Ing. Tibor Vojtko

Marta Bystrovová, redaktorka kultúrnej rubriky Lidových novín, dlhé roky pracuje v médiách: v Svobodnom slove do roku 1990 viedla kultúrnu rubriku, potom v Lidových novinách založila a viedla prvú sobotnú prílohu Nedělní Lidové noviny, bola tiež spoluzakladateľkou časopisu Týden. Venuje sa kultúrnej tematike a životnému štýlu, rozhovorom a publicistike všeobecne. Je autorkou aj redaktorkou veľkých textov aj kníh. Vedie seminár na Fakulte žurnalistiky UK. Je členkou etickej komisie Syndikátu novinárov ČR, vychovala radu kvalitných publicistov.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Jozef Varga pracuje ako poverený Regionálny hygienik a vedúci oddelenia epidemiológie a hygieny detí a mládeže na RÚVZ so sídlom v Rožňave. Od nástupu na RÚVZ Rožňava pracoval na oddelení hygieny detí a mládeže a vykonával štátny zdravotný dozor v zariadeniach v celom okrese. Študoval na Lekárskej fakulte UPJŠ Košice a Trnavskej univerzite v Trnave, momentálne študuje špecializáciu zdravie pri práci na SZU, Master of Public Health na Trnavskej univerzite a rigorózne konanie na VŠ sv. Alžbety Bratislava. Dlhodobo sa venuje hygiene detí a mládeže a obzvlášť problematike infekčných ochorení v zariadeniach pre deti a mládež a ich opatreniami. Zároveň lektor vyučuje na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave predmet preventívne lekárstvo.

Co-founder VRBA  /  AKULAR.  Inovácie v oblasti AR/VR a IoT technológií pre inteligentné mestá a real estate sektor.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Pôsobí ako generálna riaditeľka v legislatívno-právnej sekcii na ministerstve školstva, kde sa venuje najmä tvorbe školských zákonov a ostatných právnych predpisov.