Ing. Milan Bortel

Beáta Kartíková je advokátkou a konzultantom, pričom poskytuje poradenstvo s primárnou špecializáciou na oblasť pracovného práva a s ním súvisiacich pracovnoprávnych vzťahov a oblasť ľudských zdrojov. Má široké skúsenosti a dlhoročnú prax s poskytovaním právneho poradenstva v pracovnoprávnej oblasti, venuje sa publikačnej a lektorskej činnosti.

Marcela Kordovaníková ukončila štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde jej bol v roku 2012 udelený titul Mgr. Je členka Slovenskej advokátskej komory od júla 2012. Popri štúdiu pôsobila v Advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o. od roku 2010 ako právna asistentka, po ukončení štúdia pôsobí na pozícii právnik. Momentálne sa zameriava najmä na korporátne právo, poisťovacie právo, procesné zastupovanie a právne analýzy.

Nikoleta Molnárová ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde jej bol v roku 2012 udelený titul Mgr. Po úspešnom vykonaní rigoróznych skúšok a obhajobe rigoróznej práce z oblasti práva duševného vlastníctva jej bol v roku 2014 udelený titul JUDr. Popri štúdiu na vysokej škole pracovala ako právna asistentka v advokátskej kancelárii v Banskej Bystrici a neskôr v Bratislave. Po ukončení univerzity pracovala ako advokátska koncipientka v Bratislave. Počas svojej koncipientskej praxe nadobudla skúsenosti najmä z oblasti zmluvného práva, obchodného a občianskeho práva, práva duševného vlastníctva a energetického práva.

Pracuje ako odborný radca na odbore metodiky Regionálneho úradu školskej správy v Prešove, kde koordinuje odbornú činnosť v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu, podieľa sa na riadení a kontrole výchovy a vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v školách rôzneho druhu a typu. Zároveň vykonáva odborné špecializované činnosti a metodicko-konzultačné činnosti pre vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie a ostatných pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Uvedeným oblastiam sa venuje aj lektorsky a publikačne.

Filip Petrinec pôsobil na odbore spotrebiteľa Ministerstva hospodárstva SR a takisto ako národný expert v Európskej Komisii pre oblasť ochrany spotrebiteľa a elektronický obchod. V súčastnosti pôsobí v advokácii, kde sa zaoberá oblasťou compliance. Ide najmä o implementáciu právnych procesov a zabezpečenie postupov v súlade so zákonom.

Generálnym riaditeľom a podpredsedom predstavenstva YIT Slovakia je od roku 2014. Pripravoval vstup YIT na slovenský trh, neskôr zastával pozíciu riaditeľa developerských projektov a napokon zástupcu generálneho riaditeľa. Pôsobil aj vo firmách Wienerberger (riaditeľ predaja) a Ruukki (riaditeľ pre strategický marketing pre strednú a východnú Európu).  Za svoj čas strávený vo YIT sa mu podarilo transformovať kultúru klasickej slovenskej stavebnej spoločnosti na unikátnu kooperatívnu, egalitársku a pre všetkých spravodlivú kultúru severských firiem. Spolu s viac ako 200 kolegami zefektívňuje svoje stavebné projekty zavádzaním metód LEAN Construction a BIM. V zmysle firemného sloganu „Together we can do it“ kladie kooperatívny potenciál človeka nad jeho individuálne kvality. V roku 2020 získal ocenenie ankety ASB GALA v kategórii Osobnosť architektúry a stavebníctva. V priebehu piatich rokov bol dvakrát nominovaný v Trend TOP 10 v súťaži Manažér roka. Za svoje projekty získala spoločnosť pod jeho vedením ocenenia ASB GALA v kategórii Developer roka až päťkrát. Za projekt STEIN2, premenu bývalého areálu bratislavského pivovaru, získala spoločnosť ocenenie Stavba roka 2019.  Príspevok:  Lean Construction Možnosti využitia a potenciál implementácie Toyota Production systému v stavebníctve. História a súčasnosť manažmentu produktivity v stavebníctve s porovnaním historického vývoja. Nástroje Lean Construction ako napríklad Last Planer, Takt time, 5S a Value streem Mapping a ich využitie na zefektívnenie stavebných postupov, zníženie nákladov, skrátenie doby výstavby a zvýšenie kvality stavieb. Diskusia o potenciáli transformácie konfrontačnej kultúry „kto z koho“ pri výstavbe, na kolaboratívnu kultúru „hľadania pridanej hodnoty“ aj prostredníctvom nových kontraktačných techník ako je napríklad metóda Integrated project delivery.