JUDr. Filip Petrinec, PhD.

Zuzana Broskvová je psychologička, lektorka a koučka spoločnosti Life Up s praktickými skúsenosťami v manažérskej roli. Počas celej kariéry sa venuje rozvoju a vzdelávaniu ľudí v biznisovom prostredí. V minulosti viedla tímy v oblasti ľudských zdrojov, v súčasnosti sa venuje manažérskemu rozvoju z role lektorky. Jej tréningy sú praktické, zároveň do nich vnáša psychologický pohľad, vníma potreby účastníkov, ktoré sa snaží naplniť.

Pavlína Seidlerová je lektorkou, mentorkou a bývalou riaditeľkou základnej školy. Má skúsenosti v úlohe pedagogičky 1. stupňa aj zástupkyne riaditeľa na gymnáziu. Spolupracuje s organizáciou Učiteľ naživo, JOB a zapája sa do projektu Eduzmena.

Vyštudovala na Fakulte managementu na Univerzite Komenského v Bratislave. Dlhé roky sa venuje kompletnému jednoduchému a podvojnému účtovníctvu, metodickému vedeniu a manažmentu v podnikateľskej oblasti, vo verejnej správe aj v neziskovej oblasti. Pôsobí ako ekonomická riaditeľka a profesionálna lektorka podvojného účovníctva.

Zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na pozícií samostatný referent, konkrétne zástupkyňa sociálnej kurately detí a mladistvých, čo predstavuje agendu detí s poruchami správania. V minulosti na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávala činnosť na úseku ohrozených rodín a rodičovského konfliktu. V marci 2026 absolvovala špecializované vzdelávanie v programe Sociálna kuratela.

Jana Kubicová pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a špecializuje sa na problematiku ekonómie, financií a daní, najmä na daň z príjmov, medzinárodné zdaňovanie, transferové oceňovanie a daňové plánovanie.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.