Martin Gregar

JUDr. Veronika Michalíková, MBA je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2012 založila AKMV advokátsku kanceláriu s.r.o., ktorá sa od svojho vzniku vo svojej praxi zameriava aj na právne poradenstvo v oblasti agentúrneho zamestnávania. Počas pôsobenia svojej kancelárie pomohla stovkám klientov úspešne vstúpiť na trh práce a zabezpečila im komplexné právne služby spojené s činnosťou agentúr dočasného zamestnávania.

Pôsobí ako prednostka Obecného úradu, kde zodpovedá za riadenie vnútorných procesov a zabezpečovanie plynulého chodu samosprávy. Vo svojej práci sa špecializuje najmä na uplatňovanie zákona č. 553/2003 Z. z. a zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Vďaka svojim odborným znalostiam a zodpovednému prístupu prispieva k zvyšovaniu profesionality a transparentnosti výkonu verejnej správy.

Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo. Príspevok:  Nový Bauhaus  Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.  Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.

Pani lektroka je od roku 2022 vedúcou Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad. Bola predsedníčkou Spoločnosti slovenských archivárov, dlhoročnou členkou výboru a tajomníčkou Spišského dejepisného spolku, členkou Slovenskej historickej spoločnosti a členkou Výboru pre olympijské dedičstvo. Hlavnou témou jej výskumu sú dejiny Spiša. V roku 2006 obhájila dizertačnú prácu Spišské mestá v poľskom zálohu. Výsledkom štúdia spišských dejín je vyše 50 monografií miest a obcí, ktorých je zostavovateľkou a aj spoluautorkou. Dlhoročne sa venuje najmä dejinám Rómov, archívnictva, zdravotníctva, hospodárstva a osobnostiam na Spiši. Publikovala v Poľsku, USA, Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku a Portugalsku. Je spoluautorkou pomocných učebných textov Young, European, United (2004) a CD, autorkou 50 štúdií, stoviek článkov, viacerých scenárov výstav, televíznych a divadelných námetov, 2 samostatných zostavovateľských prác. Programovo sa venuje mládeži v rámci stredoškolskej a vysokoškolskej činnosti, je vedúcou odboru slovenské dejiny so zameraním na Spiš v rámci Univerzity tretieho veku UMB v Banskej Bystrici a od rokoch 2004-2014 bola kronikárkou mesta Poprad.

Autorka vyštudovala filozofiu a bohemistiku na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od roku 1998 pracuje ako redaktorka vo vydavateľstve CCB. Je autorkou niekoľkých úspešných publikácií o obchodnej korešpondencii. V súčasnosti sa venuje aj problematike komunikácie a rétoriky.

Beáta Kartíková je advokátkou a konzultantom, pričom poskytuje poradenstvo s primárnou špecializáciou na oblasť pracovného práva a s ním súvisiacich pracovnoprávnych vzťahov a oblasť ľudských zdrojov. Má široké skúsenosti a dlhoročnú prax s poskytovaním právneho poradenstva v pracovnoprávnej oblasti, venuje sa publikačnej a lektorskej činnosti.