Mgr. art. Rudolf Látečka

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a „smart city“ riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov.
Príspevok: Imaginárny svet a architektúra
Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť – Immersive Virtual Environment – IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Ďalší autori

Mgr. Patrícia Chvojková

Patricie Chvojková absolvovala štúdium psychológie na FF UK.  Začínala ako špecialistka vzdelávania, náboru a kariérneho poradenstva v personálnej agentúre a neskôr prešla do Komerční banky v ČR. Od roku 2006 sa venuje lektorskej činnosti, diagnostike a koučovanie.

doc. Ing. arch. Branislav Puškár, PhD.

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov. Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.  Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.

MIROSLAV ZLIECHOVEC

Vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Príspevok: Darwinova teória vývoja (ne)udržateľnosti Charles Darwin tvrdil, že prežije iba ten, kto sa vie najlepšie prispôsobiť novým podmienkam. Výzvy, ktoré pred nás kladie svet – pandémia, klimatické zmeny, hroziaca ekonomická kríza – nás všetkých nútia prispôsobovať sa novej situácii. Niektorí reagujú na zvyšujúce sa nároky hľadaním rôznych kľučiek a formálnym „papierovým“ plnením požiadaviek, iní sa pokúšajú hľadať skutočné riešenia ako zlepšiť budovy a stavebníctvo ako také. Je snaha o udržateľnosť iba slepá vývojová ulička? Ako sa vyhnúť degeneratívnym mutáciám pri chápaní udržateľnosti? V spoločnosti Saint-Gobain sme presvedčení, že udržateľnú výstavbu vieme dosiahnuť iba úzkou a úprimnou spoluprácou medzi stakeholdermi od prvotných štádií projektu až po užívanie stavby. V našom príspevku vám predstavíme naše smerovanie k udržateľnosti a spôsoby ako na tejto ceste chceme pomôcť partnerom v developmente, projekcii a realizácii stavieb. Prednáša spolu s Tomášom GUNIŠOM. 

Mgr. Slavomír Trnkócy

Mgr. Slavomír Trnkócy pôsobí na katedre ústavného práva PF TU v Trnave od roku 2001. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje najmä problematike Ústavného práva a jeho vzťahu s ostatnými odvetviami právneho poriadku, vzťahu práva a morálky a zabezpečuje výučbu predmetov Ústavné právo Slovenskej republiky I. a II. Rozhodovacia činnosť ústavných súdov I. a II. a Ústavný súd Slovenskej republiky a význam jeho rozhodovacej činnosti I. a II..

Ing. Miroslav Zliechovec

Miroslav Zliechovec vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. V súčasnosti pôsobí na pozícii Biznis development manažéra v spoločnosti Saint – Gobain. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Už niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Vysoká akustická nepohoda je významným a častokrát neriešeným problémom rezidenčných budov na Slovensku. Veľký problém s akustikou však majú aj kancelárske budovy, budovy škôl a škôlok, nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Na základe realizovaných meraní z rôznych druhov stavieb sme zistili často až dvojnásobné prekročenie prípustných úrovní akustického tlaku. Dobré akustické vlastnosti prostredia majú vysoký vplyv na zdravotný stav užívateľov budov, zároveň však aj ovplyvňujú väčšinu činností, ktoré v danej budove vykonávame. Zvýšený hluk z vnútorných alebo vonkajších zdrojov v bytoch a domoch ovplyvňuje našu schopnosť odpočívať a regeneráciu organizmu, nevhodné akustické podmienky v triedach a kanceláriách zase zvyšujú nároky na sústredenie, vedú k rýchlej únave a nekoncentrácií zamestnancov, žiakov aj pedagógov a celkovo sťažujú výukový a pracovný proces. Je preukázané, že v zdravotníckych zariadeniach má zlepšenie akustických vlastnostní priestorov vplyv na dĺžku hospitalizácie. Z uvedeného vyplýva, že akustické parametre sú jedným z najdôležitejších parametrov vnútorného komfortu.

Mgr. Katarína Jindrová

Katarína Jindrová Narodená v Trstenej v Slovenskej Republike Vzdelanie: Trnavská univerzita v Trnave (magister práv, 2009), Aristotle university of Thessaloniki, Faculty of Law (2007-2008) Profesijné členstvo: Slovenská advokátska komora (od 2010-advokátsky koncipient) Jazyky: anglický, grécky, slovenský, český, poľský Špecializácia: pracovné právo, občianske právo hmotné, občianske právo procesné Prax: advokátska kancelária Legal Counsels s.r.o. ako advokátsky koncipient www.legalcounsels.sk