Martin Gregar

Marcel Dolobáč od roku 2006 vykonáva advokátsku činnosť so zameraním na občianske, obchodné a pracovné právo. Významnú časť jeho advokátskej činnosti tvorí poradenstvo v pracovnoprávnej oblasti a zastupovanie klientov v pracovnoprávnych sporoch. Zároveň pôsobí ako vedúci katedry na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnickej fakulty, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Je autorom a spoluautorom viacerých vedeckých článkov z oblasti odboru, zúčastnil sa niekoľkých prednáškových pobytov doma i v zahraničí. Člen Labour Law Association. Od roku 2009 je externým poradcom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Daniela Gecelovská je odborníčka na bezpečné pracovné prostredie. Pracuje ako vedúca oddelenia BOZP na Národnom Inšpektoráte práce. Pracuje v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení od roku 1994. Do roku 2005 pracovala vo funkcii inšpektora štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a bezpečnosťou vyhradených technických zariadení plynových a tlakových/inšpektora práce so zameraním na prevenciu závažných priemyselných havárií a taktiež na Inšpektoráte bezpečnosti práce v Košiciach. Od roku 2005 pracuje na Národnom inšpektoráte práce v pozícii štátneho radcu, kde predovšetkým odborne garantuje oblasť závažných priemyselných havárií, vyhradených technických zariadení plynových a tlakových a oblasť trhového dohľadu nad výrobkami uvedenými do prevádzky a oblasť chemickej legislatívy. Zabezpečuje výchovu a odborné vzdelávanie inšpektorov práce v týchto oblastiach. Venuje sa aj publikačnej činnosti v odborných časopisech a je členkou európskych pracovných skupín výboru vrchných predstaviteľov inšpekcie práce ako aj členkou slovenských pracovných skupín.

Špecialista na zelené strechy a vertikálne záhrady. Stavbár a manažér s dlhoročnými skúsenosťami. Začínal ako majster stavebnej výroby. Na za prelome milénia sa stal technikom a obchodníkom u výrobcu keramických strešných krytín. Po doplnení manažérskeho vzdelania viedol zahraničnú dcérsku spoločnosť tohoto známeho koncernu. Po odchode z korporátnej sféry podnikal v stavebnej výrobe a importe stavebného reziva, kde si začal uvedomovať naliehavosť nutnosti boja proti klimatickým zmenám. Využitím skúseností, kontaktov a štúdiom nových trendov v stavbníctve sa dostal až k realizáciám zelených striech a vertikálnych záhrad v čom sa postupne prepracováva medzi slovenských priekopníkov zelenej infraštruktúry.

Ondrej Boržík je audítorom, daňovým poradcom a cenovým špecialistom s dlhoročnou praxou. Je zakladateľom spoločnosti Boržík & Partners, ktorá sa špecializuje na pomoc podnikateľským subjektom v účtovníctve, audítorstve, daňovom poradenstve a ekonomickom poradenstve.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Lektorka sa venuje problematike výchovy a vzdelávania detí a žiakov s mentálnym postihnutím dlhé roky. Vo svojej činnosti sa opiera predovšetkým o svoje praktické skúsenosti nadobudnuté na špeciálnej základej škole ale vychádza aj zo skúseností v pozícii školskej psychologičky na základnej škole, učitelky na strednej odbornej škole ako aj učitelky profesijného rozvoja na metodicko-pedagogickom centre.