Ing. Tamara Paceková

Generálna riaditeľka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia na Ministerstve ŽP SR.

Vedúcim technického oddelenia je od roku 2014. Je zodpovedný za produktový management, prípravu inovačných projektov a komunikáciu v technickej oblasti v rámci koncernu Xella. Spoločnosť Xella zastupoval v Slovenskej rade pre zelené budovy v rokoch 2015 až 2019, kde bol i členom predstavenstva. V roku 2018 sa podieľal na založení Združenia výrobcov murovacích materiálov (ZVMM). Od založenia ZVMM pôsobí ako jeho výkonný predseda. Je činný v  technickou normalizácii a zastupuje spoločnosť Xella v technickej komisii 21 a technickej komisii 58.    Počas pôsobenia vo funkcii vedúceho oddelenia spoločnosti Xella bol pri zrode viacerých nových výrobkov a procesov. Najznámejší z týchto výrobkov je Ytong Lambda YQ. Pod jeho vedením sa sformovali technické služby Xella v Čechách a na Slovensku, z ktorých sa následne vytvorilo samostatné oddelenie pod názvom Kompetenčné centrum. Úzka spolupráca technického oddelenia s Kompetenčným centrom umožnila zavedenie inovácií, ktorým sa venuje príspevok Inovácia stavebných materiálov a technológií a digitalizácia procesov Xella blue.sprint   .

Monika Rychtáriková je prezidentkou Slovenskej akustickej spoločnosti a členkou rady Európskej akustickej spoločnosti. V roku 2015 získala na Slovensku ocenienie “vedkyňa roka” a prezentovala výsledky výskumu na prestížnej konferencii TEDx Bratislava. Je profesorkou na Fakulte Architektúry KU Leuven a na Stavebnej fakulte STU Bratislava. Jej celoživotná vedecko-výskumná činnosť zahŕňa viacero tém v oblasti stavebej fyzky, v posledných rokoch sa však zameriava najmä na témy týkajúce sa stavebnej a priestorovej akustiky. Jej súčasný výskum zahŕňa témy ako napr. subjektívne posúdenie zvukovej izolácie, akustická orientácia nevidiacich v priestore, ale aj akustické vlastnosti nových/netradičných a recyklovaných materiálov a konštrukčných sústav (ETFE vankúše, metamateriály a recyklované materiály), ktoré rieši v spolupráci so svojimi doktorandmi. Medzi najmladšie predmety jej záujmu patrí i využitie simulačných metód pri výskume histórie architektúry a ako aj digitalizácia kultúrneho dedičstva v oblasti akustiky.

Pracuje ako odborný radca na odbore metodiky Regionálneho úradu školskej správy v Prešove, kde koordinuje odbornú činnosť v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu, podieľa sa na riadení a kontrole výchovy a vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v školách rôzneho druhu a typu. Zároveň vykonáva odborné špecializované činnosti a metodicko-konzultačné činnosti pre vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie a ostatných pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Uvedeným oblastiam sa venuje aj lektorsky a publikačne.

Je námestníkom ministra Ministerstva pre miestny rozvoj ČR a spoluautorom návrhu novely koncesného zákona. Zameriava sa na právne a praktické otázky PPP projektov a koncesných zmlúv.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).