Mgr. Dagmar Sliacka

JUDr. Lucia Semančínová je právnička s viac ako dvadsaťročnou praxou, ktorá pôsobí v advokátskej kancelárii Semančín & Partners. Špecializuje sa na ochranu osobných údajov, kybernetickú bezpečnosť a právo informačných technológii. Okrem toho vykonáva aj činnosť externej zodpovednej osoby (DPO) a venuje sa taktiež lektorskej činnosti. V roku 2019 sa stala jedným zo zakladajúcich členov slovenského Spolku pre ochranu osobných údajov a od roku 2023 sa stala jeho predsedníčkou. Je členkou pracovnej skupiny pre verejné právo v Slovenskej advokátskej komore, kde sa venuje najmä pripomienkovaniu legislatívy týkajúcej sa ochrany súkromia a ochrany osobných údajov.

Tibor Hanko je revízny technik, elektrotechnik, expert na elektroinštalácie a fotovoltiku. Pôsobí v spoločnosti HARP, s. r. o., kde sa zameriava na termovíziu, projekty a revízie elektroinštalácií a elektrických zariadení. Pôsobí aj ako viceprezident Slovenského elektronického zväzu a Komory elektrotechnikov Slovenska. Aktívne sa venuje lektorskej činnosti.

Ing. Tomáš Borec je bývalý diplomat a vedúci pracovník Kancelárie prezidenta, konzultant pre spoločenskú a biznis etiketu, diplomatický protokol, interkultúrnu komunikáciu a modernú kultúru stolovania. Je autorom knižných publikácií Moderná biznis etiketa pre manažérov (2007, 2010), Manažéri na cudzom parkete (2009), zverejnil rozsiahle seriály článkov v Hospodárskych novinách, publikuje v časopisoch, rozhlase a televízii. Vedie školenia nielen pre firemných klientov, stavovské organizácie, ale aj ústredné orgány štátnej správy a územnej samosprávy.

Miriam Majorová je odborníčkou na účtovníctvo a výkazníctvo verejného sektora, je spolautorkou reformy účtovníctva a výkazníctva v štátnej správe a samospráve. Dlhé roky sa intenzívne venuje aj publikačnej a lektorskej činnosti, je autorkou niekoľkých samostatných publikácií a množstva odborných článkov.

Adriana Hrivnáčiková pôsobila na ŽSR, Ministerstve Financií SR a Ministerstve vnútra SR. Pracovala a v súčasnosti opäť pracuje v súkromnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá poskytovaním komplexného, ako aj ad hoc poradenstva k procesom verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov, obstarávateľov a dotovaných obstarávateľov, ako aj pre záujemcov a uchádzačov vo verejnom obstarávaní. V roku 2001 sa stala odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie. Počas svojej praxe realizovala desiatky verejných obstarávaní najmä v oblasti tovarov a služieb, pripravila mnohé interné smernice a manuály o verejnom obstarávaní, venuje sa aj špecifikám verejného obstarávania vo vzťahu k projektom financovaným z fondov EÚ/ES, zároveň prednáša, školí a publikuje v oblasti verejného obstarávania. Je tiež školiteľkou Elektronického trhoviska.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).