Mgr. Ing. Martin Konvit

Antónia Ambrózyová pôsobila na viacerých významných pracovných pozíciách, napr. ako právnik špecialista na okresnom úrade, ako vedúca právneho oddelenia pobočky VšZP, ako riaditeľka zdravotníckeho zariadenia v zriaďovacej pôsobnosti samosprávneho kraja, aj ako právnička, následne poverená vedením sekcie na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Momentálne už niekoľko rokov úspešne vedie súkromnú firmu, ktorá sa venuje okrem iného informačnému právu (najmä komplexnej ochrane osobných údajov). Má za sebou bohatú lektorskú činnosť a množstvo skúseností priamo z praxe. Je členkou Asociácie lektorov a kariérnych poradcov.

Martin Zibrín je tréner, kouč a konzultant managementu v oblasti projektového manažmentu a podnikových nákupov. Vyštudoval Ekonomickú fakultu na UMB v Banskej Bystrici a Riadenie ľudských zdrojov na UJAK Praha. Manažérske zručnosti nadobudol štúdiom MBA v odbore Project management a Financial management na zahraničnom inštitúte IMSR. Je absolventom programov Tréner trénerov, Teambuilding, Projektový manažment, Livemanagement a motivácia, Live design koučing. Spolupracuje so zahraničnými inštitútmi MBA, kde prednáša Projektový manažment a Finančné riadenie projektov. V minulosti pôsobil na viacerých manažérskych pozíciách v oblasti firemného nákupu a projektového manažmentu.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Hlavný štátny radca sekcie financovania regionálneho školstva  Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pre oblasť tvorby legislatívnych predpisov k financovaniu škôl a školských zariadení.

Daniela Pivovarová pôsobí ako odborník pre pracovno-právne vzťahy, pre oblasť zamestnanosti a pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Pracovala na Ministerstve práce, podieľala sa na procese pristúpenia SR do EÚ v časti „Voľný pohyb osôb“ a zastupovala MPSVR SR pri Európskej komisii ako členka Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Pôsobila v nadnárodnom výrobnom podniku, ako riadiaci pracovník zodpovedala za zamestnanecké vzťahy. Riadila Sekciu práce na ministerstve práce, zodpovedala za tvorbu právnych predpisov v jej kompetencii, okrem iného: Zákonníka práce, zákona o službách zamestnanosti, zákona o inšpekcii práce. Ako právnik sa špecializuje na pracovné právo v slovenskom aj európskom kontexte, venuje sa poradenstvu pre oblasť medzinárodného zamestnávania, pomáha právnickým osobám v komunikácii s príslušnými inštitúciami v SR a v členských štátoch EÚ.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.