Ing. arch. Karol Hederling

Mgr. Martina Viewegová je lektorkou Národného centra bezpečnejšieho internetu, psychologičkou a psychoterapeutkou liečiacou následky šikany v širokom kontexte v praxi. Orientuje sa na primárnu prevenciu pre deti a možnosti riešenia konkrétnych situácií z pohľadu psychológie a pomáhajúcich profesií.

Je vedúcim oddelenia Udržateľný rozvoj v spoločnosti SKANSKA, kde zodpovedá za aktivity spoločnosti v oblasti udržateľnosti. V spoločnosti pôsobí od roku 2004. V súčasnej pozícii je zodpovedný za implementáciu Carbon roadmap Skanska Central Europe. Energetický manažment skupiny so zameraním na inovácie. Environmentálny manažment so zameraním na cirkulárnu ekonomiku a nakladanie s prírodnými zdrojmi. Green business zahŕňajúce certifikácie budov (LEED, BREEAM, WELL) a posudzovanie životného cyklu a ekonomického cyklu stavebných produktov a projektov. Od roku 2020 zastáva funkciu Predsedu predstavenstva Českej rady pre šetrné budovy.

Milica Okáliová je absolventkou vysokej školy poľnohospodárskej v Moskve. Počas svojej pracovnej kariéry pracovala ako finančný manažér, manažér kvality pre spoločnosti poskytujúce ekonomické a administratívne služby a poskytujúce IT služby. V roku 2009 začala spolupracovať / pracovať na projektoch financovaných z EÚ zdrojov. Má skúsenosti s projektami zo SIA, SIEA, OP Zdravotníctvo, OP Bratislavský kraj a národných projektov financovaných z OP Vzdelávanie.

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku. Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov. V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie. Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.  Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?

Pracuje ako odborný radca na odbore metodiky Regionálneho úradu školskej správy v Prešove, kde koordinuje odbornú činnosť v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu, podieľa sa na riadení a kontrole výchovy a vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v školách rôzneho druhu a typu. Zároveň vykonáva odborné špecializované činnosti a metodicko-konzultačné činnosti pre vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie a ostatných pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Uvedeným oblastiam sa venuje aj lektorsky a publikačne.