Mgr. Ing. Martin Konvit

Jana Sládečková je generálnou riaditeľkou Sekcie financovania regionálneho školstva na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. Absolvovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a doktorandské štúdium na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 1991 pôsobila postupne na Školskej správe v Trnave ako vedúca oddelenia, na Krajskom úrade v Trnave a na Úrade Trnavského samosprávneho kraja ako vedúca odboru financovania školstva.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

V oblasti pohrebníctva pôsobí už viac ako 35 rokov. Je jedným zo zakladateľov SAPaKS a v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu asociácie. Zároveň je členom Českej komory pohrebníctva. Bol priamo pri vzniku zákona č. 132/2010 Z. z. o pohrebníctve, na ktorého tvorbe a pripomienkovaní sa aktívne podieľal, vrátane všetkých nasledujúcich novelizácií. Je držiteľom certifikátu súdneho znalca v oblasti pohrebníctva. Ako lektor Akadémie vzdelávania v Spišskej Novej Vsi vedie školenia zamerané na odbornú spôsobilosť pre prevádzkovanie pohrebníctva, správu cintorínov a krematórií.

V oblasti právnej vedy pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci a na Fakulte práva a verejnej správy Łazarski University vo Varšave. Významnými sú jeho príspevky na pôde Ústavu práva a verejnej správy Univerzity v Rzeszówe a Fakulty štátnych a právnych vied Reformovanej Univerzity Gáspára Károliho v Budapešti. V praxi je uznávaným lektorom Justičnej akadémie Slovenskej republiky, Bratislavskej Business School Ekonomickej univerzity v Bratislave, Poradcu podnikateľa, C. H. Beck, Asociácie vzdelávania samosprávy i samostatných regionálnych vzdelávacích centier. Vo svojej advokátskej praxi i vedeckej práci sa zameriava najmä na inštitúty územnej samosprávy. Počet jeho domácich a zahraničných odborných a vedeckých diel prevyšuje dvesto. Počet domácich a zahraničných citácií jeho diel je vyše tristo.

Autorka vyštudovala filozofiu a bohemistiku na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od roku 1998 pracuje ako redaktorka vo vydavateľstve CCB. Je autorkou niekoľkých úspešných publikácií o obchodnej korešpondencii. V súčasnosti sa venuje aj problematike komunikácie a rétoriky.

Karol Kováč má prax v oblasti technickej podpory výroby a v oblasti riadenia kvality a dlhoročné skúsenosti v obchodnej sfére. Aktívne pôsobil na kľúčových pozíciách v oblasti riadenia kvality, pracuje v oblasti predaja a práce s klientmi. Má skúsenosti z obchodovania s cca 2000 firmami z rôznych oblastí, odkiaľ čerpá informácie pri vedení školení a seminárov.Vo svojej praxi pôsobil ako lektor v oblasti riadenia kvality a predajných zručností.Taktiež sa venoval výberom nových zamestnancov a ich školením. Má skúsenosti s konzultačnou činnosťou v obchodných tímoch firiem