Mgr. Veronika Rajníčková

Vedúci obchodného oddelenia Siemens, s.r.o. Je absolventom Elektrotechnickej fakulty SVŠT. Po ukončení štúdia pracoval na rôznych pozíciách v oblasti vývoja elektronických telekomunikačných a riadiacich systémov. V roku 1992 začal pracovať v dcérskej spoločnosti firmy Cerberus AG Švajčiarsko, ktorá bola významným výrobcom systémov elektrickej požiarnej signalizácia a plynových stabilných hasiacich zariadení. V práci v oblasti protipožiarnych systémov pre priemysel, tunely a energetiku pokračuje aj po integrácii spoločnosti Cerberus AG do koncernu Siemens. Pôsobí tiež v technickej komisii TK120 ÚNMS SR, ktorá sa zaoberá požiarnotechnickými zariadeniami a prostriedkami na ochranu pred požiarmi.

Zuzana Broskvová je psychologička, lektorka a koučka spoločnosti Life Up s praktickými skúsenosťami v manažérskej roli. Počas celej kariéry sa venuje rozvoju a vzdelávaniu ľudí v biznisovom prostredí. V minulosti viedla tímy v oblasti ľudských zdrojov, v súčasnosti sa venuje manažérskemu rozvoju z role lektorky. Jej tréningy sú praktické, zároveň do nich vnáša psychologický pohľad, vníma potreby účastníkov, ktoré sa snaží naplniť.

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Problematike ochrany osobných údajov, kybernetickej bezpečnosti a právnym aspektom digitálneho prostredia sa dlhodobo venuje aktívne. Je zakladateľom spoločnosti FORTIVA, ktorá prepája právo, IT technológie, umelú inteligenciu, ochranu osobných údajov a kybernetickú bezpečnosť do jedného funkčného celku. Fortiva vznikla ako reakcia na realitu, kde firmy často riešia právo, IT a bezpečnosť oddelene, čo v praxi vedie k riešeniam, ktoré nie sú funkčné alebo obhájiteľné pri kontrole. V rámci svojej odbornej praxe pomáha organizáciám z verejného aj súkromného sektora dosahovať súlad s požiadavkami GDPR, zákona o kybernetickej bezpečnosti a ďalších predpisov týkajúcich sa digitálneho prostredia. Zároveň pôsobí ako zodpovedná osoba pre viacerých prevádzkovateľov a venuje sa nastavovaniu procesov kybernetickej bezpečnosti a ochrany osobných údajov v praxi. Je certifikovaným manažérom kybernetickej bezpečnosti a dlhodobo sa venuje prepájaniu právneho a technického pohľadu na bezpečné fungovanie organizácií v digitálnom prostredí.

V období 2013 – 2020 pôsobila ako sudkyňa na Okresnom súde Košice I., kde v rámci civilnoprávnej agendy pracovala aj s oblasťou správneho práva podľa Občianskeho súdneho poriadku a neskôr podľa zákona č. 162/2015 Z:z. Správneho súdneho poriadku a príslušných hmotnoprávnych predpisov správneho práva. Od roku 2020 je sudkyňou Krajského súdu v Košiciach na úseku správneho práva a členkou správneho kolégia. Venuje sa prejednávaniu a rozhodovaniu sporov v rámci správneho súdnictva.