JUDr. Filip Petrinec, PhD.

Je spoluautorka novely zákona č. 182/2023 Z. z. k systému podporných opatrení v regionálnom školstve SR. Pracovala ako riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania, poradenstva a prevencie MŠVVaM SR. T. č. sa opäť venuje odbornej činnosti s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami z úrovne zariadenia poradenstva a predprimárneho vzdelávania. Venuje sa implementácii podporných opatrení v regionálnom školstve a vytváraniu inkluzívnej klímy na školách. Je certifikovanou terapeutkou v oblasti neurofeedback terapie, emocionálno-transformačnej terapie, používateľka Feuersteinovej metódy inštrumentálneho obohacovania. Jej užším odborným zameraním je odborná práca s deťmi s neurovývinovými poruchami, s emočnými problémami a problémami v správaní a zrakovým postihnutím. Venuje sa tiež lektorskej činnosti vo vzťahu k implementácii konkrétnych výchovno-vzdelávacích stratégií pre deti a žiakov s ŠVVP.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Tibor Račko sa špecializuje na problematiku BOZP a všeobecne ochrany života a zdravia pri práci. Je absolventom bezpečnostného inžinierstva STÚ Bratislava. Má dlhoročné skúsenosti ako autorizovaný bezpečnostný technik. Je hodnotiteľom a znalcom závažných a smrteľných úrazov pre potreby súdneho pojednávania – metóda hodnotenia koreňových príčin. Takisto je držiteľom špeciálneho oprávnenia NASA USA – BEHAVIOR JUSTIFICATION MANAGEMENT THEORY. Lektor v súčasnosti pôsobí ako externý pracovník spoločnosti IBP Bratislava.

Publikáciu pre Vás pripravil tím renomovaných autorov a odborníkov priamo z praxe.

Technický manažér, pre CZ a SK RUUKKIV Ruukki pracuje dlhé roky. Začínal ako konštruktér oceľových konštrukcií a od roku 2012 je členom tímu divízie Ruukki Building Envelopes, ktorá ponúka udržateľné oceľové stavebné produkty a služby (vrátane objektov BIM pre AutoCad, Autodesk Revit, Archicad a Tekla) pre opláštenia a strechy budov. Okrem požiarnej odolnosti sendvičových panelov sa zameriava na fasádne prevetrávané systémy, kde rieši prevedenie a optimalizáciu návrhu.

Architekt a urbanista s medzinárodnými skúsenosťami. Projektoval a realizoval obytné zóny v Alžírsku, stal sa registrovaným expertom OSN pre bývanie. Je autorom mnohých územných plánov hlavne na Slovensku. Je spoluautorom plánu rozvoja hlavného mesta Alžír schváleného tamojšou vládou v roku 1986. Po roku 1989 sa stal hlavným architektom a viceprimátorom Bratislavy. Neskôr založil občianske združenie Dom Európy Bratislava, ktorému predsedal až do svojho odchodu do Bruselu v roku 2008. Bol podpredsedom Slovenskej komory architektov, s kolegom založil ateliér Beňuška Topinka Architekti. Pracoval aj ako expert pre rozvoj miest v rámci programov Svetovej banky, Bertelsmannovej nadácie, či EU programu URBACT. V Európskej komisii viedol oddelenie projektovania budov. Pod jeho vedením bolo zrekonštruovaných alebo novopostavených temer 200.000 m2 zväčša kancelárskych podlažných plôch. V roku 2016 sa stal sa prvým hlavným architektom Európskej komisie. Príspevok: Stane sa udržateľnosť synonymom krásy a funkčnosti architektúry? Architektúra je nielen o designe, kráse a funkčnosti, ale aj o trvalej udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti jej autorov. V prednáške budú uvedené princípy holistickej architektonickej tvorby zdokumentované na vybratých príkladoch realizovaných budov ako aj ich aplikácia v medzinárodnej súťaži UIA.