Ing. Tibor Vojtko

Andreja Borsányiová pôsobí ako právnička v oblasti súkromného sektora niekoľko rokov; v rámci agendy sa posledné roky zameriava najmä na záväzkové právo, a to aj vo vzťahu k verejnému obstarávaniu a tiež rôzne osobitne regulované oblasti. Zaoberá sa však aj niektorými aspektmi pracovného či „školského“ práva.

Mgr. Katarína Martinčeková vyštudovala medzinárodné vzťahy a európske štúdiá na fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. Nadobudla praktické skúsenosti z oblasti diplomacie na rôznych stážach na Slovensku a v zahraničí (predovšetkým Stála misia SR pri OSN New York). Pôsobila ako administrátor a neskôr ako koordinátor v medzinárodnej spoločnosti IBM. Dlhé roky je lektorkou anglického jazyka so zameraním na zlepšenie komunikačných schopností.

Požiarnej ochrane sa venuje dlhé roky. Profesionálne sa zaoberá požiarno-technickým zariadením na odvod tepla a splodín horenia v medzinárodnej spoločnosti Colt International s.r.o., ktorá sa venuje požiarnemu vetraniu od roku 1931. Pôsobí v Asociácii pasívnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (APPO SR) ako viceprezident od roku 2019. Pravidelne sa venuje normotvorbe, pripomienkovaniu Európskych noriem a ich prekladom, ako aj tvorbe STN. Je autorom jediných dvoch noriem na Slovensku, zaoberajúcich sa požiarno-technickým zariadením na odvod tepla a splodín horenia: ATN® 001 Protipožiarna bezpečnosť stavieb. Zariadenie na odvod tepla a splodín horenia. Zásady navrhovania ATN® 008 Protipožiarna bezpečnosť stavieb. Zariadenie na odvod tepla a splodín horenia. Inštalácia Spolupracoval aj na tvorbe jedinej normy v oblasti protipožiarnej bezpečnosti stavieb zaoberajúcej sa elektromobilitou na Slovensku. ATN® 010 Bezpečnostné aspekty elektromobility. Garáže v bytových a nebytových budovách s parkovacími miestami s infraštruktúrou pre elektromobilyJe členom pracovnej skupiny SEVA TASK FORCE PROTIPOŽIARNA OCHRANA, ktorá rieši práve požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb v súvislosti s elektromobilitou.

Soňa Gullová pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole ekonomickej, kde vyučuje predmet Medzinárodné obchodné rokovania a protokol. Je autorkou mnohých článkov, skript, monografií aj článkov v odbornej tlači.

Viera Šándorová je v súčasnosti učiteľkou profesijného rozvoja. Pracuje v regionálnom pracovisku Metodicko-pedagogického centra v Prešove v oddelení ROCEPO (Rómske vzdelávacie centrum). Zároveň je certifikovaným lektorom Združenia Orava a venuje sa metodike podporujúcej rozvoj kritického myslenia a prierezovej téme multikultúrna výchova. Oddelenie ROCEPO sa dlhodobo venovalo príprave budúcich pedagogických asistentov formou kvalifikačného vzdelávania. ROCEPO sa zároveň sa venuje odborno-metodickej pomoci pedagogickým a odborným zamestnancov pracujúcich so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.