JUDr. Filip Petrinec, PhD.

Od začiatku svojej kariéry sa venuje oblasti ľudských zdrojov. Ukončila štúdium na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne v odbore ľudské zdroje a personálny manažment. Počas praxe v rôznych spoločnostiach nadobudla bohaté skúseností s vedením mzdového účtovníctva a súvisiacej pracovnoprávnej agendy. Vedie odborné kurzy zamerané predovšetkým na oblasť mzdového účtovníctva a personalistiky, ako aj legislatívne školenia z oblasti sociálneho a zdravotného poistenia, dane z príjmov zo závislej činnosti a pracovnoprávnej oblasti. Pravidelne prispieva do odborných časopisov a portálov zameraných na oblasť HR, pracovného práva a mzdového účtovníctva.

Marcela Kordovaníková ukončila štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde jej bol v roku 2012 udelený titul Mgr. Je členka Slovenskej advokátskej komory od júla 2012. Popri štúdiu pôsobila v Advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o. od roku 2010 ako právna asistentka, po ukončení štúdia pôsobí na pozícii právnik. Momentálne sa zameriava najmä na korporátne právo, poisťovacie právo, procesné zastupovanie a právne analýzy.

Autorizovaná architekta a vyučená remeselníčka. Ako architektka pôsobí od 1992, ale od roku 2006 navrhuje pasívne stavby z prírodných materiálov a na niektorých sa aj remeselne zúčastňuje. V ateliéri Createrra, ktorý s manželom vedie, sa spolupodielala sa na projektovaní a realizácii vyše stovky pasívnych domov, pričom väčšina z nich využíva prírodné materiály.Od 2005 je členom o.z. ArTUR a od r. 2007 ako predseda ArTUR manažuje početné medzinárodné projekty zamerané najmä na vzdelávanie, organizuje workshopy, semináre, odborné vzdelávanie v oblasti udržateľného staviteľstva, zameraného na prírodné materiály.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Autor zastáva pozíciu PDM Key User v spoločnosti Siemens Industrial Turbomachinery. Vyštudoval Vysoké učení technické v Brne. Tu tiež v roku 2003 získal doktorát. Okrem svojej hlavnej pracovnej náplne publikuje a venuje sa poradenskej a konzultačnej činnosti v oblasti médií a Public Relations.

Skúsená lektorka vyštudovala sociálnu prácu. V súčasnosti pôsobí ako učiteľka na ZŠ. Téme sa venuje už dlhodobejšie a publikovala aj v odborných a laických časopisoch či na internete rôzne články týkajúce sa práce s ľuďmi a deťmi s psychickými problémami.