Ing. Juraj Klukan

Vladimír Čepelák absolvoval fakultu automatizácie a ekonomiky VŠCHT v Prahe. Vedeckú hodnosť získal v odbore technická kybernetika vo Výskumnom ústave matematických strojov v Prahe. Pracoval na rôznych pozíciách v odbore IT, naposledy vo firme BSC Praha, s. r. o., (1990 – 95), kde bol členom alebo vedúcim projektových tímov pre implementáciu bankových a podnikových informačných systémov. Od roku 1995 je samostatne činný v odboroch poradenstva IT a odborného prekladateľstva.

Jozef Binder sa niekoľko rokov venuje analýze a implementácii smart industry riešení pre výrobné podniky. Pracoval na rôznych projektoch od automobilového priemyslu až po logistické spoločnosti, kde analyzoval a spolu so zákazníkmi vymýšľal optimálne riešenia pre riadenie procesov, zvýšenie produktivity a efektivity práce. Vo výrobných podnikoch pracoval na technologických integráciách zariadení ako dopravníkové pásy, automatické vozíky, roboty, Milk-Run vláčikov a pod.

Autor zastáva pozíciu PDM Key User v spoločnosti Siemens Industrial Turbomachinery. Vyštudoval Vysoké učení technické v Brne. Tu tiež v roku 2003 získal doktorát. Okrem svojej hlavnej pracovnej náplne publikuje a venuje sa poradenskej a konzultačnej činnosti v oblasti médií a Public Relations.

Marcel Dolobáč od roku 2006 vykonáva advokátsku činnosť so zameraním na občianske, obchodné a pracovné právo. Významnú časť jeho advokátskej činnosti tvorí poradenstvo v pracovnoprávnej oblasti a zastupovanie klientov v pracovnoprávnych sporoch. Zároveň pôsobí ako vedúci katedry na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnickej fakulty, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Je autorom a spoluautorom viacerých vedeckých článkov z oblasti odboru, zúčastnil sa niekoľkých prednáškových pobytov doma i v zahraničí. Člen Labour Law Association. Od roku 2009 je externým poradcom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Absolvovala Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, nadväzne na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach obhájila rigoróznu prácu na tému „Ochrana osobných údajov“ a na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 2016 ukončila doktorandské štúdium zamerané na ochranu osobných údajov. V rokoch 2005 až 2013 pôsobila na Úrade na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Aktívne sa zúčastňuje na rôznych odborných konferenciách, je autorkou viacerých komentárov k zákonom o ochrane osobných údajov, ako aj mnohých publikovaných článkov o ochrane osobných údajov. Ako lektorka sa špecializuje na tému „ochrana osobných údajov“. V súčasnosti sa prostredníctvom svojej spoločnosti DAPRO Consulting s. r. o. profesionálne venuje aj výkonu funkcie.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.