Ing. Petr Sysel, CLog.

V súčasnosti pracuje na pozícii Production & Warehouse Manager v nadnárodnej spoločnosti Banta Global Turnkey. Táto spoločnosť zaisťuje služby v oblasti SCM pre globálne reťazce v odvetviach Hi-Tech a Medical.

Ďalší autori

JUDr. Marcel Dolobáč, PhD.

Marcel Dolobáč od roku 2006 vykonáva advokátsku činnosť so zameraním na občianske, obchodné a pracovné právo. Významnú časť jeho advokátskej činnosti tvorí poradenstvo v pracovnoprávnej oblasti a zastupovanie klientov v pracovnoprávnych sporoch. Zároveň pôsobí ako vedúci katedry na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnickej fakulty, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Je autorom a spoluautorom viacerých vedeckých článkov z oblasti odboru, zúčastnil sa niekoľkých prednáškových pobytov doma i v zahraničí. Člen Labour Law Association. Od roku 2009 je externým poradcom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Mgr. Martin Lukáč Kinčeš

Je slovenským geografom, etnológom a historikom. Absolvent Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Karlovej v Prahe je v súčasnosti interným doktorandom Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied, v. v. i. v Bratislave, kde pod vedením prof. PhDr. Zuzany Beňuškovej, CSc. spracováva dizertačnú prácu na tému: Územné identity severozápadného Slovenska na pomedzí tradičnej kultúry a inštitucionalizmu (aktéri, sociokultúrne aspekty a súčasné kontexty). V oblasti kronikárstva dosiahol úspech už pri prvom spracovanom kronikárskom zápise, keď s Kronikou obce Šenkvice za rok 2017 získal v roku 2018 hlavnú cenu v celonárodnej súťaži Slovenská kronika (v účastnícky najpočetnejšej kategórii Kronika obce nad 1 000 obyvateľov). Od roku 2018 sa stal lektorom početných kronikárskych školení a metodikom kronikárstva i tvorby pamätných kníh. Je zakladateľom a správcom iniciatívy Spájame kronikárov Slovenska, od roku 2020 členom odbornej poroty pre kategóriu Kroniky v rámci celonárodnej súťaže Slovenská kronika a od roku 2023 externým vedeckým pracovníkom Národného osvetového centra (NOC) pre oblasť kronikárstva.

Vladimír Ecker

V oblasti pohrebníctva pôsobí už viac ako 35 rokov. Je jedným zo zakladateľov SAPaKS a v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu asociácie. Zároveň je členom Českej komory pohrebníctva. Bol priamo pri vzniku zákona č. 132/2010 Z. z. o pohrebníctve, na ktorého tvorbe a pripomienkovaní sa aktívne podieľal, vrátane všetkých nasledujúcich novelizácií. Je držiteľom certifikátu súdneho znalca v oblasti pohrebníctva. Ako lektor Akadémie vzdelávania v Spišskej Novej Vsi vedie školenia zamerané na odbornú spôsobilosť pre prevádzkovanie pohrebníctva, správu cintorínov a krematórií.

Ing. Štěpánka F. Uličná, Ph.D.

Štěpánka Uličná, špecialistka v oblasti manažmentu a personalistiky. Pomáha vo firmách realizovať projekty zmien, zamerané na zvýšenie efektivity práce a odstraňovanie plytvania. Zavádza do spoločnosti systémy hodnotenia zamestnancov, 360° spätnú väzbu, rozvíja kompetencie v oblasti komunikácie, motivácie, vedenie a hodnotienie, riadenie podľa cieľov (MBO) modernými vzdelávacími technikami. Realizuje personálne audity tak, aby výsledky pomohli spoločnostiam efektívnejšie pracovať s ľudskými zdrojmi. Zameriava sa na tréningy a moderované worskhopy pre manažment v oblasti komunikácie, vedenia a riadenia ľudí. Zaoberá sa nastavením procesov a ich kľúčových ukazovateľov pre hodnotenie (KPI), systémom LEAN, KAIZE, implementáciou metód 55, POKA-YOKE a ďalších.

Ing. Stanislav Buchen

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.

doc. Ing. arch. Branislav Puškár, PhD.

V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov. Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a  článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave.  Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.  Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí.  Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.