Mgr. art. Rudolf Látečka

Vladimíra Neuschlová pracuje od roku 2016 v konzultačnej spoločnosti ako biznis konzultant a líderšip kouč pre malých a stredných podnikateľov. Založeniu vlastnej spoločnosti predchádzalo viac ako 10 rokov medzinárodných skúseností na rôznych špecializovaných a manažérskych pozíciách z oblasti logistiky, nákupu, projektového manažmentu a účtovníctva. V rokoch 2007 - 2009 pracovala aktívne na logistických projektoch (prevažne transport) v Nemecku, Poľsku a Českej republike. V rokoch 2010 – 2015 sa venovala budovaniu rôznych supply chain a administratívnych tímov v bratislavskom biznis centre, kde zastávala viaceré lokálne aj medzinárodne pozície. Na konci svojej korporátnej kariéry viedla medzinárodný tím so 160-timi zamestnancami, ktorý bol zodpovedný za rôzne logistické medzinárodné aktivity. Dnes pomáha firmám pri zavádzaní komplexných zmiena na projektoch často pracuje od ich zrodu až po úspešnú transformáciu. Líderšip je stále jej vášňou a rada aplikuje nové spôsoby myslenia pri práci na projektoch, transformácií procesov alebo v spolupráci na osobnom raste svojich klientov a ich zamestnancov.

doc. Ing. Martin Čulík, PhD. je absolventom Inžinierskeho štúdia na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Momentálne pôsobí ako vysokoškolský učiteľ – docent na Katedre drevených stavieb TU vo Zvolene. Jeho výskum je orientovaný na zisťovanie mechanických, fyzikálnych a akustických vlastností materiálov pre špeciálne výrobky z dreva, najmä drevené hudobné nástroje, takisto na oblasť priestorovej a stavebnej akustiky v oblasti drevených stavieb. Aktívne publikuje na vedeckých konferenciách a vo vedeckých časopisoch registrovaných v medzinárodných databázach, je autorom a spoluautorom viacero Dizajn patentov. Bol tvorcom, členom a zástupca niekoľkých VEGA, KEGA, APVV projektov a projektov medzinárodnej spolupráce. Má za sebou absolvované trojmesačné zahraničné stáže na Professur Holzwissenschaften, ETH Zürich, Švajčiarsko a Zvukové studia, HAMU Praha, Česká republika. Je výkonný tajomník Slovenskej akustickej spoločnosti pri SAV (SKAS) a riadny člen Európskej akustickej asociácie (EAA – European Acoustics Association). Vo výstavbe rodinných domov sa v čoraz väčšej miere začínajú presadzovať stavby z dreva a materiálov na báze dreva – nízkoenergetické a pasívne domy, a to kladie nové požiadavky na celý konštrukčný systém, statiku domov, na tepelné a akustické vlastnosti. Efektívne navrhnúť konštrukčný systém budovy drevenej stavby aj z pohľadu akustiky vhodne zvoleným materiálom, jeho hrúbkou a použitím optimálnej skladby rôznych dostupných materiálov je výhoda akusticky násobných konštrukcií. Drevo a produkty z dreva majú akustické vlastnosti, ktoré sa pri návrhu konštrukcie budovy, skladby jednotlivých konštrukčných častí a ich vzájomného prepojenia v násobnej konštrukcii, dajú vhodným spôsobom vylepšovať.

Mgr. Slavomír Trnkócy pôsobí na katedre ústavného práva PF TU v Trnave od roku 2001. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje najmä problematike Ústavného práva a jeho vzťahu s ostatnými odvetviami právneho poriadku, vzťahu práva a morálky a zabezpečuje výučbu predmetov Ústavné právo Slovenskej republiky I. a II. Rozhodovacia činnosť ústavných súdov I. a II. a Ústavný súd Slovenskej republiky a význam jeho rozhodovacej činnosti I. a II..

Svoje praktické odborné skúsenosti v náročnej problematike verejného obstarávania získané prácou výkonu kontroly na Úrade pre verejné obstarávanie a následne zadávaním zákaziek pre povinné osoby Vám odovzdá lektorka s pedagogickým taktom, ktorá sa problematike verejného obstarávania aktívne venuje dlhé roky.

Lektorka je zamestnankyňa MV SR Štátneho archívu v Bratislave, kde pracuje na úseku predarchívnej starostlivosti. Koordinuje vyraďovanie registratúrnych záznamov z registratúr orgánov štátnej správy, samosprávy a iných právnických osôb a rozhoduje o ich trvalej dokumentárnej hodnote, posudzuje a schvaľuje interné smernice na správu registratúry, organizuje preberanie archívnych dokumentov do trvalej archívnej úschovy, vykonáva štátny odborný dozor nad správou registratúry a venuje sa konzultačnej a školiacej činnosti v oblastiach: legislatívne zabezpečenie správy registratúry a archívnej činnosti, správa registratúry, hodnotenie a vyraďovanie spisov a špeciálnych druhov registratúrnych záznamov a archívna činnosť. Absolvovala študijný odbor história a slovenské dejiny na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.

Generálnym riaditeľom a podpredsedom predstavenstva YIT Slovakia je od roku 2014. Pripravoval vstup YIT na slovenský trh, neskôr zastával pozíciu riaditeľa developerských projektov a napokon zástupcu generálneho riaditeľa. Pôsobil aj vo firmách Wienerberger (riaditeľ predaja) a Ruukki (riaditeľ pre strategický marketing pre strednú a východnú Európu).  Za svoj čas strávený vo YIT sa mu podarilo transformovať kultúru klasickej slovenskej stavebnej spoločnosti na unikátnu kooperatívnu, egalitársku a pre všetkých spravodlivú kultúru severských firiem. Spolu s viac ako 200 kolegami zefektívňuje svoje stavebné projekty zavádzaním metód LEAN Construction a BIM. V zmysle firemného sloganu „Together we can do it“ kladie kooperatívny potenciál človeka nad jeho individuálne kvality. V roku 2020 získal ocenenie ankety ASB GALA v kategórii Osobnosť architektúry a stavebníctva. V priebehu piatich rokov bol dvakrát nominovaný v Trend TOP 10 v súťaži Manažér roka. Za svoje projekty získala spoločnosť pod jeho vedením ocenenia ASB GALA v kategórii Developer roka až päťkrát. Za projekt STEIN2, premenu bývalého areálu bratislavského pivovaru, získala spoločnosť ocenenie Stavba roka 2019.  Príspevok:  Lean Construction Možnosti využitia a potenciál implementácie Toyota Production systému v stavebníctve. História a súčasnosť manažmentu produktivity v stavebníctve s porovnaním historického vývoja. Nástroje Lean Construction ako napríklad Last Planer, Takt time, 5S a Value streem Mapping a ich využitie na zefektívnenie stavebných postupov, zníženie nákladov, skrátenie doby výstavby a zvýšenie kvality stavieb. Diskusia o potenciáli transformácie konfrontačnej kultúry „kto z koho“ pri výstavbe, na kolaboratívnu kultúru „hľadania pridanej hodnoty“ aj prostredníctvom nových kontraktačných techník ako je napríklad metóda Integrated project delivery.