Ing. Tamara Paceková

Ján Skorka je riaditeľom na daňovom oddelení spoločnosti PricewaterhouseCoopers a má viac ako 20 ročné skúsenosti v oblasti daní. Je licencovaným daňovým poradcom a členom metodicko legislatívnej komisie pre DPH. V súčasnosti vedie tím špecializujúci sa na nepriame dane. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na daňové poradenstvo, daňové kontroly a spory, riadenie daňových rizík, ako aj na implementáciu daňových technológií a digitalizáciu daňových procesov.

Je vedúcim oddelenia Udržateľný rozvoj v spoločnosti SKANSKA, kde zodpovedá za aktivity spoločnosti v oblasti udržateľnosti. V spoločnosti pôsobí od roku 2004. V súčasnej pozícii je zodpovedný za implementáciu Carbon roadmap Skanska Central Europe. Energetický manažment skupiny so zameraním na inovácie. Environmentálny manažment so zameraním na cirkulárnu ekonomiku a nakladanie s prírodnými zdrojmi. Green business zahŕňajúce certifikácie budov (LEED, BREEAM, WELL) a posudzovanie životného cyklu a ekonomického cyklu stavebných produktov a projektov. Od roku 2020 zastáva funkciu Predsedu predstavenstva Českej rady pre šetrné budovy.

JUDr. Miroslav Cák je zakladateľom advokátskej kancelárie AGM partners s.r.o. pôsobiaci v česko-slovenskom regióne. Na Slovensku je od roku 2022 členom osobitnej komisie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Venuje sa poskytovaniu komplexného právneho poradenstva týkajúceho sa primárne práva verejného obstarávania, stavebných investícií realizovaných v zmluvných štandardoch FIDIC a tiež práve informačných a komunikačných technológií.

• Od roku 2008 garant rekvalifikačného vzdelávania facility manažérov v SR akreditovaného Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy (do 2021 cca 500 držiteľov osvedčení). • V roku 1999 organizoval založenie českej pobočky asociácie IFMA CZ, v ktorej bol v rokoch 1999 - 2002 a 2012 - 2015 prezidentom a v rokoch 1999 - 2021 bol stálym členom predstavenstva. V roku 2015 mu bol udelený doživotný titul Čestný predseda IFMA CZ. • Od 2013 je držiteľom titulu IFMA Fellow, najprestížnejšieho celosvetového ocenenie asociácie IFMA (od roku 1992 ho získalo iba niečo málo cez stovku Facility manažérov na svete). • V rokoch 2011 - 2013 pod predseda Eurofi - Európskej asociácie Facility managementu. • V rokoch 2016 - 2018 bol členom užšieho predstavenstva FMCC (celosvetové odborné sekcie FM konzultantov IFMA), v roku 2017-18 vykonával funkciu viceprezidenta, teraz je riaditeľom pre strednú a východnú Európu. • Inicializoval usporiadanie svetových kongresov IFMA v Prahe - World Workplace Europe 2003 (12. - 14. 5. 2003), a Eurofi / IFMA - EFMC 2013 (22. - 24. 5. 2013), kde sa podieľal aj na niektorých príspevkoch. • Ako zástupca SR je poverený riadením príprav a prekladu európskej normy Facility managementu EN 15221 (CEN TC 348), svetovej normy ISO / TC 267 (ISO 41000 - Facility management) a svetovej ISO PC 251 (ISO 55000 - Asset management). • Externé vyučujúci na ČVUT FSv, pripravoval výučbu facility managementu na VOŠ Chotěboř, občasný hosťujúci lektor na VŠE, MVS Olomouc, VŠB - TU Ostrava. • Autor knihy "Základy Facility managementu" - 2014, Professional Publishing, spoluautor rady ďalších odborných titulov z oblasti Facility managementu. Autor mnohých článkov v odborných popularizačných

Vyštudoval na UKF v Nitre študijný odbor História. Po absolvovaní univerzity sa zameral na oblasť BOZP, ktorá ho veľmi zaujala. Získal osvedčenie technika BOZP a úspešne získal lektorské minimum. Už ako bezpečnostný technik zistil, že aj oblasť ochrany pred požiarmi je veľmi zaujímavá a rozhodol sa venovať aj tejto problematike. Pôsobí teda aj ako technik požiarnej ochrany, ale aj v oblasti CO (civilnej ochrany obyvateľstva). V oblasti BOZP a OPP sa pohybuje od roku 2016. Vo svojej praxi sa snaží pomáhať zamestnávateľom a zamestnancom v oblasti BOZP a OPP. Svoje skúsenosti posúva a prispôsobuje jednotlivým podmienkam zamestnancov a zamestnávateľov, snaží sa čo najlepšie komunikovať s ľuďmi, počúvať ich a prinášať riešenia a pomoc v oblastiach BOZP a OPP. Vo svojom profesionálnom odbore sa stretol s množstvom zahraničných firiem, ktoré pôsobili vo veľkých projektoch v rámci SR, pracoval však aj na domácej pôde naprieč celým Slovenskom. V súčasnosti sa ako zamestnanec spoločnosti OHSAS, s.r.o. zaoberá okrem poskytovania služieb BTS aj tvorbou nových postupov vo vzdelávaní, pracuje na projekte vzdelávania formou e-learningu (elektronické vzdelávanie). "Mojim cieľom je zlepšovať formu vzdelávania a celkový pohľad na BOZP a OPP. Zároveň je pre mňa dôležité prinášať nové postupy v jednotlivých formách vzdelávania a snažiť sa čo najviac šíriť tak potrebnú osvetu v tejto oblasti. Samozrejme, snažím sa prinášať nové informácie poznatky, postupy, technológie v oblasti BOZP a OPP," hovorí Tomáš Uharček.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.