Ing. Peter Gallovič

Vyštudovala vysokú školu pedagogickú v Nitre a pracuje ako odborný radca na Regionálnom úrade školskej správy v Trenčíne. Pôsobí ako metodik pre základné školy. Má dlhoročnú prax v školstve a pracuje v štátnej správe ako metodik.

Božena Gašparíková je odborníčka na environmentálne právo. Titul JUDr. a CSc. získala na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala v oblasti podnikovej praxe, v oblasti výskumu a 18 rokov na Ministerstve životného prostredia SR, z toho 16 rokov ako riaditeľka odboru legislatívy. V súčasnosti je poradkyňou ministra životného prostredia pre oblasť legislatívy životného prostredia. Trvalo sa venuje lektorskej a publikačnej činnosti. Je autorkou viacerých kníh a publikácií z oblasti práva životného prostredia a osobitne aj z oblasti odpadového hospodárstva. Prednášala na Technickej univerzite v Košiciach a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.  

Dlhoročne pôsobí v rezorte školstva. Skúsenosti nadobudol v oblasti riadenia pedagogického kolektívu v základných školách. Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ v poradných orgánoch ministerstva a pôsobil aj ako generálny riaditeľ Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. Aktuálne pôsobí ako lektor, autor príspevkov a expert v oblasti školstva.

Autor je absolventom štúdia na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1992. Po skončení univerzity absolvoval Podnikové hospodárstvo a manažment u TRANSFER – Švajčiarskej vzdelávacej nadácie. V rokoch 2016 až 2019 absolvoval štúdium Interactive online Master of Business Administration - MBA na LIGS University, Hawaii, USA so zameraním na Projektový a procesný manažment. Od ukončenia univerzity do súčasnosti pracoval v pozícii majster, asistent stavbyvedúceho a stavbyvedúci. Od roku 1997 úspešne pôsobí ako projektový manažér (príp. riaditeľ stavby – predstaviteľ Zhotoviteľa, či zástupca riaditeľa stavby – zástupca predstaviteľa Zhotoviteľa) významných vodohospodárskych a dopravných stavieb, ako napríklad: Priehrada Málinec, Vodná nádrž Turček, Vodné dielo Žilina, MVE Zvolen, Cestný obchvat Čadce s tunelom Horelica, Cesta Skalité – hranica SR/ PR, Dopravná infraštruktúra pre závod KIA a Hyundai Mobis, Diaľnica D3 Hričovské Podhradie – Strážov, R3 Trstená obchvat mesta, D1 Dubná Skala – Turany, D1 Hubová – Ivachnová, D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala s tunelom Višňové, Prepojovací VTL plynovod Poľsko – Slovensko Eustream.

Ľubomír Žiak je erudovaným pracovníkovom štátnej správy ochrany ovzdušia. Zastupoval Slovenskú republiku vo Výkonnom orgáne dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, na stretnutiach strán Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V rámci Montrealského protokolu bol členom Implementačného výboru. Zastupoval Slovensko v Medzivládnom paneli pre zmenu klímy (IPCC) a tiež sa zúčastňoval konferencií strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Inžinier chémie - absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej STÚ, jej Chemicko-technologickej fakulty - získal skúsenosti z praxe v chemických fabrikách (Slovnaft, Chemické závody v Novákoch). Dobre poznal výrobnú problematiku aj v ďalších slovenských chemických podnikoch združených v Slovchémii, kde pôsobil v rokoch 1984 až 1990. Od roku 1990 pôsobí v rezorte životného prostredia. Na začiatku v Slovenskej komisii životného prostredia SR a od roku 1993 na Ministerstve životného prostredia SR. Prakticky od začiatku v odbore, ktorý mal na starosti ochranu ovzdušia. V odbore ochrany ovzdušia prešiel pozíciami referenta, vedúceho oddelenia a v roku 2005 sa stal riaditeľom odboru ochrany ovzdušia. V roku 2009 bol uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme – po doplňovacích voľbách sa stal primátorom Stupavy. Po skončení mandátu v roku 2011 sa vrátil na ministerstvo, kde sa venuje medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany ovzdušia.

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.