Ing. Leo Tvrdoň, Ph.D., Alog.

Leona Schovancová vyštudovala ekonómiu a management na MU a MZLU v Brne. Odbornú prax získala v zákazníckom servise v rôznych utilitách. Od roku 1993 pracovala pre Jihomoravskú energetiku, a.s., neskoršie pre E.ON ČR, a.s., kde okrem iného zodpovedala za Call Centrum. Od roku 2006 pracuje pre skupinu RWE v ČR, kde  zodpovedala za vybudovanie CC a konsolidáciu Billingu. V súčasnej dobe sa venuje predovšetkým reštrukturalizácii pobočkovej siete RWE v ČR a rôznym projektom v oblasti zákazníckeho servisu.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Založil ateliér POKORNY ARCHITEKTI v roku 2006. Od roku 2009 preferuje vo svojej tvorbe drevené konštrukcie v neoddeliteľnom spojení s dôslednou aplikáciou energeticky úspornej architektúry vychádzajúcej z princípov pasívneho štandardu. Je neúnavným propagátorom obnoviteľného staviteľstva na báze dreva, v roku 2018 (spolu s Ivanom Kolárikom) zakladá platformu STAVIAME Z DREVA, ktorá sa stala relevantným fórom pre popularizáciu a demýtizáciu drevených konštrukcií. Angažuje sa v IEPD a je lektorom Školy udržateľnej architektúry.

Jana Verešová pôsobí ako učiteľ profesijného rozvoja. Je metodičkou pre výchovu vo voľnom čase a pre špeciálnu pedagogiku. V súčasnosti vykonáva lektorskú a poradenskú činnosť zameranú najmä na problematiku integrácie v našich školách a tvorbu inkluzívneho prostredia.

Matematik, informatik, odborník na umelú inteligenciu je popredným expertom na optimalizačné metódy a na aplikáciu rozhodovacích systémov do manažérskej praxe. Prednáša na viacerých univerzitách v ČR aj v zahraničí a na popredných MBA programoch, kde jeho kurzy patria k najviac ceněným pre možnosť okamžitej aplikácie do praxe.

Ľubomír Žiak je erudovaným pracovníkovom štátnej správy ochrany ovzdušia. Zastupoval Slovenskú republiku vo Výkonnom orgáne dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, na stretnutiach strán Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V rámci Montrealského protokolu bol členom Implementačného výboru. Zastupoval Slovensko v Medzivládnom paneli pre zmenu klímy (IPCC) a tiež sa zúčastňoval konferencií strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Inžinier chémie - absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej STÚ, jej Chemicko-technologickej fakulty - získal skúsenosti z praxe v chemických fabrikách (Slovnaft, Chemické závody v Novákoch). Dobre poznal výrobnú problematiku aj v ďalších slovenských chemických podnikoch združených v Slovchémii, kde pôsobil v rokoch 1984 až 1990. Od roku 1990 pôsobí v rezorte životného prostredia. Na začiatku v Slovenskej komisii životného prostredia SR a od roku 1993 na Ministerstve životného prostredia SR. Prakticky od začiatku v odbore, ktorý mal na starosti ochranu ovzdušia. V odbore ochrany ovzdušia prešiel pozíciami referenta, vedúceho oddelenia a v roku 2005 sa stal riaditeľom odboru ochrany ovzdušia. V roku 2009 bol uvoľnený na výkon funkcie vo verejnom záujme – po doplňovacích voľbách sa stal primátorom Stupavy. Po skončení mandátu v roku 2011 sa vrátil na ministerstvo, kde sa venuje medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany ovzdušia.