Martin Gregar

Autorka má dlhoročné manažérske a ekonomické skúsenosti získané praxou vo verejnej správe, a to najmä v oblasti manažmentu, finančného manažmentu, finančnej kontroly a interného auditu, ako aj z členstva vo Výbore pre audit. Má viacročné skúsenosti so vzdelávaním dospelých, ako aj s prípravou študentov vysokej školy na záverečné práce.

Drhc., Prof ,Ing Dušan Malindžák CSc, zakladateľ študijného odboru priemyselná logistika a garant vedného odboru doktorandského štúdia, habilitačného a profesorského konania na Ústave logistiky FBERG TU Košice. Má bohatú dlhoročnú prax v tomto odbore, v poradenskej a projektovej činnosti v oblasti logistiky  pre podniky na  Slovensku/viac  ako  100 realizovaných projektov v oblasti výroby, údržby, obchodu, distribúcie, vzdelávania. Odborné zameranie je najmä na teóriu logistiky, logistiku výroby, strategickú logistiku a projektovanie logistických systémov. Lektor je riaditeľ Slovenského centra logistiky a logistický auditor.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.

Antónia Ambrózyová pôsobila na viacerých významných pracovných pozíciách, napr. ako právnik špecialista na okresnom úrade, ako vedúca právneho oddelenia pobočky VšZP, ako riaditeľka zdravotníckeho zariadenia v zriaďovacej pôsobnosti samosprávneho kraja, aj ako právnička, následne poverená vedením sekcie na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Momentálne už niekoľko rokov úspešne vedie súkromnú firmu, ktorá sa venuje okrem iného informačnému právu (najmä komplexnej ochrane osobných údajov). Má za sebou bohatú lektorskú činnosť a množstvo skúseností priamo z praxe. Je členkou Asociácie lektorov a kariérnych poradcov.

Je produktový a projektový manažér výrobcu systémov MPH SAPFIR., spoločnosť Sapfir s.r.o. Špecializuje sa na inovácie a uvedenie nových produktov na tuzemský a medzinárodný trh.