Ing. Tibor Vojtko

Vedúci technického oddelenia Xella v CZ a SK. Martin Mihál pôsobí v stavebníctve bez prerušenia od skončenia vysokoškolského vzdelania v odbore Architektúra a pozemné stavby v roku 1995. Od roku 2001 je zamestnaný v spoločnosti Xella. V súčasnej pozícii pracuje od roku 2014. Je zodpovedný za produktový management, inovácie, interné technické vzdelávanie a komunikáciu s inštitúciami ovplyvňujúcimi legislatívu v stavebníctve. V rámci tejto činnosti spoločnosť Xella v minulosti zastupoval v Inštitúte pre pasívne domy a v Slovenskej rade pre zelené budovy. V súčasnosti vykonáva funkciu predsedu Združenia výrobcov murovacích materiálov.

Lektorka pôsobí ako hlavná kontrolórka mesta Brezno, predsedníčka Asociácie kontrolórov územnej samosprávy SR, autorka množstva publikácií. Venuje sa témam kontroly v územnej samospráve, finančnej kontroly, ekonomike samosprávy, rozpočtovým pravidlám verejnej správy a školstvu.

Vedúca oddelenia výskumu v spoločnosti HB Reavis. Študovala históriu na Princeton University a urbánnu politiku na Columbia University v USA. V minulosti pracovala v privátnom sektore (McKinsey & Company, Neulogy), sektore filantropie a medzinárodných inštitúcií (LEAF, UNDP), verejnom sektore (zástupkyňa splnomocnenca pre vedomostnú ekonomiku na Ministerstve financií SR, konzultantka pre požiarnicky zbor mesta New York) a akademickom sektore (riaditeľka programu aplikovanej ekonómie na pražskom CERGE-EI). Príspevok: Prevalcuje virtuálne prostredie osobnú spoluprácu? Bezprecedentná kríza, obrovská vlna automatizácie a zásadná zmena fungovania firiem so sebou prinesú aj nutnosť ešte rýchlejšie inovovať a ešte efektívnejšie riadiť stále sa meniace tímy ľudí s viac kreatívnou, analytickou alebo empatickou prácou. Výskum ukazuje, že takýmto tímom sa darí najlepšie, keď majú vysokú dávku dôvery a schopnosti zdieľania tzv. tacitných vedomostí. Vedia tieto prísady úspechu rovnako dobre vytvárať vo virtuálnom prostredí ako osobne? Ako sa zmení prostredie kancelárií v reakcii na tieto zmeny?

Ján Skorka je riaditeľom na daňovom oddelení spoločnosti PricewaterhouseCoopers a má viac ako 20 ročné skúsenosti v oblasti daní. Je licencovaným daňovým poradcom a členom metodicko legislatívnej komisie pre DPH. V súčasnosti vedie tím špecializujúci sa na nepriame dane. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na daňové poradenstvo, daňové kontroly a spory, riadenie daňových rizík, ako aj na implementáciu daňových technológií a digitalizáciu daňových procesov.

Lektorka, metodička vzdelávacích programov, koučka, poradkyňa, terapeutka v spoločnosti Alfa Human Service. Lektorka externe spolupracuje s časopismi Integrácia a inklúzia v školskej praxi a Poradca riaditeľky MŠ.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.