Martin Gregar

Ukončila štúdium v odbore predškolská a elementárna pedagogika, v študijnom programe učiteľstvo pre primárne vzdelávanie. Má dlhoročné skúsenosti vo vedúcej funkcii. Pracovala pre Štátnu školskú inšpekciu ako hlavný štátny radca pre predprimárne vzdelávanie. V súčasnosti je riaditeľkou materskej školy, kde prebieha celoročná odborná prax študentov zo Strednej odbornej školy pedagogickej v Bratislave. Je autorkou knihy Diagnostika pripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie. Publikuje články v odbornom časopise Manažment školy v praxi a poskytuje poradenské služby na webovom portáli www.direktor.sk. Lektorovala pre Centrum celoživotného vzdelávania v Bratislave. 

Na Národnom inšpektoráte práce pôsobí od januára 2016. Odborne zastrešuje administratívnu spoluprácu s kontaktnými orgánmi v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu ako aj oblasť vysielania zamestnancov. Venuje sa poradenstvu pri dodržiavaní právnych predpisov v pracovnoprávnej oblasti pre širokú oblasť fyzických a právnických osôb pôsobiacich v Slovenskej republike ako aj v zahraničí v pozícii zamestnancov alebo zamestnávateľov. Má bohaté skúsenosti v rôznych oblastiach súkromného práva. Po ukončení štúdia pôsobila v advokátskej kancelárii so špecializáciu na občianske, obchodné a správne právo. Na exekútorskom úrade pracovala v pozícii exekútorského koncipienta so zameraním predovšetkým na exekúcie nehnuteľností a obchodných podielov. Následne zamerala profesijné pôsobenie na oblasť developerských činností, kde v pozícii právnika zabezpečovala právne zastupovanie developerských a realitných spoločností pred orgánmi štátnej správy ako aj v zmluvných vzťahoch.  

Alexandra Andrejkovičová je temperamentná a energická lektorka, ktorá školí zážitkovo a jej školenia strhnú pozornosť účastníkov. Vie rozpútať konštruktívne diskusie a podnietiť prínosný brainstorming. Svoje skúsenosti a vedomosti čerpá z dlhoročných pracovných skúseností z rôznych oblastí a odvetví, kde pôsobila na manažérskych pozíciách. Pracovala v oblasti predaja a práce s klientmi odkiaľ čerpá nadobudnuté skúsenosti pri práci so sales manažérmi, telemarketingovými predajcami a marketingovými manažérmi. Pracovala taktiež aj na pozícii personalistky a na projektoch súvisiacich s náborom a výberom nových zamestnancov. Tieto skúsenosti využíva na školeniach zameraných na Assessment centrá a headhunting. Momentálne sa venuje, okrem iného, aj pedagogickej oblasti a písaniu článkov o zlepšovaní zručností a kompetencií pedagógov. V minulosti pôsobila ako lektor v komplexe školení pre učiteľov základných, stredných a umeleckých škôl.

Dlhoročne pôsobí v rezorte školstva. Skúsenosti nadobudol v oblasti riadenia pedagogického kolektívu v základných školách. Pôsobil v poradných orgánoch ministerstva. Pôsobil ako generálny riaditeľ Národného inštitútu vzdelávania a mládeže.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Pani lektroka je od roku 2022 vedúcou Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad. Bola predsedníčkou Spoločnosti slovenských archivárov, dlhoročnou členkou výboru a tajomníčkou Spišského dejepisného spolku, členkou Slovenskej historickej spoločnosti a členkou Výboru pre olympijské dedičstvo. Hlavnou témou jej výskumu sú dejiny Spiša. V roku 2006 obhájila dizertačnú prácu Spišské mestá v poľskom zálohu. Výsledkom štúdia spišských dejín je vyše 50 monografií miest a obcí, ktorých je zostavovateľkou a aj spoluautorkou. Dlhoročne sa venuje najmä dejinám Rómov, archívnictva, zdravotníctva, hospodárstva a osobnostiam na Spiši. Publikovala v Poľsku, USA, Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku a Portugalsku. Je spoluautorkou pomocných učebných textov Young, European, United (2004) a CD, autorkou 50 štúdií, stoviek článkov, viacerých scenárov výstav, televíznych a divadelných námetov, 2 samostatných zostavovateľských prác. Programovo sa venuje mládeži v rámci stredoškolskej a vysokoškolskej činnosti, je vedúcou odboru slovenské dejiny so zameraním na Spiš v rámci Univerzity tretieho veku UMB v Banskej Bystrici a od rokoch 2004-2014 bola kronikárkou mesta Poprad.