Mgr. Ing. Martin Konvit

Peter Vilim sa eurofondom venuje od ich príchodu na Slovensko. V roku 2001 pripravil 2 projekty na podporu v oblasti cestovného ruchu pre svojich klientov a jeden získal podporu. Bol jedným z 36 na celom Slovenku z celkového počtu viac ako 1000 žiadostí. Odvtedy sa Eurofondom, príprave projektových žiadostí, implementácii  projektov, konzultácii pre verejný a súkromný sektor venuje neustále. Schválených projektov bolo za viac ako 890 mil EUR. Touto sumou pomohol svojim klientov rásť, rozvíjať sa a zlepšovať. Podieľal sa na príprave a aktívnom pripomienkovaní troch operačných programov a vypracoval viaceré analýzy a návrhy oblastí pre nové programové obdobie.

JUDr. Jana Žuľová, PhD. vyštudovala právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a od roku 2010 pôsobí na tunajšej Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Je členkou Labour Law Association/Asociácie pracovného práva, ktorá spája odborníkov z oblasti pracovného práva a príbuzných odborov. Je autorkou a spoluautorkou viacerých vedeckých i odborných článkov z oblasti odboru, prednáša primárne problematiku pracovného práva a poskytuje právne poradenstvo a konzultantské služby týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov s presahom aj do oblasti ľudských zdrojov.

Je specialista na technické zařízení budov a na úsporu energie v budovách. Od roku 2008 je zapsán do Seznamu energetických auditorů. V současné době působí na pozici vedoucího oddělení energetiky v rámci střediska energetiky a životního prostředí. Ve společnosti CITYPLAN spol. s r.o. se zabývá problematikou úspor energie, energetické náročnosti budov, obnovitelných a environmentálně šetrných zdrojů energie. Doposud se podílel na zpracování řady energetických auditů, studií, podnikatelských záměrů a mezinárodních projektů v oblasti obnovitelných zdrojů energie.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

AJe absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy. Príspevok: Darwinova teória vývoja (ne)udržateľnosti Charles Darwin tvrdil, že prežije iba ten, kto sa vie najlepšie prispôsobiť novým podmienkam. Výzvy, ktoré pred nás kladie svet – pandémia, klimatické zmeny, hroziaca ekonomická kríza – nás všetkých nútia prispôsobovať sa novej situácii. Niektorí reagujú na zvyšujúce sa nároky hľadaním rôznych kľučiek a formálnym „papierovým“ plnením požiadaviek, iní sa pokúšajú hľadať skutočné riešenia ako zlepšiť budovy a stavebníctvo ako také. Je snaha o udržateľnosť iba slepá vývojová ulička? Ako sa vyhnúť degeneratívnym mutáciám pri chápaní udržateľnosti? V spoločnosti Saint-Gobain sme presvedčení, že udržateľnú výstavbu vieme dosiahnuť iba úzkou a úprimnou spoluprácou medzi stakeholdermi od prvotných štádií projektu až po užívanie stavby. V našom príspevku vám predstavíme naše smerovanie k udržateľnosti a spôsoby ako na tejto ceste chceme pomôcť partnerom v developmente, projekcii a realizácii stavieb. Prednáša spolu s Miroslavom ZLIECHOVCOM. 

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.