Ing. Petr Sysel, CLog.
V súčasnosti pracuje na pozícii Production & Warehouse Manager v nadnárodnej spoločnosti Banta Global Turnkey. Táto spoločnosť zaisťuje služby v oblasti SCM pre globálne reťazce v odvetviach Hi-Tech a Medical.
Ďalší autori
Mgr. Ing. Marek Sobola, PhD.
Autorizovaný krajinný architekt, historik a heraldik. Je členom Slovenskej komory architektov. V súčasnosti pracuje vo vlastnom ateliéri v Žiline. V praxi sa venuje najmä vertikálnej zeleni, strešným záhradám a drobnej sakrálnej architektúre v krajine. Je zakladateľ medzinárodného projektu Strom pokoja. V roku 2018 bolo jeho autorské dielo “Zelená stena Gothal v Liptovskej Osade” zaradené ako jedno z troch diel reprezentujúcich Slovensko do medzinárodnej výstavy “Krajinná architektúra ako spoločný základ”. Výstavu, ktorá prezentovala projekty krajinnej architektúry zrealizované v Európe v rokoch 2013 – 2017 organizovala európska pobočka Medzinárodnej federácie krajinných architektov – IFLA (The International Federation of Landscape Architects). Publikuje v odborných a vedeckých časopisoch na Slovensku, Česku, Kanade, Austrálii a Novom Zélande.
Ing. Maroš Pánik
Maroš Pánik je online konzultant v najväčšej PR agentúre na Slovensku. Venuje sa brand buildingu, sociálnym sieťam a marketingovej komunikácii. Má dlhoročnú prax vo vytváraní obsahu na sociálnych sieťach, riadení online kampaní a komunikácii. Medzi jeho klientov patria spoločnosti rozličnej veľkosti a odvetvového zamerania. Zodpovedá za aplikovanie nástrojov online marketingu, ktoré pomáhajú rozvíjať biznis klientov. Má rád jednoduché a efektívne riešenia, ktoré fungujú.
Martin Gregar
Vyštudoval marketing na Mendelovej univerzite v Brne a v súčasnosti pracuje ako konzultant online marketingu so zameraním na sociálne siete. Medzi jeho najväčších klientov patria české firmy Fantasyobchod.cz či Betor, ale robí tiež marketing českej parlamentnej strane KDU-ČSL a iným klientom vo verejnej správe.
PaedDr. Viera Pobiecka
Lektorka svoje profesijné odborné základy postavila na dlhoročnej praxi a skúsenostiach v oblasti špeciálnej pedagogiky, práce s deťmi a žiakmi so ŠVVP v školách a zariadeniach rôzneho typu a druhu. V súčasnosti pracuje ako hlavný radca na odbore metodiky Regionálneho úradu školskej správy pre zariadenia poradenstva a prevencie a školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, podieľa sa na riadení a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu detí a žiakov so zdravotným znevýhodnených v školách rôzneho stupňa.Metodicky aj prakticky sa venuje odborným špecializovaným a konzultačným činnostiam pre zriaďovateľov, riaditeľov škôl a školských zariadení, i odborných a pedagogických zamestnancov, usmerňuje a radí pri inkluzívnom vzdelávaní žiakov, poskytovaní podporných opatrení, pri práci školského podporného tímu, prideľovaní pedagogických asistentov a pomáha pri zavádzaní nových legislatívnych zmien do praxe.
Mgr. art. Mária Novotná
Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej.
Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja
Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi.
Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.