Mgr. Ing. Martin Konvit

JUDr. Jana Žuľová, PhD. vyštudovala právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a od roku 2010 pôsobí na tunajšej Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Je členkou Labour Law Association/Asociácie pracovného práva, ktorá spája odborníkov z oblasti pracovného práva a príbuzných odborov. Je autorkou a spoluautorkou viacerých vedeckých i odborných článkov z oblasti odboru, prednáša primárne problematiku pracovného práva a poskytuje právne poradenstvo a konzultantské služby týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov s presahom aj do oblasti ľudských zdrojov.

Absolvovala štúdium na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity so špecializáciou na daňovníctvo a daňové poradenstvo. Po úspešnom ukončení akademického štúdia (Ing.) pokračovala vo vedeckom doktorandskom štúdiu na tej istej univerzite (PhD.). Svoje odborné vedomosti následne rozšírila postgraduálnym vzdelávaním v oblasti daňového práva, ktoré ukončila získaním profesijného titulu doktor práv (LL.M.). Od roku 2009 je zapísaná v Slovenskej komore daňových poradcov, pričom od roku 2021 pôsobí ako licencovaný daňový poradca.V súčasnosti zastáva pozíciu daňovej manažérky v medzinárodnej spoločnosti, kde sa venuje rôznym oblastiam daní. Vo svojej profesijnej kariére má bohaté skúsenosti v konzultačnej sfére, a to najmä v poskytovaní odborného poradenstva v daňovo-účtovnej a právnej legislatíve. Okrem toho sa špecializuje aj na finančnú kontrolu, rozpočtovanie PPP projektov a kontrolnú činnosť v podmienkach územných samospráv miest a obcí. Taktiež pôsobí ako externý expert pre oblasť daní a účtovníctva na Odbore sociálnej ekonomiky, ktorý spadá do sekcie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Profesionálna lektorka seminárov v oblasti ekonomiky, rozpočtu a účtovníctva vo verejnej správe s dlhoročnými skúsenosťami z praxe. Špecialistka na ekonomickú klasifikáciu, výkazníctvo a konsolidáciu.

Má osvedčenie požiarneho technika a viacročnú prax v stavebníctve, so zameraním na protipožiarnu ochranu. Zaoberá sa riešeniami požiarnych uzáverov, požiarnych prestupov, požiarnych náterov. Má bohatú prax v realizáciách s riešením konkrétnych prípadov na stavbách, poskytuje aj odborné poradenstvo v tejto oblasti.

Vladimír Ušák rozvíja metódy štíhlej výroby a logistiky. Je skúseným trénerom s dlhoročnou podnikovou praxou. Pracuje pre najvýznamnejšie výrobné a logistické spoločnosti na Slovensku a Českej republike. Vedie optimalizačné projekty vo výrobných podnikoch a spoločnostiach zameraných na služby, moderuje  workshopy zamerané na zlepšenie produktivity, kvality a organizácie práce s nadväznosťou na ciele spoločnosti a motiváciu pracovníkov.    

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.