Mgr. Dagmar Sliacka

Dagmar Sliacka vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a vo svojej odbornej praxi sa venuje najmä práci v oblasti ľudských zdrojov, psychológie, personalistiky a Assessment / Development centier. Pôsobila ako metodik, lektor a konzultant, ale aj vrcholový manažér vo firmách s rôznorodým zameraním (IT, obchod, telekomunikácie, stavebníctvo, financie, poisťovníctvo, výroba…). Okrem toho je profesionálnym koučom a konzultantov v oblasti výberu a náboru zamestnancov, ako aj adaptácie, vzdelávania, rozvoja personálnej politiky firiem, hodnotenia a motivácie zamestnancov.

Ďalší autori

DORIS OESTERREICHER

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

MARTIN WOLLENSAK

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

PaedDr. Alica Fecková

Absolventka Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove v odbore učiteľstvo všeobecne vzdelávacích predmetov. Od roku 2005 pracujem ako vedúca spoločného školského úradu a súčasne som členkou odbornej sekcie Rady ZMOS pre školstvo, kultúru a šport. Som lektorkou v oblasti regionálneho školstva.

Ing, PhD. Ondrej Boržík

Ondrej Boržík je audítorom, daňovým poradcom a cenovým špecialistom s dlhoročnou praxou. Je zakladateľom spoločnosti Boržík & Partners, ktorá sa špecializuje na pomoc podnikateľským subjektom v účtovníctve, audítorstve, daňovom poradenstve a ekonomickom poradenstve.

Ing. Daniel Bubenko

Od roku 2007 je zapsán do Seznamu energetických auditorů. Jeho klíčovou kvalifikací je ochrana životního prostředí, energetická náročnost budov a odpadové hospodářství. V současné době působí na pozici vedoucího střediska energetiky a životního prostředí ve společnosti CITYPLAN spol. s r.o., kde se zabývá problematikou úspor energie, energetické náročnosti budov, obnovitelných a environmentálně šetrných zdrojů energie a energetické bezpečnosti. Doposud se podílel na zpracování řady energetických auditů, územních energetických koncepcí, studií a podnikatelských záměrů a mezinárodních projektů v oblasti obnovitelných zdrojů energie.  

Ing. Jozef Tvrdoň

Jozef Tvrdoň je odborníkom v oblasti verejného obstarávania, v ktorej pôsobí od roku 1994. Od roku 2001 je odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie (registračné číslo Š0026-01-2001), od tohto roku pôsobil aj ako člen skúšobnej komisie úradu na vykonávanie skúšok. Počas svojej odbornej praxe organizoval a zabezpečoval desiatky verejných obstarávaní v oblasti tovarov, služieb i prác pre obstarávateľské subjekty aj pre uchádzačov, pripravil mnohé interné smernice a manuály o verejnom obstarávaní, venuje sa aj špecifikám verejného obstarávania vo vzťahu k projektom financovaným z fondov EÚ/ES. Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, lektorom a školiteľom Úradu pre verejné obstarávanie SR, aktívne sa zúčastňuje na tvorbe legislatívy verejného obstarávania. V súčasnosti zastáva pozíciu vedúceho oddelenia obstarávania projektov EÚ: obstarávanie investičnej výstavby (zadania, štúdií, technických asistencií, projektov, zhotoviteľov, stavebných dozorov, špeciálnych tovarov).