JUDr. Andrea Borsányiová

Pavol Szabó absolvoval početné audity osobných údajov za účinnosti GDPR ako aj za účinnosti predchádzajúceho zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov. Vo svojej praxi sa okrem ochrany osobných údajov zameriava aj na IT právo, právo obchodných spoločností, venuje sa tiež právu nehnuteľností a sporovej agende. Aktuálne pôsobí ako advokát v advokátskej kancelárii GHS Legal, s.r.o.

Miroslav Košút, povolaním stavebný inžinier po niekoľkých rokoch v stavebnom výskume nastúpil v roku 1989 do služieb vtedajšieho Zboru požiarnej ochrany. Prešiel takmer všetkými zložkami Zboru ako príslušník zaoberajúci sa požiarnou prevenciou a rôznymi funkciami. V súčasnosti je zaradený na funkciu vrchný inšpektor špecialista na Ministerstve vnútra SR, Prezídiu Hasičského a záchranného zboru. Jeho hlavným zameraním je protipožiarna bezpečnosť stavieb.

Martin Zibrín je tréner, kouč a konzultant managementu v oblasti projektového manažmentu a podnikových nákupov. Vyštudoval Ekonomickú fakultu na UMB v Banskej Bystrici a Riadenie ľudských zdrojov na UJAK Praha. Manažérske zručnosti nadobudol štúdiom MBA v odbore Project management a Financial management na zahraničnom inštitúte IMSR. Je absolventom programov Tréner trénerov, Teambuilding, Projektový manažment, Livemanagement a motivácia, Live design koučing. Spolupracuje so zahraničnými inštitútmi MBA, kde prednáša Projektový manažment a Finančné riadenie projektov. V minulosti pôsobil na viacerých manažérskych pozíciách v oblasti firemného nákupu a projektového manažmentu.

Pavel Kohout pracuje na finančných trhoch od roku 1993, pomáhal vybudovať najväčšie české finančné impérium, ako jediný český ekonóm predpovedal menovú krízu v roku 1997, navrhol prvé tri luxemburské fondy v českej korune, publikoval niekoľko populárnych kníh o financiách a ekonómii. Bol poradcom ministrov financií. V súčasnosti je členom komisie expertov Národnej ekonomickej rady vlády – NERV.

Tomáš Guniš je absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy. V súčasnosti pôsobí ako architektonický špecialista v spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. Akustika v školách je z pohľadu architekta dvojsečná zbraň. Na jednej strane zvýšené nároky na zrozumiteľnosť reči a tým aj času dozvuku kladú požiadavky na odbornosť architekta a jeho úzku spoluprácu so špecialistami z oblasti akustiky, na druhej strane súčasný sortiment akustických interiérových riešení poskytuje pestrú paletu dizajnových možností. Tým sa táto téma stáva výzvou, ale aj príležitosťou zároveň. Aké možnosti má teda dnes architekt? Stanú sa tieto riešenia trvalou súčasťou našich tried a škôl? Ako sa má architekt postaviť k školským budovám, kde je potrebné široké spektrum priestorov s rôznymi veľkosťami a diametrálne odlišnými požiadavkami, ako sú triedy, telocvične, školské kluby alebo jedálne?

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?