Bc. Kateřina Nechanická, Dis.

Tibor Vojtko pôsobil 20 rokov v colnej správe, kde prešiel „klasickým“ kariérnym postupom od radového colníka na hraničnom priechode až po funkciu riaditeľa odboru Colného riaditeľstva SR. Počas svojej kariéry pôsobil ako lektor odborného vzdelávania aj v rámci mimo colnej správy. V súčasnosti pôsobí v poradenskej a konzultačnej spoločnosti, kde sa naďalej venuje colnej problematike a taktiež lektorskej činnosti.

Matej Štepita je psychológ venujúci sa deťom, mládeži a rodinám s rôznymi problémami. Najviac skúseností má práve s deťmi s ADHD a poruchami správania. V minulosti pracoval s deťmi zo zlého sociálneho prostredia, s týranými a zneužívanými deťmi aj s deťmi v detskom domove. 8 rokov viedol projekt pre rodiny s deťmi s ADHD a poruchami správania. Momentálne pracuje na voľnej nohe. Vo svojej práci veľa využíva skupinové formy. Preto dôverne pozná situácie vznikajúce v kolektíve, v ktorom sú aj náročné deti. Vie ako ich riešiť, aj ako im predchádzať. Posledné roky sa venuje aj lektorskej činnosti, vzdeláva učiteľov ZŠ aj MŠ, psychológov a iných pracovníkov s deťmi a mládežou. Viac o jeho práci a skúsenostiach nájdete na jeho stránke: matejstepita.sk

Absolventka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde v roku 2010 vykonala rigoróznu skúšku. Pôsobí ako hlavný radca oddelenia štátnej stavebnej správy odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Prešov. V roku 2016 absolvovala profesijný vzdelávací program Master of Laws v odbore obchodno-právne vzťahy na Vysokej škole medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove. Lektorskej činnosti sa venuje od roku 2018.

Je absolventom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. V súčasnosti je docentom na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň aktívnym členom Slovenskej advokátskej komory. Študijné a prednáškové pobyty absolvoval na Max Planck Institute vo Freiburgu (2014, 2015), Univerzite Scranton v Pensylvánii (USA) (2015), Právnickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe (2011) a iných inštitúciách. V minulosti bol na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky členom komisie pre trestne právo hmotné, členom pracovnej skupiny k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb, členom ad hoc komisie vo veciach väzenstva a v súčasnosti je členom pracovnej skupiny pre trestné právo v Slovenskej advokátskej komore.

Výskumná činnosť doc. Špirkovej je zameraná na ekonomické a inštitucionálne nástroje na realitnom trhu s dôrazom na bytovú politiku. Vysokoškolské vzdelanie absolvovala na Stavebnej fakulte STU v Bratislave a doktorandské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Habilitovala na VUT v Brne na Fakulte stavební. Má dlhoročné praktické skúsenosti v bankovom sektore a nadnárodnej developerskej spoločnosti v oblasti riadenia investičného financovania a riadenia rizík v developerskom procese. Na Slovenskej technickej univerzite sa dlhodobo venuje problematike nájomného bývania. Je riešiteľkou a spoluriešiteľkou viac ako 20 domácich a zahraničných výskumných projektov (VEGA, KEGA, APVV, COST, TAČR, SuReFit a pod.), v rámci ktorých so svojimi doktorandmi rieši problematiku megaprojektov, udržateľnosti ekonomických nástrojov v oblasti bytovej politiky a financovania developerských projektov. Jej skúsenosti sú zhrnuté vo vedeckých zahraničných a domácich publikáciách, ako aj v odborných článkoch. V roku 2010 vytvorila oddelenie Realitného inžinierstva na Ústave manažmentu STU, ktorého výskumný tím sa venuje komplexne problematike inštitucionálnych a ekonomických nástrojov na realitnom trhu v spolupráci s významnými zahraničnými pracoviskami. Je spoluautorkou certifikovanej metodiky pre Českú republiku - návrh indikátorov popisujúcich a interpretujúcich relevantné aspekty s podstatným a skrytým dopadom predovšetkým na ekonomickú udržateľnosť a dostupnosť bývania v mestách a obciach a skúmanie možností ich vplyvu prostredníctvom strategických, hlavne ekonomických a administratívnych, nástrojov bytovej politiky a politiky udržateľného rozvoja. Certifikovaná metodika bola výsledkom riešenia projektu „TAČR Omega: Modely sociálního bydlení, jejich prostorové parametry a kvalitativní kritéria“. Príspevok: Ekonomické benefity modulárnych nadstavieb SOLTAG Väčšina existujúcich panelových bytových domov na Slovensku má dostatočnú statickú rezervu umožňujúcu stavbu strešných nadstavieb. Napriek značným výhodám modulárnych strešných nadstavieb je vyššie uvedená metóda zvyšovania dostupného a udržateľného bytového fondu - najmä vo veľkých mestách na Slovensku málo využívaná. Príspevok prezentuje riešenie pre nízkoenergetické nadstavby  - Koncept SOLTAG - na základe poznatkov získaných štúdiom problémov týkajúcich sa rozšírení SOLTAG v rámci projektu SURE-Fit (Sustainable Roof Extension Retrofit) a praktických skúseností z Dánska.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.