Ing. Katarína Firmentová, PhD.

AKUSTICKÉ VLASTNOSTI RECYKLOVANÝCH MATERIÁLOV NA BÁZE POLYMÉROV Polyméry predstavujú jedny z najpoužívanejších materiálov súčasnosti. V stavebníctve sú často využívané ako izolačné materiály vďaka dobrým tepelno-izolačným vlastnostiam, ako súčasť náterov, fólií, ľahčených konštrukcií. Prednáška je zameraná na sledovanie zvukovej pohltivosti vybraných druhov polymérov pomocou impedančnej trubice.

Publikáciu pre Vás pripravil tím renomovaných autorov a odborníkov priamo z praxe.

Magda Šebestová má mnohoročnú skúsenosť ako PR manažérka českých i medzinárodných spoločností.Vyštudovala Karlovu univerzitu, katedru tlmočníctva a prekladateľstva v odbore angličtina - ruština. Z jej hlavných profesionálnych aktivít vzťahujúcich sa k téme seminára uveďme aspoň nasledovné: 7 rokov pracovala v medzinárodnej reklamnej agentúre, 5 rokov zasvätila práci v Rádiu Slobodná Európa, bola PR manažérkou "Prague International Marathon", spolupracovala s Prezidentskou kanceláriou Václava Havla a Foriem 2000. Bola výkonnou riaditeľkou divadelnej a literárnej autorskoprávnej agentúry Aura-Pont, Knižnice Václava Havla a v súčasnej dobe pracuje ako PR manažérka Medzinárodného festivalu animovaných filmov AniFest.

AKUSTICKÝ KOMFORT V PRIESTOROCH ZASTREŠENÝCH ETFE VANKÚŠMI V súčasnosti architekt pri potrebe prekryť veľkoobjemový priestor strešnou konštrukciou. Siaha väčšinou po materiáloch, ktoré sú „tradičné“ a v našej spoločnosti zaužívané. Presklené zastrešenia majú výhody z hľadiska architektonicko-prevádzkového, avšak aj nevýhody z hľadiska akustiky a akustického komfortu. Prekrytie priestoru s veľkými rozmermi pomocou zasklenej konštrukcie má za následok celkové zvýšenie hladiny akustického tlaku v danom priestore a vzniku akustických artefaktov, akými je napríklad aj trepotavá ozvena. Zvuk odrážajúca strešná konštrukcia v kombinácii s jej nepriaznivým tvarom a ostatnými použitými materiálmi a celkovým objemom miestnosti, môže viesť k znehodnoteniu vizuálne atraktívneho priestoru z hľadiska akustickej pohody a následne k obmedzeniam v jeho plnohodnotnom využití. Pomocou čoraz viac používaných „moderných“ materiálov, pred ktorými majú mnohí stále rešpekt, dokážeme nepriaznivému zvyšovaniu hluku v priestore zabrániť. Samozrejme je dôležité hľadať vždy kompromis a brať ohľad na funkciu novovzniknutého priestoru.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany.Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.