strategický rozvoj ľudských zdrojov, riadenie zmien, projektový manažment, soft and hard skills.

Robert Henček je odborne spôsobilá osoba na poskytovanie pracovnej zdravotnej služby a venuje sa problematike kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík podľa vyskytujúcich sa faktorov práce a pracovného prostredia na konkrétnom pracovisku. Má niekoľko ročnú prax v odbore. V súčasnosti pracuje v spoločnosti FOLYMA, s.r.o poskytujúcej dodávateľským spôsobom činnosť pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 a 2.

Tomáš Guniš je absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy. V súčasnosti pôsobí ako architektonický špecialista v spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. Akustika v školách je z pohľadu architekta dvojsečná zbraň. Na jednej strane zvýšené nároky na zrozumiteľnosť reči a tým aj času dozvuku kladú požiadavky na odbornosť architekta a jeho úzku spoluprácu so špecialistami z oblasti akustiky, na druhej strane súčasný sortiment akustických interiérových riešení poskytuje pestrú paletu dizajnových možností. Tým sa táto téma stáva výzvou, ale aj príležitosťou zároveň. Aké možnosti má teda dnes architekt? Stanú sa tieto riešenia trvalou súčasťou našich tried a škôl? Ako sa má architekt postaviť k školským budovám, kde je potrebné široké spektrum priestorov s rôznymi veľkosťami a diametrálne odlišnými požiadavkami, ako sú triedy, telocvične, školské kluby alebo jedálne?