Ing. Leo Tvrdoň, Ph.D., Alog.

Spoluautor zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií, advokát špecializujúci sa na problematiku poskytovania informácií, ochranu osobných údajov a na komunálne právo.

Vladimír Grác dlhé roky pôsobí ako právnik, a to tak v oblasti štátnej správy, ako aj v oblasti súkromného sektora, z toho niekoľko rokov v oblasti advokácie.V oblasti práva sa zameriava najmä na pracovnoprávnu oblasť a oblasť správneho práva, vrátane ochrany osobných údajov

Ľuboš Černý pôsobí ako vedúci oddelenia informačných systémov ekonomiky a financovania školstva v Centre vedecko-technických informácií v Bratislave. V rokoch 2005 až 2018 pracoval na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR, na sekcii regionálneho školstva a sekcii financovania a rozpočtu ako hlavný štátny radca a vedúci odboru koncepcii financovania regionálneho školstva, kde gestoroval návrhy zmien predpisov súvisiacich s financovaním škôl a školských zariadení (zákon č. 597/2003 Z.z., zákon č. 596/2003 Z.z., nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z.z.) a podieľal sa na zmenách v oblasti rozdeľovania podielových daní obciam na školstvo (nariadenie vlády SR č. 668/2008 Z.z.). V súčasnosti vykonáva okrem iného aj lektorskú činnosť v oblasti funkčného vzdelávania riaditeľov škôl pre Univerzitu Komenského v Bratislave.

Je slovenským geografom, etnológom a historikom. Absolvent Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Karlovej v Prahe je v súčasnosti interným doktorandom Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied, v. v. i. v Bratislave, kde pod vedením prof. PhDr. Zuzany Beňuškovej, CSc. spracováva dizertačnú prácu na tému: Územné identity severozápadného Slovenska na pomedzí tradičnej kultúry a inštitucionalizmu (aktéri, sociokultúrne aspekty a súčasné kontexty). V oblasti kronikárstva dosiahol úspech už pri prvom spracovanom kronikárskom zápise, keď s Kronikou obce Šenkvice za rok 2017 získal v roku 2018 hlavnú cenu v celonárodnej súťaži Slovenská kronika (v účastnícky najpočetnejšej kategórii Kronika obce nad 1 000 obyvateľov). Od roku 2018 sa stal lektorom početných kronikárskych školení a metodikom kronikárstva i tvorby pamätných kníh. Je zakladateľom a správcom iniciatívy Spájame kronikárov Slovenska, od roku 2020 členom odbornej poroty pre kategóriu Kroniky v rámci celonárodnej súťaže Slovenská kronika a od roku 2023 externým vedeckým pracovníkom Národného osvetového centra (NOC) pre oblasť kronikárstva.

Perla Žinčíková ukončila v roku 2006 druhý stupeň vysokoškolského štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 1998 pracuje v médiách, začínala na pozícii moderátorky a redaktorky, postupne sa začala orientovať na marketing a PR. Vo svojej mediálnej praxi pracovala vo viacerých médiách (RTVS, TV Markíza, TV JOJ, Rádio Expres, aktuality.sk), ako PR odborník dodnes spolupracuje so všetkými druhmi médií a novinárov. V roku 2012 sa stala freelancerom, ktorý pracuje v oblasti PR, event a online marketingu s klientmi z rozličných segmentov trhu.

Vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene, so zameraním na Stavby a výrobky pre stavebníctvo. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej a aj na medzinárodnej úrovni. Niekoľko rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach pôsobiacich v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktoré majú za cieľ prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti. Príspevok: Darwinova teória vývoja (ne)udržateľnosti Charles Darwin tvrdil, že prežije iba ten, kto sa vie najlepšie prispôsobiť novým podmienkam. Výzvy, ktoré pred nás kladie svet – pandémia, klimatické zmeny, hroziaca ekonomická kríza – nás všetkých nútia prispôsobovať sa novej situácii. Niektorí reagujú na zvyšujúce sa nároky hľadaním rôznych kľučiek a formálnym „papierovým“ plnením požiadaviek, iní sa pokúšajú hľadať skutočné riešenia ako zlepšiť budovy a stavebníctvo ako také. Je snaha o udržateľnosť iba slepá vývojová ulička? Ako sa vyhnúť degeneratívnym mutáciám pri chápaní udržateľnosti? V spoločnosti Saint-Gobain sme presvedčení, že udržateľnú výstavbu vieme dosiahnuť iba úzkou a úprimnou spoluprácou medzi stakeholdermi od prvotných štádií projektu až po užívanie stavby. V našom príspevku vám predstavíme naše smerovanie k udržateľnosti a spôsoby ako na tejto ceste chceme pomôcť partnerom v developmente, projekcii a realizácii stavieb. Prednáša spolu s Tomášom GUNIŠOM.