Dr. Milan Veščičík

Mgr. Martina Viewegová je lektorkou Národného centra bezpečnejšieho internetu, psychologičkou a psychoterapeutkou liečiacou následky šikany v širokom kontexte v praxi. Orientuje sa na primárnu prevenciu pre deti a možnosti riešenia konkrétnych situácií z pohľadu psychológie a pomáhajúcich profesií.

Oddelenie pre rozvoj vzdelávacieho systému Štátneho pedagogického ústavu so zameraním na predprimárne vzdelávanie -materské školy.

Karol Hederling sa venuje facility managementu dlhé roky, ako na strane poskytovateľa služieb, tak aj ich odberateľa. Je zakladajúcim členom a viceprezidentom Slovenskej asociácie facility managementu, ako i odborným garantom paneurópskej certifikácie facility manažérov prvého kontaktu na Slovensku.

Pavlína Seidlerová je lektorkou, mentorkou a bývalou riaditeľkou základnej školy. Má skúsenosti v úlohe pedagogičky 1. stupňa aj zástupkyne riaditeľa na gymnáziu. Spolupracuje s organizáciou Učiteľ naživo, JOB a zapája sa do projektu Eduzmena.

Petra Drozdová-de la Fére je profesionálny certifikovaný biznis a osobný kouč s certifikátom asociácie ICF (Medzinárodná federácia koučov). Absolvovala medzinárodne uznávaný certifikovaný program koučovania TASC na Erickson College (Vancouver, Kanada). Vlastní medzinárodne uznávaný certifikát Licensed Practitioner z Neurolingvistického programovania /NLP/, akreditovaný Society of Neuro-Linguistic Programming. Predtým, ako sa začala venovať koučovaniu, pracovala ako manažér a koordinátor podpory obchodnej služby v poisťovni ING, obchodný manažér a školiteľ v maklérskej firme Gradua a.s. a oblastný riaditeľ v poisťovni Uniqa. Momentálne koučuje vyšší a stredný manažment vo finančných, obchodných, telekomunikačných a výrobných firmách /napr. Danone, Poisťovňa Dôvera, T-Com/.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.