Ing. arch. Karol Hederling

Vedúca oddelenia výskumu v spoločnosti HB Reavis. Študovala históriu na Princeton University a urbánnu politiku na Columbia University v USA. V minulosti pracovala v privátnom sektore (McKinsey & Company, Neulogy), sektore filantropie a medzinárodných inštitúcií (LEAF, UNDP), verejnom sektore (zástupkyňa splnomocnenca pre vedomostnú ekonomiku na Ministerstve financií SR, konzultantka pre požiarnicky zbor mesta New York) a akademickom sektore (riaditeľka programu aplikovanej ekonómie na pražskom CERGE-EI). Príspevok: Prevalcuje virtuálne prostredie osobnú spoluprácu? Bezprecedentná kríza, obrovská vlna automatizácie a zásadná zmena fungovania firiem so sebou prinesú aj nutnosť ešte rýchlejšie inovovať a ešte efektívnejšie riadiť stále sa meniace tímy ľudí s viac kreatívnou, analytickou alebo empatickou prácou. Výskum ukazuje, že takýmto tímom sa darí najlepšie, keď majú vysokú dávku dôvery a schopnosti zdieľania tzv. tacitných vedomostí. Vedia tieto prísady úspechu rovnako dobre vytvárať vo virtuálnom prostredí ako osobne? Ako sa zmení prostredie kancelárií v reakcii na tieto zmeny?

Drhc., Prof ,Ing Dušan Malindžák CSc, zakladateľ študijného odboru priemyselná logistika a garant vedného odboru doktorandského štúdia, habilitačného a profesorského konania na Ústave logistiky FBERG TU Košice. Má bohatú dlhoročnú prax v tomto odbore, v poradenskej a projektovej činnosti v oblasti logistiky  pre podniky na  Slovensku/viac  ako  100 realizovaných projektov v oblasti výroby, údržby, obchodu, distribúcie, vzdelávania. Odborné zameranie je najmä na teóriu logistiky, logistiku výroby, strategickú logistiku a projektovanie logistických systémov. Lektor je riaditeľ Slovenského centra logistiky a logistický auditor.

Petr Šulc vyštudoval vodné hospodárstvo na Fakulte stavebnej ČVUT a špecializoval sa na oblasť ochrany životného prostredia. Je výkonným riaditeľom spoločnosti sfe consulting s.r.o. a Svazu průmyslu druhotných surovin ČR. Už niekoľko rokov pôsobí ako poradca pre firemnú ekológiu. Zaoberá sa najmä problematikou odpadového hospodárstva, ale aj ďalšou ekologickou agendou. Získal cenné odborné aj manažérske skúsenosti v oblasti technickej ochrany životného prostredia, vrátane problematiky krízového riadenia. Vďaka svojmu pôsobeniu vo verejnej správe pozná rozhodovacie procesy orgánov verejnej správy a dokáže efektívne komunikovať so správnymi úradmi.

Michal je psychológ architektúry s viac než desiatimi rokmi multidisciplinárnych skúseností v oblasti technológií, médií a marketingu. Pomáha tvoriť miesta pre dobrý život a zmysluplnú prácu, od kancelárií až po mestské štvrte. V minulosti pracoval u jedného z najväčších európskych kancelárskych developerov, kde rozvíjal UX stratégiu a tvoril interný vzdelávací program. Dnes pôsobí v theLivingCore vo Viedni a je spoluzakladateľom newsletteru o architektúre založenej na vede a orientovanej na človeka, Venetian Letter.

Tomáš Janoušek je daňový poradca a partner pre daňové a účtovné služby poskytované v rámci skupiny XTEND. Pred založením daňovo poradenskej kancelárie Tomáš pôsobil v poprednej medzinárodnej poradenskej skupine dlhodobo umiestňovanej v rámci top poradenských firiem na Slovensku a následne ako daňový manažér v medzinárodnej poradenskej skupine pôsobiacej v centrálnej Európe. Tomáš sa špecializuje najmä na medzinárodné zdaňovanie a transferové oceňovanie, daň z príjmov právnických osôb, daň z pridanej hodnoty a daňové konanie. Tomáš plynule komunikuje po anglicky.

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.