Ing. Tomáš Varadínek

Vladimír Čepelák absolvoval fakultu automatizácie a ekonomiky VŠCHT v Prahe. Vedeckú hodnosť získal v odbore technická kybernetika vo Výskumnom ústave matematických strojov v Prahe. Pracoval na rôznych pozíciách v odbore IT, naposledy vo firme BSC Praha, s. r. o., (1990 – 95), kde bol členom alebo vedúcim projektových tímov pre implementáciu bankových a podnikových informačných systémov. Od roku 1995 je samostatne činný v odboroch poradenstva IT a odborného prekladateľstva.

Martin Zibrín je tréner, kouč a konzultant managementu v oblasti projektového manažmentu a podnikových nákupov. Vyštudoval Ekonomickú fakultu na UMB v Banskej Bystrici a Riadenie ľudských zdrojov na UJAK Praha. Manažérske zručnosti nadobudol štúdiom MBA v odbore Project management a Financial management na zahraničnom inštitúte IMSR. Je absolventom programov Tréner trénerov, Teambuilding, Projektový manažment, Livemanagement a motivácia, Live design koučing. Spolupracuje so zahraničnými inštitútmi MBA, kde prednáša Projektový manažment a Finančné riadenie projektov. V minulosti pôsobil na viacerých manažérskych pozíciách v oblasti firemného nákupu a projektového manažmentu.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Jitka Meluchová je autorkou mnohých odborných publikácií z oblasti účtovníctva určených pre odbornú verejnosť a prax. Profesionálne sa venuje na Katedre účtovníctva a audítorstva  príprave študentov Ekonomickej univerzity na výkon ich profesie v oblasti  teórie a praxe účtovníctva podnikateľských subjektov a Medzinárodných štandardov finančného vykazovania (IAS/IFRS). V uvedenej oblasti pôsobí už dlhé roky a okrem publikačnej a vzdelávacej činnosti sa venuje praktickým problémom formou konzultačnej činnosti a odborného poradenstva.

Zora Puškáčová je absolventkou Právnickej fakulty UK v Bratislave. Počas celej svojej profesionálnej kariéry sa špecializuje na pracovné právo, HR management a praktickú personalistiku. Skúsenosti nadobudla v poprednej advokátskej kancelárií poskytujúcej pracovno-právne poradenstvo. V súčasnosti pracuje ako odborný personalista pre pracovnoprávne záležitosti. Na konte má aj bohatú prednáškovú / lektorskú činnosť a pravidelne publikuje odborné články.