Martin Gregar

Architektka a urbanistka s osobitnými odbornými znalosťami v oblasti poradenstva pri zmiešaných územných plánoch a projektoch verejnej sféry. Študovala v Nemecku a Veľkej Británii. Do spoločnosti Space Syntax nastúpila v roku 2002 a v roku 2007 sa stala partnerkou a riaditeľkou predstavenstva. Popri práci vo Veľkej Británii vedie Anna designové a konzultačné aktivity spoločnosti v USA a kontinentálnej Európe. Pravidelne hovorí na priemyselných a akademických podujatiach po celom svete a je čestnou senior vedeckou pracovníčkou na University College London. Anna je členkou UK Academy of Urbanism and Cabe’s Panel of Built Environment Experts, ktorá poskytuje poradenstvo v oblasti navrhovania významných projektov rozvoja a infraštruktúry verejnej sféry v celej Veľkej Británii. V súčasnosti tiež pracuje na výskumnom projekte EÚ Horizont 2020 so 6 partnerskými mestami EÚ na vývoji procesu vytvárania komplexných plánov udržateľnej mestskej mobility (SUMP Plus). Jej odbornosť sa zameriava na optimalizáciu priestorového prepojenia z hľadiska pochôdznosti, výhod, bezpečnosti a pohodlia, ako aj udržateľnosti miest vo všeobecnosti. Príspevok: “Podoba nízkohlíkového mesta” Space Syntax vytvoril jedinečný vedecký a ľudský analytický prístup k posudzovaniu mestskej prepravy, plánov  a dizajnov, identifikáciou základných prepojení medzi územným členením miest a ich sociálnymi, ekonomickými a environmentálnymi ukazovateľmi a využitím verejne prístupných údajov. Územné členenie vplýva na to, ako mestá fungujú – na ich vzorce pohybu, zápchy, využitie pozemkov, vzorce kriminality, zdravotné následky, emisie CO2 či vzorce hodnoty pozemkov. Space Syntax vyvíja svoje aktivity po celom svete a kombinuje pri tom globálne skúsenosti s navrhovaním riešení s pokročilými digitálnymi technológiami, ktoré predpovedajú sociálne, ekonomické a environmentálne dopady rozvoja, aby pomohli mestám prosperovať a stať sa trvalo udržateľnými.

Lenka Pargáčová ukončila štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde jej bol v roku 2008 udelený titul Mgr. a v roku 2009 titul JUDr. Je členka Slovenskej advokátskej komory. Popri štúdiu na vysokej škole pracovala ako praktikantka v Centre právnej pomoci v Bratislave, po ukončení školy ako notárska koncipientka. Lenka na pozíciu právnik nastúpila do advokátskej kancelárie CLServices, s.r.o. v roku 2009. Počas svojej praxe nadobudla skúsenosti najmä v oblasti zmluvného práva, korporátneho práva a finančného práva.

Božena Gašparíková je odborníčka na environmentálne právo. Titul JUDr. a CSc. získala na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala v oblasti podnikovej praxe, v oblasti výskumu a 18 rokov na Ministerstve životného prostredia SR, z toho 16 rokov ako riaditeľka odboru legislatívy. V súčasnosti je poradkyňou ministra životného prostredia pre oblasť legislatívy životného prostredia. Trvalo sa venuje lektorskej a publikačnej činnosti. Je autorkou viacerých kníh a publikácií z oblasti práva životného prostredia a osobitne aj z oblasti odpadového hospodárstva. Prednášala na Technickej univerzite v Košiciach a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.  

Už viac ako 25 rokov sa pohybuje v prostredí školstva a poradenstva. Venuje sa lektorskej činnosti, predovšetkým témam špeciálnej pedagogiky a podpory detí so špeciálnymi potrebami, ako aj včasnej intervencii.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Antónia Ambrózyová pôsobila na viacerých významných pracovných pozíciách, napr. ako právnik špecialista na okresnom úrade, ako vedúca právneho oddelenia pobočky VšZP, ako riaditeľka zdravotníckeho zariadenia v zriaďovacej pôsobnosti samosprávneho kraja, aj ako právnička, následne poverená vedením sekcie na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Momentálne už niekoľko rokov úspešne vedie súkromnú firmu, ktorá sa venuje okrem iného informačnému právu (najmä komplexnej ochrane osobných údajov). Má za sebou bohatú lektorskú činnosť a množstvo skúseností priamo z praxe. Je členkou Asociácie lektorov a kariérnych poradcov.