Ing. arch. Karol Hederling

Ivona Šonkoľová vyštudovala všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnej dobe pracuje ako lekárka vo Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici na detskom oddelení.

Vedúci Laboratória pozemného staviteľstva Stavebnej fakulty TU v Košiciach. Dlhoročný vedecký pracovník.

Má dlhoročné skúseností v automobilovom priemysle, prevažne na manažérskych pozíciách s veľkým presahom do projektového vedenia. Od roku 2006 sa venuje vo svojej práci ale aj mimo nej vzdelávaniu pracovníkov v oblasti manažérskych systémov a projektového vedenia. V roku 2013 úspešne absolvovala akreditovaný kurz lektor, vďaka ktorému získala prehľad a zvýšila svoje sociálne, didaktické a aj andragogické kompetencie, ktoré sú nevyhnutné v práci profesionálneho lektora. Je členkou spoločnosti ALKP, ktorú považuje za spoločensky zodpovednú organizáciu, ktorá podporuje rôzne sociálne skupiny. Zabezpečuje kvalitnú prípravu lektorov a podnecuje profesionálny a odborný rast lektorov s hlavnou myšlienku potreby celoživotného vzdelávania.

Miroslav Dravecký vyštudoval Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity, učiteľstvo matematiky a fyziky. Po roku učiteľstva pracoval v Trexime Bratislava ako projektový manažér na projektoch v oblasti ľudských zdrojov pre štátne aj súkromné spoločnosti. Popri tom absolvoval bakalárske štúdium finančného manažmentu na Fakulte Managementu Univerzity Komenského. V spoločnosti Profesia, spol. s r.o. pracuje od roku 2006 ako projektový a produktový manažér. Rozbiehal viaceré internetové projekty spoločnosti, napríklad hodnotenie najlepších výberových procesov RecruitRank.sk, katalóg pozícii Pozicie.sk a pod. V súčasnosti sa venuje najmä prieskumu platov Platy.sk, a mobilným aplikáciam Profesie.

Jana Urdziková sa aktívne venuje problematike manažérstva kvality, systémov manažérstva kvality, štatistických nástrojov a metód riadenia kvality, monitoringu spokojnosti zákazníka, ochrany spotrebiteľa a manažérstva reklamácií. Je absolventkou Materiálovotechnologickej fakulty STU so sídlom v Trnave v odbore Inžinierstvo kvality produkcie. Jej doktorandská práca na tému zlepšenie úrovne manažérstva reklamácií v organizáciách na Slovensku bola ocenená Slovenskou spoločnosťou pre kvalitu „Cenou za najlepšiu študentskú prácu z oblasti manažérstva kvality v roku 2010" a zároveň Materiálovotechnologickou fakultou STU so sídlom v Trnave ako najlepšia dizertačná práca v odbore Inžinierstvo kvality produkcie za rok 2010. Je autorkou mnohých odborných a vedeckých článkov na Slovensku i v zahraničí. Pripravovala a riešila rôzne vedecko-výskumné a vzdelávacie projekty zamerané nielen na oblasť ochrany spotrebiteľa, manažérstvo reklamácií, marketing.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.