Ing. arch. Karol Hederling

Michal Horváth je absolventom Právnickej fakulty TU v Trnave. Počas štúdia absolvoval stáž na exekútorskom úrade a následne po ukončení štúdia v roku 2015 pracoval ako koncipient.  Od roku 2016 pôsobí ako lektor a právnik v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva (SNSĽP), so špecializáciou na vzdelávacie aktivity pre žiakov a žiačky základných, stredných a vysokých škôl, zamestnancov a zamestnankyne v súkromnej, ale aj verejnej sfére na rôzne témy. Ako lektor sa zameriava predovšetkým na tému bezpečnosti sociálnych sietí, kyberšikany, diskriminácie, šikany, mobbingu, bossingu na pracovisku z právneho hľadiska, vzhľadom na stúpajúcu tendenciu konaní, ktoré vykazujú známky porušovania práv v pracovnom prostredí, počnúc predzmluvnými vzťahmi, až po skončenie pracovného pomeru. Absolvoval vzdelávanie a je držiteľom certifikátu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pod záštitou Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODHIR). Popri práci pre SNSĽP prednáša súkromne pre pedagogických zamestnancov a vysoké školy.

Na Národnom inšpektoráte práce pôsobí od januára 2016. Odborne zastrešuje administratívnu spoluprácu s kontaktnými orgánmi v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu ako aj oblasť vysielania zamestnancov. Venuje sa poradenstvu pri dodržiavaní právnych predpisov v pracovnoprávnej oblasti pre širokú oblasť fyzických a právnických osôb pôsobiacich v Slovenskej republike ako aj v zahraničí v pozícii zamestnancov alebo zamestnávateľov. Má bohaté skúsenosti v rôznych oblastiach súkromného práva. Po ukončení štúdia pôsobila v advokátskej kancelárii so špecializáciu na občianske, obchodné a správne právo. Na exekútorskom úrade pracovala v pozícii exekútorského koncipienta so zameraním predovšetkým na exekúcie nehnuteľností a obchodných podielov. Následne zamerala profesijné pôsobenie na oblasť developerských činností, kde v pozícii právnika zabezpečovala právne zastupovanie developerských a realitných spoločností pred orgánmi štátnej správy ako aj v zmluvných vzťahoch.  

Působí jako samostatný advokát, v současné době zejména externě spolupracuje s renomovanou kanceláří Sládek & Partners, advokátní kancelář, v.o.s. Vykonává generální advokátní praxi s důrazem na oblast především práva občanského, obchodního, autorského a pracovního s významným podílem procesní agendy.

Róbert Gašparovič je právnik špecializujúci sa na oblasť ochrany osobných údajov, priemyselných práv, autorských práv, práva informačných technológii a záväzkového práva.

Niekoľko rokov sa venuje tvorbe a implementácii firiem a personálnych stratégii. Pomáha firmám tvoriť interný marketing a firemná kultúru, HR procesy, realizujú HR prieskumy, audity a analýzy, ktoré pomáhajú identifikovať skutočné potreby a nájsť funkčné riešenia. Rozvíja ľudí v individuálnej aj tímovej rovine, snaží sa porozumieť chovaniu, inšpirovať k rozšíreniu pohľadu a hlavne verí, že všetko ide. Pri konzultáciách a lektorovaní vychádza z psychológie, neurovedy, mindfulnes, zdieľa skúsenosti z iných firiem a aplikujú súčasné trendy v podmienkach klinta. Je cesrtifikovaný kouč ICF, certifikovaný facilitátor a Points of You Certified Practitioner.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.