Ing. Miroslav Ilavský

Peter Vilim sa eurofondom venuje od ich príchodu na Slovensko. V roku 2001 pripravil 2 projekty na podporu v oblasti cestovného ruchu pre svojich klientov a jeden získal podporu. Bol jedným z 36 na celom Slovenku z celkového počtu viac ako 1000 žiadostí. Odvtedy sa Eurofondom, príprave projektových žiadostí, implementácii  projektov, konzultácii pre verejný a súkromný sektor venuje neustále. Schválených projektov bolo za viac ako 890 mil EUR. Touto sumou pomohol svojim klientov rásť, rozvíjať sa a zlepšovať. Podieľal sa na príprave a aktívnom pripomienkovaní troch operačných programov a vypracoval viaceré analýzy a návrhy oblastí pre nové programové obdobie.

Lektor, školiteľ, kouč a konzultant. V roku 2001 sa začal profesionálne venovať lektorskej a konzultačnej činnosti. Ako tréner alebo kouč pracoval na rozličných HR pozíciách vo veľkých spoločnostiach. Má odborné skúsenosti s vedením a dizajnovaním širokého spektra nástrojov rozvoja ľudských zdrojov ako je napr. systémy hodnotenia pracovníkov, kompetenčné modely, development centrá, talent management. Je certifikovaným koučom v systemickom koučingu. Taktiež absolvoval 3 ročný psychoterapeutický výcvik. Medzi jeho hlavné oblasti pôsobenia patrí koučing emočná inteligencia, manažérske zručnosti, zvládanie stresu, work life balance (vydal knihu Work Life Balance) a prezentačné zručnosti. Pôsobí taktiež ako motivačný speaker.

Perla Žinčíková ukončila v roku 2006 druhý stupeň vysokoškolského štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 1998 pracuje v médiách, začínala na pozícii moderátorky a redaktorky, postupne sa začala orientovať na marketing a PR. Vo svojej mediálnej praxi pracovala vo viacerých médiách (RTVS, TV Markíza, TV JOJ, Rádio Expres, aktuality.sk), ako PR odborník dodnes spolupracuje so všetkými druhmi médií a novinárov. V roku 2012 sa stala freelancerom, ktorý pracuje v oblasti PR, event a online marketingu s klientmi z rozličných segmentov trhu.

Lukáš Zelem je absolventom stavebnej fakulty STU v Bratislave. Počas svojho doktorandského výskumu študoval na KU Leuven v Belgicku a v rámci projektu H2020 - RISE „PaPaBuild“ pôsobil v akreditovanom akustickom laboratóriu vzdelávacieho inštitútu TGM vo Viedni. Aktuálne pôsobí na Stavebnej fakulte ako vedecký pracovník s postdoktorandským pracovným miestom. Venuje sa vedeckej práci v oblasti hodnotenia zvukovej izolácie stavebných konštrukcií.

Marcela Ilavská sa venovala daňovej a účtovnej problematike najskôr ako účtovníčka u predajcu automobilov Honda, potom ako odborná redaktorka časopisu Dane a účtovníctvo v praxi. V súčasnej dobe pracuje ako externá redaktorka odborných publikácii v Nakladateľstve Forum. Venuje sa tiež publikačnej činnosti, vedeniu jednoduchého účtovníctva a účtovnému poradenstvu.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.