Ing. Leo Tvrdoň, Ph.D., Alog.

Lektorka pracovala vo verejnej správe v oblasti tvorby metodiky pre vnútorných audítorov a finančnú kontrolu, v oblasti vnútorného auditu, dohľadu, štatutárneho auditu a aplikácie medzinárodných audítorských štandardov, má dlhoročné skúsenosti z profesionálnej praxe v NBS a komerčnej bankovej sfére. Vo verejnej správe zodpovedala za usmerňovanie subjektov verejnej správy v oblasti výkonu finančnej kontroly a auditu, t. j. tvorba metodiky pre výkon vnútorných audítorov, výkon finančnej kontroly vo verejnej správe ako aj nastavenie metodiky pre výkon vládneho auditu vlastných zdrojov SR.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Je advokát, ktorý sa venuje najmä občianskemu, obchodnému a rodinnému právu. Poskytuje klientom právne poradenstvo v oblasti pozemkového práva, v oblasti vymáhania pohľadávok a taktiež sa venuje právu na ochranu osobných údajov.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Jana Verešová pôsobí ako učiteľ profesijného rozvoja. Je metodičkou pre výchovu vo voľnom čase a pre špeciálnu pedagogiku. V súčasnosti vykonáva lektorskú a poradenskú činnosť zameranú najmä na problematiku integrácie v našich školách a tvorbu inkluzívneho prostredia.

Ing. Daniel Urbán, PhD.pôsobí ako odborný asistent na Katedre materiálového inžinierstva a fyziky, STU v Bratislave. Špecializuje sa na výskum v oblasti stavebnej, priestorovej a urbanistickej akustiky, šírenia vibrácií a spolupodieľa sa na vývoji progresívnych meracích metód. Spolupracuje s akustickými laboratóriami KULeuven (Leuven - Belgicko), TGM (Viedeň-Rakúsko) a ČVUT (FEL-Praha). V posledných rokoch bol zapojený v medzinárodných projektoch COST, H2020, a Erasmus Plus International Mobility of Researchers in CTU a niekoľkých národných VEGA a APVV projektoch. Je spoluautorom jednej monografie. Svoje vedecké výstupy publikuje prevažne v zahraničných vedeckých časopisoch a konferenciách. Je členom Českej Akustickej Spoločnosti (ČAS), Európskej Akustickej Spoločnosti (EAA) a Medzinárodnej Spoločnosti Mladých Akustikov (YAN).Medzi najčastejšie spôsoby znižovania energetickej náročnosti budov v našich klimatických podmienkach je pridanie tepelnej izolácie do skladby obvodového plášťa tzv. kontaktnými zatepľovacími systémami ETICS (z angl. External Thermal Insulation Composite System).Z hľadiska akustiky, ETICS obyčajne zvýši zvukovú izoláciu fasády v oblasti vysokých frekvencií, avšak v oblasti nízkych, môže nepriezvučnosť poklesnúť, pretože je ovplyvnená rezonanciou zatepľovacieho systému. Na prednáške bude diskutovaná podstata vzniku tohto fenoménu a základné princípy ako sa s týmto problémom v praxi vysporiadať.