Ing. arch. Karol Hederling

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

V roku 1991 absolvoval Katedru tepelnej techniky na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, kde v roku 1996 úspešne absolvoval doktorandské štúdium v oblasti energetické stroje a zariadenia. V SPP, a.s. pracoval od roku 1995 vo výskume a vývoji so zameraním na energetiku a od roku 2006 pracuje v spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., ako špecialista pre strategické koncepcie a rozvojové štúdie. Je členom technických komisií TK 58 – Tepelná ochrana budov a TK92 Vykurovacie a chladiace systémy v budovách. Aktívne publikuje odborné články so zameraním na energetiku a aktívne prednáša na odborných konferenciách a seminároch. Ďalšie informácie: https://www.linkedin.com/in/radovan-illith-48129a56/

Vedúci oddelenia podpory profesijného rozvoja Odbor podpory vzdelávania a profesijného rozvoja NIVAM - Národný inštitút vzdelávania a mládeže.

Autorizovaná architekta a vyučená remeselníčka. Ako architektka pôsobí od 1992, ale od roku 2006 navrhuje pasívne stavby z prírodných materiálov a na niektorých sa aj remeselne zúčastňuje. V ateliéri Createrra, ktorý s manželom vedie, sa spolupodielala sa na projektovaní a realizácii vyše stovky pasívnych domov, pričom väčšina z nich využíva prírodné materiály.Od 2005 je členom o.z. ArTUR a od r. 2007 ako predseda ArTUR manažuje početné medzinárodné projekty zamerané najmä na vzdelávanie, organizuje workshopy, semináre, odborné vzdelávanie v oblasti udržateľného staviteľstva, zameraného na prírodné materiály.

Jana Verešová pôsobí ako učiteľ profesijného rozvoja. Je metodičkou pre výchovu vo voľnom čase a pre špeciálnu pedagogiku. V súčasnosti vykonáva lektorskú a poradenskú činnosť zameranú najmä na problematiku integrácie v našich školách a tvorbu inkluzívneho prostredia.

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.