Mgr. Dagmar Sliacka

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Rastislav Urda pôsobí ako lektor verejného obstarávania s dlhoročnou praxou v tejto oblasti. Po skončení štúdií práva pracoval ako kontrolór verejného obstarávania z pozície riadiaceho orgánu na Ministerstve dopravy SR. Následne pôsobil na Úrade pre verejné obstarávanie, kde posudzoval námietky (od roku 2013 ako vedúci oddelenia dohľadu). Venoval sa tiež kontrole verejných obstarávaní a pravidelne poskytoval školenia ako vybraný lektor Úradu. V súčasnosti sa venuje hlavne lektorskej činnosti v oblasti verejného obstarávania.

Pavel Andrle sa špecializuje na problematiku krátkodobého trade finance, predovšetkým na dokumentárne akreditívy a ich financovanie. Pôsobí ako poradca a konzultant v oblasti trade finance, má bohaté zahraničné skúsenosti. Je častým lektorom seminárov poskytovaných IFC (členom Svetovej banky) v rámci „Global Trade Finance Program“. Je tajomníkom Bankovej komisie pri ICC ČR. V rámci svojej činnosti v bankovej komisii ICC (tvorca medzinárodných pravidiel pre dokumentárne akreditívy, záruky, inkasá a standby akreditívy) pôsobil v konzultačnej skupine pre revíziu Jednotných zvyklostí a pravidiel pre dokumentárne akreditívy UCP 600 (skupina sa skladala cca zo 40 špecialistov z celého sveta). Je členom expertnej skupiny pri Centre for Expertise pri rozhodcovskom súde ICC, v rámci ktorého experti z radov Bankovej komisie ICC riešia sporné prípady z oblasti dokumentárnych akreditívov, bankových záruk a dokumentárnych inkás. Pavel Andrle je v súčasnosti členom poradnej skupiny pripravujúcej pravidlá ICC pre Forfaiting a súčasne členom poradnej skupiny ICC pre oblasť záruk.

Jana Kubicová pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a špecializuje sa na problematiku ekonómie, financií a daní, najmä na daň z príjmov, medzinárodné zdaňovanie, transferové oceňovanie a daňové plánovanie.

Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo. Príspevok:  Nový Bauhaus  Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.  Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.

plk. JUDr. Pavol Komár pôsobí ako vedúci oddelenia všeobecnej štátnej správy odboru požiarnej prevencie Prezídia Hasičského a záchranného zboru MV SR.V oblasti ochrany pred požiarmi pôsobí od roku 1991.plk. JUDr. V oblasti ochrany pred požiarmi pôsobí od roku 1991. Bol jedným zo spracovateľov aktuálnej novelizácie uvedených právnych predpisov.