Ing. arch. Karol Hederling
Karol Hederling sa venuje facility managementu dlhé roky, ako na strane poskytovateľa služieb, tak aj ich odberateľa. Je zakladajúcim členom a viceprezidentom Slovenskej asociácie facility managementu, ako i odborným garantom paneurópskej certifikácie facility manažérov prvého kontaktu na Slovensku.
Produkty súvisiace s autorom
-
Online konferencia Online - priamy prenos21. 4. 2026Nálož zodpovednosti pre správcov budovy 2026: nová legislatíva, dokumentácia, platné revízie
-
Seminár Online - priamy prenos19. 11. 2024Facility management: Správa a údržba budov v roku 2024/2025
-
Seminár Online - priamy prenos27. 8. 2024Facility management: Správa a údržba budov v roku 2024
Ďalší autori
Ing. Miloš Böhmer
Vedúci obchodného oddelenia Siemens, s.r.o. Je absolventom Elektrotechnickej fakulty SVŠT. Po ukončení štúdia pracoval na rôznych pozíciách v oblasti vývoja elektronických telekomunikačných a riadiacich systémov. V roku 1992 začal pracovať v dcérskej spoločnosti firmy Cerberus AG Švajčiarsko, ktorá bola významným výrobcom systémov elektrickej požiarnej signalizácia a plynových stabilných hasiacich zariadení. V práci v oblasti protipožiarnych systémov pre priemysel, tunely a energetiku pokračuje aj po integrácii spoločnosti Cerberus AG do koncernu Siemens. Pôsobí tiež v technickej komisii TK120 ÚNMS SR, ktorá sa zaoberá požiarnotechnickými zariadeniami a prostriedkami na ochranu pred požiarmi.
Bohumil Pokštefl, MSc
Bohumil Pokštefl MSc. je Chief Operations Officer nástroja na sociálne siete Kontentino, ktorý používajú značky a agentúry v 20 krajinách. Bohumil študoval Innovation and Operations management zameraný na médiá v Kodani. Neskôr pracoval ako marketingový konzultant v inovačnom a startupovom centre na West Virginia University. V súčasnosti on a jeho team nielenže vyvíjajú nástroj, ktorý pomáha so social media marketingom medzinárodným agentúram ako BBDO, či Saatchi&Saatchi a značkám ako BMW, či SAB Miller, ale aj edukuje a zdvíha úroveň social media marketingu vo svete pomocou webinárov a blogov.
Ing. Daniel Bubenko
Od roku 2007 je zapsán do Seznamu energetických auditorů. Jeho klíčovou kvalifikací je ochrana životního prostředí, energetická náročnost budov a odpadové hospodářství. V současné době působí na pozici vedoucího střediska energetiky a životního prostředí ve společnosti CITYPLAN spol. s r.o., kde se zabývá problematikou úspor energie, energetické náročnosti budov, obnovitelných a environmentálně šetrných zdrojů energie a energetické bezpečnosti. Doposud se podílel na zpracování řady energetických auditů, územních energetických koncepcí, studií a podnikatelských záměrů a mezinárodních projektů v oblasti obnovitelných zdrojů energie.
Mgr. Katarína Makýšová
Vyštudovala na Fakulte managementu na Univerzite Komenského v Bratislave. Dlhé roky sa venuje kompletnému jednoduchému a podvojnému účtovníctvu, metodickému vedeniu a manažmentu v podnikateľskej oblasti, vo verejnej správe aj v neziskovej oblasti. Pôsobí ako ekonomická riaditeľka a profesionálna lektorka podvojného účovníctva.
Ing. arch. Martina Jelínková
Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany.
Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja
Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti.
Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.