Mgr. Dagmar Sliacka

Miroslava Kubicová vyštudovala Strednú zdravotnícku školu. Pracovala na ortopedickom oddelení vo Vsetíne. Na Univerzite Palackého v Olomouci, na Pedagogickej fakulte, Katedre antropológie a zdravovedy, získala magisterský titul v odbore Učiteľstvo zdravotníckych a sociálnych predmetov pre stredné a odborné školy. Pracovala v súkromnej chirurgickej ambulancii ako zdravotná sestra, kde sa začala venovať problematike hojenia rán. Súčasne študovala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, kde získala titul PhDr. v odbore ošetrovateľstvo. Zároveň ukončila doktorandské štúdium na tej istej škole a získala titul PhD. v odbore ošetrovateľstvo. Pôsobila na pozícii odbornej asistentky a zástupkyne riaditeľky na ÚZV FHS UTB a na pozícii odbornej asistentky na Vysokej škole o.p.s. Praha, Edukačné centrum Vsetín, kde mala možnosť odovzdávať svoje odborné znalosti a praktické skúsenosti študentom. Posledných 7 rokov pôsobí ako lektorka v oblasti hojenia rán, kde sa zameriava na praktické aplikácie moderných techník a prístupov. Je tiež členkou Českej spoločnosti pre liečbu rán.

Výskumná činnosť doc. Špirkovej je zameraná na ekonomické a inštitucionálne nástroje na realitnom trhu s dôrazom na bytovú politiku. Vysokoškolské vzdelanie absolvovala na Stavebnej fakulte STU v Bratislave a doktorandské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Habilitovala na VUT v Brne na Fakulte stavební. Má dlhoročné praktické skúsenosti v bankovom sektore a nadnárodnej developerskej spoločnosti v oblasti riadenia investičného financovania a riadenia rizík v developerskom procese. Na Slovenskej technickej univerzite sa dlhodobo venuje problematike nájomného bývania. Je riešiteľkou a spoluriešiteľkou viac ako 20 domácich a zahraničných výskumných projektov (VEGA, KEGA, APVV, COST, TAČR, SuReFit a pod.), v rámci ktorých so svojimi doktorandmi rieši problematiku megaprojektov, udržateľnosti ekonomických nástrojov v oblasti bytovej politiky a financovania developerských projektov. Jej skúsenosti sú zhrnuté vo vedeckých zahraničných a domácich publikáciách, ako aj v odborných článkoch. V roku 2010 vytvorila oddelenie Realitného inžinierstva na Ústave manažmentu STU, ktorého výskumný tím sa venuje komplexne problematike inštitucionálnych a ekonomických nástrojov na realitnom trhu v spolupráci s významnými zahraničnými pracoviskami. Je spoluautorkou certifikovanej metodiky pre Českú republiku - návrh indikátorov popisujúcich a interpretujúcich relevantné aspekty s podstatným a skrytým dopadom predovšetkým na ekonomickú udržateľnosť a dostupnosť bývania v mestách a obciach a skúmanie možností ich vplyvu prostredníctvom strategických, hlavne ekonomických a administratívnych, nástrojov bytovej politiky a politiky udržateľného rozvoja. Certifikovaná metodika bola výsledkom riešenia projektu „TAČR Omega: Modely sociálního bydlení, jejich prostorové parametry a kvalitativní kritéria“. Príspevok: Ekonomické benefity modulárnych nadstavieb SOLTAG Väčšina existujúcich panelových bytových domov na Slovensku má dostatočnú statickú rezervu umožňujúcu stavbu strešných nadstavieb. Napriek značným výhodám modulárnych strešných nadstavieb je vyššie uvedená metóda zvyšovania dostupného a udržateľného bytového fondu - najmä vo veľkých mestách na Slovensku málo využívaná. Príspevok prezentuje riešenie pre nízkoenergetické nadstavby  - Koncept SOLTAG - na základe poznatkov získaných štúdiom problémov týkajúcich sa rozšírení SOLTAG v rámci projektu SURE-Fit (Sustainable Roof Extension Retrofit) a praktických skúseností z Dánska.

Pôsobí ako prednostka Obecného úradu, kde zodpovedá za riadenie vnútorných procesov a zabezpečovanie plynulého chodu samosprávy. Vo svojej práci sa špecializuje najmä na uplatňovanie zákona č. 553/2003 Z. z. a zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Vďaka svojim odborným znalostiam a zodpovednému prístupu prispieva k zvyšovaniu profesionality a transparentnosti výkonu verejnej správy.

Soňa Gullová pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole ekonomickej, kde vyučuje predmet Medzinárodné obchodné rokovania a protokol. Je autorkou mnohých článkov, skript, monografií aj článkov v odbornej tlači.

Hana Scholleová po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej absolvovala na Fakulte podnikohospodárskej VŠE v Prahe bakalárske, magisterské aj doktorandské štúdium v odbore Podniková ekonomika a manažment. Od roku 1996 pôsobí ako odborná asistentka, neskôr docentka na katedre podnikovej ekonomiky VŠE a vyučuje predmety súvisiace najmä s podnikovými financiami. Zároveň dlhodobo spolupracuje s podnikovou praxou a pôsobí v oblasti poradenstva pre podnikovú sféru. Je autorkou a spoluautorkou mnohých článkov a kníh s problematikou investícií do reálnych aktív, projektov rýchleho rozvoja a stanovovanie ich hodnoty.

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?