Ing. Radovan Illith, PhD.

Ing. Milan Jarás, PhD. je nezávislý energetický auditor a poradca. Súčasťou jeho portfolia sú: energetické audity budov, priemyselných podnikov a spoločností, aktivity a kontakty v oblasti zelených budov (SKGBC). Venuje sa poradenskej činnosti v oblasti energetických zdrojov budov i sietí v oblasti energetických úspor, elektroenergetiky. Špecializuje sa na inžiniersku činnosť, elektroinštalácie, energetickú certifikácia budov a energetický manažment. Ako projektový manažér rieši energetické audity a vykonáva kontrolnú činnosť pre banky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, fotovoltických a veterných elektrární.Rieši problematiku pripojenia obnoviteľných zdrojov energie na elektrickú rozvodnú sieť. Ako lektor školí témy týkajúce sa energetickej efektívnosti so veľkým dôrazom na zrozumiteľnosť a prax.

Perla Žinčíková ukončila v roku 2006 druhý stupeň vysokoškolského štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 1998 pracuje v médiách, začínala na pozícii moderátorky a redaktorky, postupne sa začala orientovať na marketing a PR. Vo svojej mediálnej praxi pracovala vo viacerých médiách (RTVS, TV Markíza, TV JOJ, Rádio Expres, aktuality.sk), ako PR odborník dodnes spolupracuje so všetkými druhmi médií a novinárov. V roku 2012 sa stala freelancerom, ktorý pracuje v oblasti PR, event a online marketingu s klientmi z rozličných segmentov trhu.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Miloslav Hubatka vyštudoval Ústav pedagogických vied Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity. Dlhé roky pracoval v školstve, z toho 10 rokov ako riaditeľ základnej školy so zameraním na moderné technológie a rozvoj nadania a talentu detí. Zaoberá sa oblasťami, ktoré sa týkajú rozvoje nadania a potenciálu detí a modernými technológiami vo výuke a rozvoju managementu škôl. V súčasnej dobe sa venuje lektorskej, mentorskej, poradenskej a publikačnej činnosti. Založil a vedie portály zamerané na rozvoj nadania detí (www.nadanedite.cz) alebo využitia myšlienkových máp (www.mindmaps.cz) a veľa ďalších.

Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je profesorom vo vednom odbore trestné právo a vedúcim Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pôsobí na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vo funkcii zástupcu riaditeľky trestného odboru. Je členom štyroch vedeckých rád a dvoch vedeckých rád odborných časopisov v Českej republike. Pôsobí aj ako externý pedagóg Justičnej akadémie Slo-venskej republiky. Pôsobí ako predseda rigoróznej komisie pre trestné právo procesné a trestné právo hmotné a tiež ako predseda odborovej komisie doktorandského štúdia pre študijný odbor trestné právo. Je autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských učebných textov, odborných publikácií, niekoľkých desiatok vedeckých článkov; je autorom resp. spoluautorom troch vedeckých monografií. Pravidelne sa zúčastňuje a vystupuje na vedeckých konferenciách doma a v zahraničí. Absolvoval štyri študijné pobyty v zahraničí. Bol členom rekodifikačnej komisie, ktorá vypracovala návrh no-vého Trestného poriadku. Bol členom Legislatívnej rady vlády Slovenskej republi-ky. Je laureátom ceny Karola Planka za rok 2009 časopisu pre právnu prax Justičná revue.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?