Dr. Milan Veščičík

Milan Veščičík je skúsený odborník so skvelými prezentačnými zručnosťami a dlhoročnou praxou nielen vo vedení seminárov, ale najmä v oblasti tvorby podnikateľských plánov, stratégií, implementácií kontrolingových a kalkulačných systémov, podnikových analýz, optimalizácií a podobných projektov. Dlhé roky je riaditeľom poradenskej spoločnosti GRADIENT 5. Je znalcom v odbore ekonómia a manažment odvetvie kontroling.

Ďalší autori

Ing. Svetlana Poláková, MBA

Svetlana Poláková je certifikovaný profesionálny kouč, konzultant a tréner. Pracuje v oblasti strategického plánovania a riadenia firiem, finančnom a personálnom manažmente. Študovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave a MBA na The Open Univerzity Business School vo Veľkej Británii. Kvalifikáciu kouča a trénera nadobudla prostredníctvom Erickson College Vancouver absolvovaním programov akreditovaných Medzinárodnou federáciou koučov (ICF), ktorej je členkou. Je taktiež členkou Slovenskej asociácie koučov (SAKO). Pracovala ako vrcholový manažér v oblasti finančnej, administratívnej a personálnej s pôsobením vo výrobnej sfére, vo sfére obchodu, služieb a reklamy pre nadnárodné spoločnosti v zahraničí a na Slovensku.

PETER BEŇUŠKA

Architekt a urbanista s medzinárodnými skúsenosťami. Projektoval a realizoval obytné zóny v Alžírsku, stal sa registrovaným expertom OSN pre bývanie. Je autorom mnohých územných plánov hlavne na Slovensku. Je spoluautorom plánu rozvoja hlavného mesta Alžír schváleného tamojšou vládou v roku 1986. Po roku 1989 sa stal hlavným architektom a viceprimátorom Bratislavy. Neskôr založil občianske združenie Dom Európy Bratislava, ktorému predsedal až do svojho odchodu do Bruselu v roku 2008. Bol podpredsedom Slovenskej komory architektov, s kolegom založil ateliér Beňuška Topinka Architekti. Pracoval aj ako expert pre rozvoj miest v rámci programov Svetovej banky, Bertelsmannovej nadácie, či EU programu URBACT. V Európskej komisii viedol oddelenie projektovania budov. Pod jeho vedením bolo zrekonštruovaných alebo novopostavených temer 200.000 m2 zväčša kancelárskych podlažných plôch. V roku 2016 sa stal sa prvým hlavným architektom Európskej komisie. Príspevok: Stane sa udržateľnosť synonymom krásy a funkčnosti architektúry? Architektúra je nielen o designe, kráse a funkčnosti, ale aj o trvalej udržateľnosti a spoločenskej zodpovednosti jej autorov. V prednáške budú uvedené princípy holistickej architektonickej tvorby zdokumentované na vybratých príkladoch realizovaných budov ako aj ich aplikácia v medzinárodnej súťaži UIA.

JUDr. Miroslav Cák

JUDr. Miroslav Cák je zakladateľom advokátskej kancelárie AGM partners s.r.o. pôsobiaci v česko-slovenskom regióne. Na Slovensku je od roku 2022 členom osobitnej komisie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Venuje sa poskytovaniu komplexného právneho poradenstva týkajúceho sa primárne práva verejného obstarávania, stavebných investícií realizovaných v zmluvných štandardoch FIDIC a tiež práve informačných a komunikačných technológií.

Ing. Arch. Tomáš Guniš

Tomáš Guniš je absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2012-2013 pôsobil ako výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy a v rokoch 2016 – 2019 ako vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií / hlavný architekt mesta Trnava. Dlhodobo sa venuje problematike udržateľnej architektúry a adaptácii miest na zmeny klímy. V súčasnosti pôsobí ako architektonický špecialista v spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. Akustika v školách je z pohľadu architekta dvojsečná zbraň. Na jednej strane zvýšené nároky na zrozumiteľnosť reči a tým aj času dozvuku kladú požiadavky na odbornosť architekta a jeho úzku spoluprácu so špecialistami z oblasti akustiky, na druhej strane súčasný sortiment akustických interiérových riešení poskytuje pestrú paletu dizajnových možností. Tým sa táto téma stáva výzvou, ale aj príležitosťou zároveň. Aké možnosti má teda dnes architekt? Stanú sa tieto riešenia trvalou súčasťou našich tried a škôl? Ako sa má architekt postaviť k školským budovám, kde je potrebné široké spektrum priestorov s rôznymi veľkosťami a diametrálne odlišnými požiadavkami, ako sú triedy, telocvične, školské kluby alebo jedálne?

JUDr. Andrea Borsányiová

JUDr. Andrea Borsányiová, je niekoľko rokov právničkou v advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o.; pričom advokátske skúšky zložila v roku 2017. Počas svojho pôsobenia v advokátskej kancelári sa venuje predovšetkým problematike zmluvnej agendy tak v oblasti občianskeho, ako aj obchodného práva, venuje sa zastupovaniu klientov v súdnych sporoch, verejnému obstarávaniu a tiež problematike compliance, do ktorej o. i. spadá aj oblasť whistleblowingu.

Ing. arch. Martina Jelínková

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.