Ing. Peter Gallovič

Viera Šándorová je v súčasnosti učiteľkou profesijného rozvoja. Pracuje v regionálnom pracovisku Metodicko-pedagogického centra v Prešove v oddelení ROCEPO (Rómske vzdelávacie centrum). Zároveň je certifikovaným lektorom Združenia Orava a venuje sa metodike podporujúcej rozvoj kritického myslenia a prierezovej téme multikultúrna výchova. Oddelenie ROCEPO sa dlhodobo venovalo príprave budúcich pedagogických asistentov formou kvalifikačného vzdelávania. ROCEPO sa zároveň sa venuje odborno-metodickej pomoci pedagogickým a odborným zamestnancov pracujúcich so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Jozef Varga pracuje ako poverený Regionálny hygienik a vedúci oddelenia epidemiológie a hygieny detí a mládeže na RÚVZ so sídlom v Rožňave. Od nástupu na RÚVZ Rožňava pracoval na oddelení hygieny detí a mládeže a vykonával štátny zdravotný dozor v zariadeniach v celom okrese. Študoval na Lekárskej fakulte UPJŠ Košice a Trnavskej univerzite v Trnave, momentálne študuje špecializáciu zdravie pri práci na SZU, Master of Public Health na Trnavskej univerzite a rigorózne konanie na VŠ sv. Alžbety Bratislava. Dlhodobo sa venuje hygiene detí a mládeže a obzvlášť problematike infekčných ochorení v zariadeniach pre deti a mládež a ich opatreniami. Zároveň lektor vyučuje na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave predmet preventívne lekárstvo.

Takmer 13 rokov pôsobí v oblasti auditu. Najskôr v oblasti štátnej správy, neskôr participoval na auditoch stoviek spoločností v súkromnom sektore. Poznatky a skúsenosti z týchto navzájom veľmi odlišných prostredí pretavil do vybudovania ESG tímu v spoločnosti CLA Slovakia. Momentálne okrem auditu pôsobí na poli umelej inteligencie, kde sa usiluje zrozumiteľne približovať tému umelej inteligencie širokej verejnosti a zároveň ju systematicky uchopiť a implementovať do fungovania firiem.

Lektor má v oblasti daní dlhoročné skúsenosti, doma aj v zahraničí. Lektor pôsobil v prostredí veľkej štvorky, ako aj v súkromných spoločnostiach a následne v advokácii zameranej na daňové a finančné právo. Svoje skúsenosti pravidelne odovzdáva klientom pri ich zatupovaní, konzultingu či na akademickej pôde. Profesionálne zameranie lektora je na pomedzí práva a ekonomických súvislostí a tak poskytuje pohľad cez obe strany daňovej problematiky, procesnej aj hmotnej.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Marek Bobiš získal od roku 2002 skúsenosti v riadení a implementácii štrukturálnych fondov a iných mechanizmov pomoci EÚ, pričom najdôležitejšími boli jeho úlohy pri vytvorení systému implementácie štrukturálnych fondov v Slovenskej energetickej agentúre (v súčasnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra). Pôsobil tiež na Ministerstve hospodárstva SR a v súčasnosti pracuje ako programový manažér na Ministerstve životného prostredia SR.