Ing. Petr Sysel, CLog.

Anton Ambrózy pôsobil od roku 2007 ako vedeckovýskumný pracovník TnUAD v Trenčíne a STU v Bratislave v oblastiach bezpečnosti a spoľahlivosti technických systémov, informatiky, automatizácie a biosenzoriky. V súčasnej dobe pôsobí v súkromnej sfére a venuje sa problematike bezpečnosti IT.

Miroslav Zliechovec vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. V súčasnosti pôsobí na pozícii Biznis development manažéra v spoločnosti Saint – Gobain. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Už niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Vysoká akustická nepohoda je významným a častokrát neriešeným problémom rezidenčných budov na Slovensku. Veľký problém s akustikou však majú aj kancelárske budovy, budovy škôl a škôlok, nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Na základe realizovaných meraní z rôznych druhov stavieb sme zistili často až dvojnásobné prekročenie prípustných úrovní akustického tlaku. Dobré akustické vlastnosti prostredia majú vysoký vplyv na zdravotný stav užívateľov budov, zároveň však aj ovplyvňujú väčšinu činností, ktoré v danej budove vykonávame. Zvýšený hluk z vnútorných alebo vonkajších zdrojov v bytoch a domoch ovplyvňuje našu schopnosť odpočívať a regeneráciu organizmu, nevhodné akustické podmienky v triedach a kanceláriách zase zvyšujú nároky na sústredenie, vedú k rýchlej únave a nekoncentrácií zamestnancov, žiakov aj pedagógov a celkovo sťažujú výukový a pracovný proces. Je preukázané, že v zdravotníckych zariadeniach má zlepšenie akustických vlastnostní priestorov vplyv na dĺžku hospitalizácie. Z uvedeného vyplýva, že akustické parametre sú jedným z najdôležitejších parametrov vnútorného komfortu.

Vyštudoval na UKF v Nitre študijný odbor História. Po absolvovaní univerzity sa zameral na oblasť BOZP, ktorá ho veľmi zaujala. Získal osvedčenie technika BOZP a úspešne získal lektorské minimum. Už ako bezpečnostný technik zistil, že aj oblasť ochrany pred požiarmi je veľmi zaujímavá a rozhodol sa venovať aj tejto problematike. Pôsobí teda aj ako technik požiarnej ochrany, ale aj v oblasti CO (civilnej ochrany obyvateľstva). V oblasti BOZP a OPP sa pohybuje od roku 2016. Vo svojej praxi sa snaží pomáhať zamestnávateľom a zamestnancom v oblasti BOZP a OPP. Svoje skúsenosti posúva a prispôsobuje jednotlivým podmienkam zamestnancov a zamestnávateľov, snaží sa čo najlepšie komunikovať s ľuďmi, počúvať ich a prinášať riešenia a pomoc v oblastiach BOZP a OPP. Vo svojom profesionálnom odbore sa stretol s množstvom zahraničných firiem, ktoré pôsobili vo veľkých projektoch v rámci SR, pracoval však aj na domácej pôde naprieč celým Slovenskom. V súčasnosti sa ako zamestnanec spoločnosti OHSAS, s.r.o. zaoberá okrem poskytovania služieb BTS aj tvorbou nových postupov vo vzdelávaní, pracuje na projekte vzdelávania formou e-learningu (elektronické vzdelávanie). "Mojim cieľom je zlepšovať formu vzdelávania a celkový pohľad na BOZP a OPP. Zároveň je pre mňa dôležité prinášať nové postupy v jednotlivých formách vzdelávania a snažiť sa čo najviac šíriť tak potrebnú osvetu v tejto oblasti. Samozrejme, snažím sa prinášať nové informácie poznatky, postupy, technológie v oblasti BOZP a OPP," hovorí Tomáš Uharček.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Má dlhoročné lektorské skúsenosti s cestovnými náhradami. Špecializuje sa na oblasť miezd a personalistiku.

Je námestníkom ministra Ministerstva pre miestny rozvoj ČR a spoluautorom návrhu novely koncesného zákona. Zameriava sa na právne a praktické otázky PPP projektov a koncesných zmlúv.