Ing. Tibor Vojtko

Mgr. art. Matej Pospíšil ArtD. študoval dizajn na fakulte architektúry STU v Bratislave a VŠVÚ v Bratislave architektonická tvorbu. Od roku 2017 sa pracovne venuje Ecocapsuliam. Ecocapsule, Bratislava, Production, Service & Prototype centre Manager, Technický riaditeľ, koordinačná a konzultačná činnosť

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Vo svojej praxi sa venuje aj špecifikám verejného obstarávania vo vzťahu k projektom financovaným z fondov EÚ/ES, podieľala sa na realizácii desiatok metód, resp. postupov verejného obstarávania a realizovala viacero súťaží návrhov a súťažných dialógov; v rámci svojej špecializácie dlhodobo intenzívne prednáša o verejnom obstarávaní. Tatiana Behrová bola vymenovaná do funkcie poradkyne vykonávajúcej odborné činnosti pre predsedníčku vlády Slovenskej republiky v oblasti verejného obstarávania. Je školiteľka Úradu pre verejné obstarávanie.

V oblasti právnej vedy pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci a na Fakulte práva a verejnej správy Łazarski University vo Varšave. Významnými sú jeho príspevky na pôde Ústavu práva a verejnej správy Univerzity v Rzeszówe a Fakulty štátnych a právnych vied Reformovanej Univerzity Gáspára Károliho v Budapešti. V praxi je uznávaným lektorom Justičnej akadémie Slovenskej republiky, Bratislavskej Business School Ekonomickej univerzity v Bratislave, Poradcu podnikateľa, C. H. Beck, Asociácie vzdelávania samosprávy i samostatných regionálnych vzdelávacích centier. Vo svojej advokátskej praxi i vedeckej práci sa zameriava najmä na inštitúty územnej samosprávy. Počet jeho domácich a zahraničných odborných a vedeckých diel prevyšuje dvesto. Počet domácich a zahraničných citácií jeho diel je vyše tristo.

Jana Verešová pôsobí ako učiteľ profesijného rozvoja. Je metodičkou pre výchovu vo voľnom čase a pre špeciálnu pedagogiku. V súčasnosti vykonáva lektorskú a poradenskú činnosť zameranú najmä na problematiku integrácie v našich školách a tvorbu inkluzívneho prostredia.

Lektorka, Monika Kosárová, je učiteľkou profesijného rozvoja v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže (NIVAM). Koordinuje Regionálne centrá podpory učiteľov (RCPU), spája Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a NIVAM s RCPU. Školí mentorov RCPU v programe inovačného vzdelávania Rozvoj lektorských zručností pedagogických a odborných zamestnancov, ktorého je garantom. Je spoluautorkou programu inovačného vzdelávania Škola pre 21. storočie – tvorba školského vzdelávacieho programu (na zavádzanie nového kurikula) a Rozširujúceho programu funkčného vzdelávania (Modul krízový manažment). Je bývalou riaditeľkou základnej školy a školskou inšpektorkou.