Ing. Adriana Hrivnáčiková

Odborníčka na sociálne a zdravotné poistenie s dlhoročnými lektorskými skúsenosťami. V súčasnosti okrem lektorskej činnosti pôsobí ako spoločník a zároveň programátor – analytik mzdového softvéru v spoločnosti SOMI Trenčín spol. s r. o.

Výskumná činnosť doc. Špirkovej je zameraná na ekonomické a inštitucionálne nástroje na realitnom trhu s dôrazom na bytovú politiku. Vysokoškolské vzdelanie absolvovala na Stavebnej fakulte STU v Bratislave a doktorandské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Habilitovala na VUT v Brne na Fakulte stavební. Má dlhoročné praktické skúsenosti v bankovom sektore a nadnárodnej developerskej spoločnosti v oblasti riadenia investičného financovania a riadenia rizík v developerskom procese. Na Slovenskej technickej univerzite sa dlhodobo venuje problematike nájomného bývania. Je riešiteľkou a spoluriešiteľkou viac ako 20 domácich a zahraničných výskumných projektov (VEGA, KEGA, APVV, COST, TAČR, SuReFit a pod.), v rámci ktorých so svojimi doktorandmi rieši problematiku megaprojektov, udržateľnosti ekonomických nástrojov v oblasti bytovej politiky a financovania developerských projektov. Jej skúsenosti sú zhrnuté vo vedeckých zahraničných a domácich publikáciách, ako aj v odborných článkoch. V roku 2010 vytvorila oddelenie Realitného inžinierstva na Ústave manažmentu STU, ktorého výskumný tím sa venuje komplexne problematike inštitucionálnych a ekonomických nástrojov na realitnom trhu v spolupráci s významnými zahraničnými pracoviskami. Je spoluautorkou certifikovanej metodiky pre Českú republiku - návrh indikátorov popisujúcich a interpretujúcich relevantné aspekty s podstatným a skrytým dopadom predovšetkým na ekonomickú udržateľnosť a dostupnosť bývania v mestách a obciach a skúmanie možností ich vplyvu prostredníctvom strategických, hlavne ekonomických a administratívnych, nástrojov bytovej politiky a politiky udržateľného rozvoja. Certifikovaná metodika bola výsledkom riešenia projektu „TAČR Omega: Modely sociálního bydlení, jejich prostorové parametry a kvalitativní kritéria“. Príspevok: Ekonomické benefity modulárnych nadstavieb SOLTAG Väčšina existujúcich panelových bytových domov na Slovensku má dostatočnú statickú rezervu umožňujúcu stavbu strešných nadstavieb. Napriek značným výhodám modulárnych strešných nadstavieb je vyššie uvedená metóda zvyšovania dostupného a udržateľného bytového fondu - najmä vo veľkých mestách na Slovensku málo využívaná. Príspevok prezentuje riešenie pre nízkoenergetické nadstavby  - Koncept SOLTAG - na základe poznatkov získaných štúdiom problémov týkajúcich sa rozšírení SOLTAG v rámci projektu SURE-Fit (Sustainable Roof Extension Retrofit) a praktických skúseností z Dánska.

Je absolventom Chemickotechnologickej fakulty v Bratislave. Má dlhoročnú prax inšpektora bezpečnosti práce. Od roku 2006 pôsobí ako odborný zamestnanec v oblasti BOZP. Profesia: Bezpečnostný technik, technik požiarnej ochrany, lektor a revízny technik plynových zariadení (PZ) a tlakových zariadení (TZ)Oblasti odbornosti: • Bezpečnostný technik • Revízny technik plynových a tlakových zariadení v plnom rozsahu • Technik požiarnej ochrany • Lektor pre vzdelávanie dospelých Oprávnenia: • Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti BOZP • Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie revíznych technikov VTZ PZ a TZ • Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie pracovníkov pre opravu VTZ PZ a TZ • Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie obsluhy VTZ PZ a TZ "S dlhoročnými skúsenosťami v oblasti bezpečnosti a revízií plynových a tlakových zariadení som sa špecializoval na poskytovanie komplexných služieb v tejto oblasti. Mám široké spektrum oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti BOZP, revíznych technikov, pracovníkov pre opravu a obsluhu VTZ PZ a TZ. Mojou hlavnou prioritou je zabezpečiť, aby všetky zariadenia boli v súlade s najvyššími bezpečnostnými štandardmi a normami," hovorí Vladimír Švec.

Nikoleta Molnárová ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde jej bol v roku 2012 udelený titul Mgr. Po úspešnom vykonaní rigoróznych skúšok a obhajobe rigoróznej práce z oblasti práva duševného vlastníctva jej bol v roku 2014 udelený titul JUDr. Popri štúdiu na vysokej škole pracovala ako právna asistentka v advokátskej kancelárii v Banskej Bystrici a neskôr v Bratislave. Po ukončení univerzity pracovala ako advokátska koncipientka v Bratislave. Počas svojej koncipientskej praxe nadobudla skúsenosti najmä z oblasti zmluvného práva, obchodného a občianskeho práva, práva duševného vlastníctva a energetického práva.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.