Mgr. Ing. Martin Konvit

Narodil sa v roku 1963 v Litoměřicích. Pôsobil v rokoch 1993-2009 ako manažér nadnárodných softwarových firiem, od roku 1995 ako daňový poradca v ČR, člen Komory daňových poradcov ČR, ďalej pôsobil ako garant oblasti IT/ITC, od r. 2013 je vedúcim sekcie pre informačné technológie Komory daňových poradcov ČR a v súčasnosti aj členom prezídia KDP ČR, členom Technology Tax Committee pri CFE Europe a v súčasnosti.

Vedúcim technického oddelenia je od roku 2014. Je zodpovedný za produktový management, prípravu inovačných projektov a komunikáciu v technickej oblasti v rámci koncernu Xella. Spoločnosť Xella zastupoval v Slovenskej rade pre zelené budovy v rokoch 2015 až 2019, kde bol i členom predstavenstva. V roku 2018 sa podieľal na založení Združenia výrobcov murovacích materiálov (ZVMM). Od založenia ZVMM pôsobí ako jeho výkonný predseda. Je činný v  technickou normalizácii a zastupuje spoločnosť Xella v technickej komisii 21 a technickej komisii 58.    Počas pôsobenia vo funkcii vedúceho oddelenia spoločnosti Xella bol pri zrode viacerých nových výrobkov a procesov. Najznámejší z týchto výrobkov je Ytong Lambda YQ. Pod jeho vedením sa sformovali technické služby Xella v Čechách a na Slovensku, z ktorých sa následne vytvorilo samostatné oddelenie pod názvom Kompetenčné centrum. Úzka spolupráca technického oddelenia s Kompetenčným centrom umožnila zavedenie inovácií, ktorým sa venuje príspevok Inovácia stavebných materiálov a technológií a digitalizácia procesov Xella blue.sprint   .

Daniela Pivovarová pôsobí ako odborník pre pracovno-právne vzťahy, pre oblasť zamestnanosti a pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Pracovala na Ministerstve práce, podieľala sa na procese pristúpenia SR do EÚ v časti „Voľný pohyb osôb“ a zastupovala MPSVR SR pri Európskej komisii ako členka Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Pôsobila v nadnárodnom výrobnom podniku, ako riadiaci pracovník zodpovedala za zamestnanecké vzťahy. Riadila Sekciu práce na ministerstve práce, zodpovedala za tvorbu právnych predpisov v jej kompetencii, okrem iného: Zákonníka práce, zákona o službách zamestnanosti, zákona o inšpekcii práce. Ako právnik sa špecializuje na pracovné právo v slovenskom aj európskom kontexte, venuje sa poradenstvu pre oblasť medzinárodného zamestnávania, pomáha právnickým osobám v komunikácii s príslušnými inštitúciami v SR a v členských štátoch EÚ.

Anton Ambrózy pôsobil od roku 2007 ako vedeckovýskumný pracovník TnUAD v Trenčíne a STU v Bratislave v oblastiach bezpečnosti a spoľahlivosti technických systémov, informatiky, automatizácie a biosenzoriky. V súčasnej dobe pôsobí v súkromnej sfére a venuje sa problematike bezpečnosti IT.

JUDr. Jakub Ulaher pôsobil v rokoch 2008 – 2018 na Mestskom úrade v Žiline. Najprv ako právnik a neskôr, v rokoch 2011 – 2018, ako vedúci odboru právneho a majetkového. Má množstvo skúsenosti z oblasti úradu a samosprávy. Pravidelne publikuje o aktuálnych právnych otázkach obecnej samosprávy.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?