Ing. Tomáš Varadínek

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Je odborníkom v oblasti bezpečnosti organizácií a riadenia rizík, najmä v oblasti práva a bezpečnosti informačných systémov. Pôsobí ako súdny znalec v odboroch ekonomika a kybernetika, kriminalistika – ochrana údajov a autorské právo. Podieľal sa na vyšetrovaní mnohých závažných trestných činov spáchaných v súvislosti s modernými informačnými technológiami, predovšetkým v oblasti ekonomiky a financií. V rokoch 2005–2006 bol rektorom Vysokej školy finančnej a správnej v Prahe. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Fakulte podnikateľskej Vysokého učení technického v Brne a vo svojej kancelárii súdneho znalca v Prahe. Je členom vedeckých rád vysokých škôl, autorom alebo spoluautorom kníh („Počítačové právo“, „Internet a paragrafy“, „Právo informačných a telekomunikačných systémov“, „Riadenie rizík“, „E-government v českom práve“, „Autorskoprávne aspekty hromadných oznamovacích prostriedkov“) a článkov z oblastí informatiky, práva, organizácie a riadenia, verejnej správy a e-governmentu. Podieľa sa tiež na legislatívnych prácach v ČR. Významný je jeho podiel na zákone o elektronickom podpise a na ďalšej českej legislatíve týkajúcej sa elektronickej komunikácie. V rokoch 2001–2004 pôsobil ako predseda subkomisie pre právo informačných systémov Legislatívnej rady vlády Českej republiky, v roku 2004 ho vláda vymenovala za člena Legislatívnej rady, ktorej členom je doteraz.

Peter Miškovič je odborník v oblasti elektronického podpisu a certifikačných služieb s tým spojených. Má niekoľkoročnú prax v oblasti certifikačných a akreditovaných certifikačných služieb a s využívaním elektronického podpisu v praxi. Pravidelne prednáša na podujatiach zaoberajúcich sa elektronickým podpisom, či už z pohľadu jeho bezpečnosti, využívania v rámci eGovernmentu, praktickom používaní. Pôsobí ako senior konzultant v akreditovanej certifikačnej autorite, kde sa denne stretáva s praktickými problémami klientov pri používaní elektronického a zaručeného elektronického podpisu ako aj pri jeho využívaní v rámci bezpečnej komunikácie, autentifikácie ap.

Peter Bilik sa od roku 2003 venuje technologickým inováciám v priemysle a analýze a optimalizácii logistických a výrobných procesov predovšetkým vo vzťahu k digitalizácii a automatizácii priemyslu. Pracuje v spoločnosti ANASOFT takmer od jej založenia. Je tvorcom idey Smart Industry systému EMANS, ktoré je oceňované (Porsche Supplier Award, Ocenenie LOG-IN,..) a medzinárodne implementované riešenie inteligentného riadenia výrobných a logistických procesov. Je vystavaný na princípoch a technológiách konceptu Industry 4.0 a Smart Factory, akými sú Internet vecí (IoT), digitálne dvojča, kyberneticko-fyzikálny systém, spracovanie a analýza veľkých dát a umelá inteligencia.

Lektor je vysokoškolský učiteľ na Fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Od roku 2006 sa venuje podnikaniu zameranému najmä na podnikateľské poradenstvo, ale aj projektový manažment. Od roku 2014 pôsobí ako znalec v odbore ekonómia a manažment, odvetviach financie a kontroling, kde sa okrem iného venuje aj finančným analýzam a ohodnocovaniu podnikov.

Ľubomír Žiak je erudovaným pracovníkovom štátnej správy ochrany ovzdušia. Zastupoval Slovenskú republiku vo Výkonnom orgáne dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, na stretnutiach strán Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V rámci Montrealského protokolu bol členom Implementačného výboru. Zastupoval Slovensko v Medzivládnom paneli pre zmenu klímy (IPCC) a tiež sa zúčastňoval konferencií strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Inžinier chémie - absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej STÚ, jej Chemicko-technologickej fakulty - získal skúsenosti z praxe v chemických fabrikách (Slovnaft, Chemické závody v Novákoch). Dobre poznal výrobnú problematiku aj v ďalších slovenských chemických podnikoch združených v Slovchémii, kde pôsobil v rokoch 1984 až 1990. Od roku 1990 pôsobí v rezorte životného prostredia. Na začiatku v Slovenskej komisii životného prostredia SR a od roku 1993 na Ministerstve životného prostredia SR. Prakticky od začiatku v odbore, ktorý mal na starosti ochranu ovzdušia. V odbore ochrany ovzdušia prešiel pozíciami referenta, vedúceho oddelenia a v roku 2005 sa stal riaditeľom odboru ochrany ovzdušia. V roku 2009 bol uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme – po doplňovacích voľbách sa stal primátorom Stupavy. Po skončení mandátu v roku 2011 sa vrátil na ministerstvo, kde sa venuje medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany ovzdušia.