Mgr. Ing. Martin Konvit

Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od roku 2012 pôsobí na Národnom inšpektoráte práce na právnom odbore (2012 – 2015), odbore riadenia inšpekcie práce a odbore pracovnoprávnych vzťahov (2016 – 2024). Podieľa sa na koncepčných a metodických činnostiach, pričom odborne zastrešuje najmä agendu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, agendu administratívnej spolupráce v oblasti vysielania zamestnancov v členských štátoch Európskej únie a agendu pracovnoprávnych a štátnozamestnaneckých vzťahov. Podieľa sa tiež na medzinárodnej spolupráci v oblasti inšpekcie práce - zastupuje Slovenskú republiku v Európskej platforme na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce ako stálej pracovnej skupine Európskeho orgánu práce (ELA).

Vladimír Grác dlhé roky pôsobí ako právnik, a to tak v oblasti štátnej správy, ako aj v oblasti súkromného sektora, z toho niekoľko rokov v oblasti advokácie.V oblasti práva sa zameriava najmä na pracovnoprávnu oblasť a oblasť správneho práva, vrátane ochrany osobných údajov

Lektor je dlhoročný pracovník v problematike uplatňovania zákona o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov 414/2012. Má nielen teoretické znalosti z danej legislatívy, ale i praktické skúsenosti s jeho uplatňovaním v praxi. Je odborníkom v oblasti mitigácie zmeny klímy na Slovensku a momentálne pôsobí na Ministerstve životného prostredia ako riaditeľ odboru politiky znižovania emisií skleníkových plynov.

Je skúsený a certifikovaný manažér znalostí, ktorý svojím praktickým prístupom dokáže aj tak abstraktnú tému ako je riadenie znalostí priniesť ku klientom pútavým spôsobom. Certifikát manažéra znalostí nadobudol na rakúskej Knowledge Management Academy. Svoje skúsenosti čerpá z práce ako analytik pre riadenie metadát a znalostí vo VÚB banke, kde sa aktívne zameriava na zjednodušenie cesty k informáciám pre zamestnancov v podobe riadenia obsahového rozvoja interného znalostného portálu, či iniciovania a koordinácie odborných komunít v oblastiach umelej inteligencie, riadenia znalostí a dátovej analytiky. Na viacerých aktivitách spolupracuje s HR útvarmi, ktoré majú v riadení znalostí kľúčovú rolu, napr. v oblastiach rozvoja zamestnancov a organizačného riadenia. Má aktívne skúsenosti vo vedení kolaboratívnej príprave firemnej stratégie riadenia znalostí. Taktiež sa angažuje v komunite odborníkov na riadenie podnikových služieb ITSMF Slovensko, v ktorej zastrešuje semináre na tému riadenia znalostí.

Má osvedčenie požiarneho technika a viacročnú prax v stavebníctve, so zameraním na protipožiarnu ochranu. Zaoberá sa riešeniami požiarnych uzáverov, požiarnych prestupov, požiarnych náterov. Má bohatú prax v realizáciách s riešením konkrétnych prípadov na stavbách, poskytuje aj odborné poradenstvo v tejto oblasti.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.