Ing. Miroslav Zliechovec

Miroslav Zliechovec vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. V súčasnosti pôsobí na pozícii Biznis development manažéra v spoločnosti Saint – Gobain. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Už niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti.

Vysoká akustická nepohoda je významným a častokrát neriešeným problémom rezidenčných budov na Slovensku. Veľký problém s akustikou však majú aj kancelárske budovy, budovy škôl a škôlok, nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Na základe realizovaných meraní z rôznych druhov stavieb sme zistili často až dvojnásobné prekročenie prípustných úrovní akustického tlaku. Dobré akustické vlastnosti prostredia majú vysoký vplyv na zdravotný stav užívateľov budov, zároveň však aj ovplyvňujú väčšinu činností, ktoré v danej budove vykonávame. Zvýšený hluk z vnútorných alebo vonkajších zdrojov v bytoch a domoch ovplyvňuje našu schopnosť odpočívať a regeneráciu organizmu, nevhodné akustické podmienky v triedach a kanceláriách zase zvyšujú nároky na sústredenie, vedú k rýchlej únave a nekoncentrácií zamestnancov, žiakov aj pedagógov a celkovo sťažujú výukový a pracovný proces. Je preukázané, že v zdravotníckych zariadeniach má zlepšenie akustických vlastnostní priestorov vplyv na dĺžku hospitalizácie. Z uvedeného vyplýva, že akustické parametre sú jedným z najdôležitejších parametrov vnútorného komfortu.

Ďalší autori

Ing. arch. Martina Jelínková

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

INGRID KONRAD

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Mgr. Pavlína Seidlerová

Pavlína Seidlerová je lektorkou, mentorkou a bývalou riaditeľkou základnej školy. Má skúsenosti v úlohe pedagogičky 1. stupňa aj zástupkyne riaditeľa na gymnáziu. Spolupracuje s organizáciou Učiteľ naživo, JOB a zapája sa do projektu Eduzmena.

prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD.

Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je profesorom vo vednom odbore trestné právo a vedúcim Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pôsobí na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vo funkcii zástupcu riaditeľky trestného odboru. Je členom štyroch vedeckých rád a dvoch vedeckých rád odborných časopisov v Českej republike. Pôsobí aj ako externý pedagóg Justičnej akadémie Slo-venskej republiky. Pôsobí ako predseda rigoróznej komisie pre trestné právo procesné a trestné právo hmotné a tiež ako predseda odborovej komisie doktorandského štúdia pre študijný odbor trestné právo. Je autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských učebných textov, odborných publikácií, niekoľkých desiatok vedeckých článkov; je autorom resp. spoluautorom troch vedeckých monografií. Pravidelne sa zúčastňuje a vystupuje na vedeckých konferenciách doma a v zahraničí. Absolvoval štyri študijné pobyty v zahraničí. Bol členom rekodifikačnej komisie, ktorá vypracovala návrh no-vého Trestného poriadku. Bol členom Legislatívnej rady vlády Slovenskej republi-ky. Je laureátom ceny Karola Planka za rok 2009 časopisu pre právnu prax Justičná revue.

Ing. arch. Karol Hederling

Karol Hederling sa venuje facility managementu dlhé roky, ako na strane poskytovateľa služieb, tak aj ich odberateľa. Je zakladajúcim členom a viceprezidentom Slovenskej asociácie facility managementu, ako i odborným garantom paneurópskej certifikácie facility manažérov prvého kontaktu na Slovensku.

Ing. Miluška Horváthová

Má dlhoročné lektorské skúsenosti s cestovnými náhradami. Špecializuje sa na oblasť miezd a personalistiku.