Ing. Miroslav Zliechovec

Miroslav Zliechovec vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. V súčasnosti pôsobí na pozícii Biznis development manažéra v spoločnosti Saint – Gobain. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Už niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti.

Vysoká akustická nepohoda je významným a častokrát neriešeným problémom rezidenčných budov na Slovensku. Veľký problém s akustikou však majú aj kancelárske budovy, budovy škôl a škôlok, nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Na základe realizovaných meraní z rôznych druhov stavieb sme zistili často až dvojnásobné prekročenie prípustných úrovní akustického tlaku. Dobré akustické vlastnosti prostredia majú vysoký vplyv na zdravotný stav užívateľov budov, zároveň však aj ovplyvňujú väčšinu činností, ktoré v danej budove vykonávame. Zvýšený hluk z vnútorných alebo vonkajších zdrojov v bytoch a domoch ovplyvňuje našu schopnosť odpočívať a regeneráciu organizmu, nevhodné akustické podmienky v triedach a kanceláriách zase zvyšujú nároky na sústredenie, vedú k rýchlej únave a nekoncentrácií zamestnancov, žiakov aj pedagógov a celkovo sťažujú výukový a pracovný proces. Je preukázané, že v zdravotníckych zariadeniach má zlepšenie akustických vlastnostní priestorov vplyv na dĺžku hospitalizácie. Z uvedeného vyplýva, že akustické parametre sú jedným z najdôležitejších parametrov vnútorného komfortu.

Ďalší autori

PhDr. Alžbeta Štubňová

Autorka má dlhoročné manažérske a ekonomické skúsenosti získané praxou vo verejnej správe, a to najmä v oblasti manažmentu, finančného manažmentu, finančnej kontroly a interného auditu, ako aj z členstva vo Výbore pre audit. Má viacročné skúsenosti so vzdelávaním dospelých, ako aj s prípravou študentov vysokej školy na záverečné práce.

Mgr. art. Mária Novotná

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Ing. PhDr. Marek Bobiš

Marek Bobiš získal od roku 2002 skúsenosti v riadení a implementácii štrukturálnych fondov a iných mechanizmov pomoci EÚ, pričom najdôležitejšími boli jeho úlohy pri vytvorení systému implementácie štrukturálnych fondov v Slovenskej energetickej agentúre (v súčasnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra). Pôsobil tiež na Ministerstve hospodárstva SR a v súčasnosti pracuje ako programový manažér na Ministerstve životného prostredia SR.

Mgr. Slavomír Trnkócy

Mgr. Slavomír Trnkócy pôsobí na katedre ústavného práva PF TU v Trnave od roku 2001. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje najmä problematike Ústavného práva a jeho vzťahu s ostatnými odvetviami právneho poriadku, vzťahu práva a morálky a zabezpečuje výučbu predmetov Ústavné právo Slovenskej republiky I. a II. Rozhodovacia činnosť ústavných súdov I. a II. a Ústavný súd Slovenskej republiky a význam jeho rozhodovacej činnosti I. a II..

PaedDr. Eva Bruteničová

Eva Bruteničová bola učiteľkou materskej školy, má vyše tridsaťročnú učiteľskú prax. Je absolventkou Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ako pedagóg som názoru, že didaktika je náuka o procese výučby, ale najmä je o nápadoch, čo možno s výučbou a vo výučbe urobiť spoločne s jej subjektmi. Pôsobí v Metodicko-pedagogickom centre Krajského pracoviska v Bratislave ako učiteľ profesijného rozvoja. Je spoluautorkou učebnice Psychológia pre stredné pedagogické školy, pedagogické a sociálne akadémie a pedagogické a kultúrne akadémie, taktiež učebnica Pedagogika 2 pre stredné pedagogické školy, pedagogické a sociálne akadémie a pedagogické a kultúrne akadémie, spoluautorkou publikácie Profesijné kompetencie učiteľa materskej školy v oblasti Dieťa, Oblasti edukačných skúseností detí v materských školách, autorkou odborných článkov, učebných zdrojov k vzdelávacím programom.

PhDr. Pavol Kučmáš

Pavol Kučmáš pôsobí od roku 2003 v štátnej správe na rôznych stupňoch riadenia a implementácie štrukturálnych fondov. Bohaté skúsenosti získal najmä počas pôsobenia na Ministerstve hospodárstva SR a na Ministerstve životného prostredia SR, kde sa venoval problematike čerpania prostriedkov z fondov EÚ.