JUDr. Andrea Borsányiová

Ing. Mgr. Ján Hámorník, MBA vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a marketingovú komunikáciu v Trnave. Získal aj medzinárodný manažérsky titul MBA. Je zakladateľom medzinárodnej konzultačnej spoločnosti Gemini Group s. r. o., ktorá pomáha firmám, obciam, mestám a tretiemu sektoru získavať dotácie zo štrukturálnych fondov EÚ, štátnych, medzinárodných a bruselských grantových schém. Počas svojej dlhoročnej praxe v dotačnej podpore si prešiel všetkými projektovými fázami v rámci jednoduchých grantových schém až po tie zložité medzinárodné.

Vladimir Jurík je odborník v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podieľa sa na príprave právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce, nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pracuje na odbore ochrany práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Architekt a urbanista s medzinárodnými skúsenosťami. Projektoval a realizoval obytné zóny v Alžírsku, stal sa registrovaným expertom OSN pre bývanie. Je autorom mnohých územných plánov hlavne na Slovensku. Je spoluautorom plánu rozvoja hlavného mesta Alžír schváleného tamojšou vládou v roku 1986. Po roku 1989 sa stal hlavným architektom a viceprimátorom Bratislavy. Neskôr založil občianske združenie Dom Európy Bratislava, ktorému predsedal až do svojho odchodu do Bruselu v roku 2008. Bol podpredsedom Slovenskej komory architektov, s kolegom založil ateliér Beňuška Topinka Architekti. Pracoval aj ako expert pre rozvoj miest v rámci programov Svetovej banky, Bertelsmannovej nadácie, či EU programu URBACT. V Európskej komisii viedol oddelenie projektovania budov. Pod jeho vedením bolo zrekonštruovaných alebo novopostavených temer 200.000 m2 zväčša kancelárskych podlažných plôch. V roku 2016 sa stal sa prvým hlavným architektom Európskej komisie. Príspevok: Stane sa udržateľnosť synonymom krásy a funkčnosti architektúry? Architektúra je nielen o designe, kráse a funkčnosti, ale aj o trvalej udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti jej autorov. V prednáške budú uvedené princípy holistickej architektonickej tvorby zdokumentované na vybratých príkladoch realizovaných budov ako aj ich aplikácia v medzinárodnej súťaži UIA.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Jan Kučera sa venuje profesionálnemu poradenstvu v oblasti skladovania, logistiky, vybavovaní reklamácií pre malé a stredné firmy, hlavne sklady, distribučné spoločnosti a e-shopy, ďalej analýzam stávajúcich procesov, návrhom zlepšení a zavedení vhodných postupov, či školeniam pre skladníkov i vedúcich. Lektorsky zastrešuje rekvalifikačné kurzy pre vzdelávacie agentúry. Má za sebou niekoľkoročnú prax, referencie a úspechy hlavne v oblastiach vytvorenia, zavedenia a zdokonaľovania nových skladových procesov v distribučných spoločnostiach (nová logistika).

Vladimír Mózer v súčasnosti pôsobí na Katedre požiarneho inžinierstva, Fakulty bezpečnostného inžinierstva na Žilinskej univerzite v Žiline. Vo svojich výskumných a pedagogických aktivitách sa zameriava predovšetkým na požiarne inžinierstvo, požiarnu bezpečnosť stavieb, posudzovanie požiarneho rizika a aplikovanú požiarnu vedu. V týchto oblastiach sa podieľal na viacerých domácich a zahraničných výskumných a vývojových projektoch, ktoré sa zaoberali zdokonaľovaním inžinierskych nástrojov protipožiarnej bezpečnosti a bezpečným používaním stavebných materiálov z obnoviteľných zdrojov. Aktívne spolupracuje s orgánmi štátnej správy v oblasti protipožiarnej bezpečnosti a je členom národných a medzinárodných komisií pre technickú normalizáciu (STN, CEN a ISO). Je vedúcim pracovnej skupiny ISO TC92 SC4 Fire safety engineering WG10 Fire risk assessment a členom pracovnej skupiny Society of Fire Protection Engineers (SFPE) na revíziu príručky pre posudzovanie požiarneho rizika.