Ing. Tomáš Varadínek

Vedúcim technického oddelenia je od roku 2014. Je zodpovedný za produktový management, prípravu inovačných projektov a komunikáciu v technickej oblasti v rámci koncernu Xella. Spoločnosť Xella zastupoval v Slovenskej rade pre zelené budovy v rokoch 2015 až 2019, kde bol i členom predstavenstva. V roku 2018 sa podieľal na založení Združenia výrobcov murovacích materiálov (ZVMM). Od založenia ZVMM pôsobí ako jeho výkonný predseda. Je činný v  technickou normalizácii a zastupuje spoločnosť Xella v technickej komisii 21 a technickej komisii 58.    Počas pôsobenia vo funkcii vedúceho oddelenia spoločnosti Xella bol pri zrode viacerých nových výrobkov a procesov. Najznámejší z týchto výrobkov je Ytong Lambda YQ. Pod jeho vedením sa sformovali technické služby Xella v Čechách a na Slovensku, z ktorých sa následne vytvorilo samostatné oddelenie pod názvom Kompetenčné centrum. Úzka spolupráca technického oddelenia s Kompetenčným centrom umožnila zavedenie inovácií, ktorým sa venuje príspevok Inovácia stavebných materiálov a technológií a digitalizácia procesov Xella blue.sprint   .

Tomáš Guniš je absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy. V súčasnosti pôsobí ako architektonický špecialista v spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. Akustika v školách je z pohľadu architekta dvojsečná zbraň. Na jednej strane zvýšené nároky na zrozumiteľnosť reči a tým aj času dozvuku kladú požiadavky na odbornosť architekta a jeho úzku spoluprácu so špecialistami z oblasti akustiky, na druhej strane súčasný sortiment akustických interiérových riešení poskytuje pestrú paletu dizajnových možností. Tým sa táto téma stáva výzvou, ale aj príležitosťou zároveň. Aké možnosti má teda dnes architekt? Stanú sa tieto riešenia trvalou súčasťou našich tried a škôl? Ako sa má architekt postaviť k školským budovám, kde je potrebné široké spektrum priestorov s rôznymi veľkosťami a diametrálne odlišnými požiadavkami, ako sú triedy, telocvične, školské kluby alebo jedálne?

Filip Petrinec pôsobil na odbore spotrebiteľa Ministerstva hospodárstva SR a takisto ako národný expert v Európskej Komisii pre oblasť ochrany spotrebiteľa a elektronický obchod. V súčastnosti pôsobí v advokácii, kde sa zaoberá oblasťou compliance. Ide najmä o implementáciu právnych procesov a zabezpečenie postupov v súlade so zákonom.

Michal je psychológ architektúry s viac než desiatimi rokmi multidisciplinárnych skúseností v oblasti technológií, médií a marketingu. Pomáha tvoriť miesta pre dobrý život a zmysluplnú prácu, od kancelárií až po mestské štvrte. V minulosti pracoval u jedného z najväčších európskych kancelárskych developerov, kde rozvíjal UX stratégiu a tvoril interný vzdelávací program. Dnes pôsobí v theLivingCore vo Viedni a je spoluzakladateľom newsletteru o architektúre založenej na vede a orientovanej na človeka, Venetian Letter.

Lektorka, Monika Kosárová, je učiteľkou profesijného rozvoja v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže (NIVAM). Koordinuje Regionálne centrá podpory učiteľov (RCPU), spája Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a NIVAM s RCPU. Školí mentorov RCPU v programe inovačného vzdelávania Rozvoj lektorských zručností pedagogických a odborných zamestnancov, ktorého je garantom. Je spoluautorkou programu inovačného vzdelávania Škola pre 21. storočie – tvorba školského vzdelávacieho programu (na zavádzanie nového kurikula) a Rozširujúceho programu funkčného vzdelávania (Modul krízový manažment). Je bývalou riaditeľkou základnej školy a školskou inšpektorkou.

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.