Ing. Petr Sysel, CLog.

Eduard Leitner vyštudoval bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Po skončení štúdia začal pracovať ako bezpečnostný technik pre taliansku spoločnosť na projekte pri dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Počas tohto projektu založil spoločnosť na poskytovanie služieb v oblasti bezpečnosti pri práci a požiarnej prevencie. V súčasnosti pracuje na projekte výstavby Čpavku 4 v spoločnosti Duslo a.s., pričom naďalej vystupuje ako garant v spoločnosti LEED s.r.o., ktorá poskytuje svoje služby ako výrobným, tak aj nevýrobným spoločnostiam.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Pani lektroka je od roku 2022 vedúcou Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad. Bola predsedníčkou Spoločnosti slovenských archivárov, dlhoročnou členkou výboru a tajomníčkou Spišského dejepisného spolku, členkou Slovenskej historickej spoločnosti a členkou Výboru pre olympijské dedičstvo. Hlavnou témou jej výskumu sú dejiny Spiša. V roku 2006 obhájila dizertačnú prácu Spišské mestá v poľskom zálohu. Výsledkom štúdia spišských dejín je vyše 50 monografií miest a obcí, ktorých je zostavovateľkou a aj spoluautorkou. Dlhoročne sa venuje najmä dejinám Rómov, archívnictva, zdravotníctva, hospodárstva a osobnostiam na Spiši. Publikovala v Poľsku, USA, Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku a Portugalsku. Je spoluautorkou pomocných učebných textov Young, European, United (2004) a CD, autorkou 50 štúdií, stoviek článkov, viacerých scenárov výstav, televíznych a divadelných námetov, 2 samostatných zostavovateľských prác. Programovo sa venuje mládeži v rámci stredoškolskej a vysokoškolskej činnosti, je vedúcou odboru slovenské dejiny so zameraním na Spiš v rámci Univerzity tretieho veku UMB v Banskej Bystrici a od rokoch 2004-2014 bola kronikárkou mesta Poprad.

Miroslav Košút, povolaním stavebný inžinier po niekoľkých rokoch v stavebnom výskume nastúpil v roku 1989 do služieb vtedajšieho Zboru požiarnej ochrany. Prešiel takmer všetkými zložkami Zboru ako príslušník zaoberajúci sa požiarnou prevenciou a rôznymi funkciami. V súčasnosti je zaradený na funkciu vrchný inšpektor špecialista na Ministerstve vnútra SR, Prezídiu Hasičského a záchranného zboru. Jeho hlavným zameraním je protipožiarna bezpečnosť stavieb.

Miriam Majorová je odborníčkou na účtovníctvo a výkazníctvo verejného sektora, je spolautorkou reformy účtovníctva a výkazníctva v štátnej správe a samospráve. Dlhé roky sa intenzívne venuje aj publikačnej a lektorskej činnosti, je autorkou niekoľkých samostatných publikácií a množstva odborných článkov.

V období 2013 – 2020 pôsobila ako sudkyňa na Okresnom súde Košice I., kde v rámci civilnoprávnej agendy pracovala aj s oblasťou správneho práva podľa Občianskeho súdneho poriadku a neskôr podľa zákona č. 162/2015 Z:z. Správneho súdneho poriadku a príslušných hmotnoprávnych predpisov správneho práva. Od roku 2020 je sudkyňou Krajského súdu v Košiciach na úseku správneho práva a členkou správneho kolégia. Venuje sa prejednávaniu a rozhodovaniu sporov v rámci správneho súdnictva.