JUDr. Kamil Košík

Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od roku 2012 pôsobí na Národnom inšpektoráte práce na právnom odbore (2012 – 2015), odbore riadenia inšpekcie práce a odbore pracovnoprávnych vzťahov (2016 – 2024). Podieľa sa na koncepčných a metodických činnostiach, pričom odborne zastrešuje najmä agendu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, agendu administratívnej spolupráce v oblasti vysielania zamestnancov v členských štátoch Európskej únie a agendu pracovnoprávnych a štátnozamestnaneckých vzťahov. Podieľa sa tiež na medzinárodnej spolupráci v oblasti inšpekcie práce – zastupuje Slovenskú republiku v Európskej platforme na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce ako stálej pracovnej skupine Európskeho orgánu práce (ELA).

Ďalší autori

Ing. Mgr. Jiří Svoboda

Jiří Svoboda je lektorom, koučom, poradcom, VŠ pedagógom a IT odborníkom. Má odborné pedagogické, technické aj humanitné vzdelanie. Vyučuje na Karlovej univerzite. Má dlhoročné skúsenosti so vzdelávaním dospelých, predovšetkým v oblasti informačných technológií, medziľudských vzťahov a komunikácie. Pôsobí vo verejnej správe aj súkromnom sektore. V roku 1998 sa stal Microsoft Certified Professional a od roku 2005 pôsobí ako ECDL tester. Od roku 1997 pracuje ako SZĆO v odbore IT, vzdelávania a medziľudskej komunikácie.

Ing. Ivan Bošela, CA, MBA

Je certifikovaný audítor a daňový poradca, riadil dlhé roky pobočku audítorskej firmy, teraz vedie IT firmu Fitek s.r.o., ktorou hlavnou službou je práve digitalizácia faktúr. Má bohaté skúsenosti s prednášaním.

JUDr. Andrea Borsányiová

Andreja Borsányiová pôsobí ako právnička v oblasti súkromného sektora niekoľko rokov; v rámci agendy sa posledné roky zameriava najmä na záväzkové právo, a to aj vo vzťahu k verejnému obstarávaniu a tiež rôzne osobitne regulované oblasti. Zaoberá sa však aj niektorými aspektmi pracovného či „školského“ práva.

Mgr. Martin Lukáč Kinčeš

Je slovenským geografom, etnológom a historikom. Absolvent Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Karlovej v Prahe je v súčasnosti interným doktorandom Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied, v. v. i. v Bratislave, kde pod vedením prof. PhDr. Zuzany Beňuškovej, CSc. spracováva dizertačnú prácu na tému: Územné identity severozápadného Slovenska na pomedzí tradičnej kultúry a inštitucionalizmu (aktéri, sociokultúrne aspekty a súčasné kontexty). V oblasti kronikárstva dosiahol úspech už pri prvom spracovanom kronikárskom zápise, keď s Kronikou obce Šenkvice za rok 2017 získal v roku 2018 hlavnú cenu v celonárodnej súťaži Slovenská kronika (v účastnícky najpočetnejšej kategórii Kronika obce nad 1 000 obyvateľov). Od roku 2018 sa stal lektorom početných kronikárskych školení a metodikom kronikárstva i tvorby pamätných kníh. Je zakladateľom a správcom iniciatívy Spájame kronikárov Slovenska, od roku 2020 členom odbornej poroty pre kategóriu Kroniky v rámci celonárodnej súťaže Slovenská kronika a od roku 2023 externým vedeckým pracovníkom Národného osvetového centra (NOC) pre oblasť kronikárstva.

INGRID KONRAD

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

SIMON SCHNEIDER

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.