Bc. Kateřina Nechanická, Dis.

Ján Kapec je senior advokát spolupracujúci s najväčšou česko-slovenskou advokátskou kanceláriou Havel & Partners. V rámci svojej praxe sa primárne špecializuje na problematiku verejného obstarávania a registra partnerov verejného sektora, ako aj nehnuteľností a stavebníctva.  Ako advokát poskytuje klientom služby oprávnenej osoby v súlade so zákonom o registri partnerov verejného sektora.

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Lektorka, Monika Kosárová, je učiteľkou profesijného rozvoja v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže (NIVAM). Koordinuje Regionálne centrá podpory učiteľov (RCPU), spája Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a NIVAM s RCPU. Školí mentorov RCPU v programe inovačného vzdelávania Rozvoj lektorských zručností pedagogických a odborných zamestnancov, ktorého je garantom. Je spoluautorkou programu inovačného vzdelávania Škola pre 21. storočie – tvorba školského vzdelávacieho programu (na zavádzanie nového kurikula) a Rozširujúceho programu funkčného vzdelávania (Modul krízový manažment). Je bývalou riaditeľkou základnej školy a školskou inšpektorkou.

Absolventka VŠE , fakulty riadenia a postgraduálneho štúdia pracovné právo a sociálne zabezpečenie. Celý život pracuje v oblasti pracovného práva a odmeňovania. 17 rokov pôsobila na Univerzite Komenského, prírodovedeckej fakulte ako personalista a vedúca personálneho útvaru. 20 rokov pôsobila na MŠVVaŠ SR na personálnom odbore z toho cca 15 rokov ako jeho riaditeľka. Podieľala sa na príprave právnych predpisov najmä z oblasti odmeňovania zamestnancov rezortu a súvisiacich predpisov. Je autorkou viacerých odborných článkov v uvedenej oblasti a odpovedí na otázky v právnych poradniach niekoľkých vydavateľstiev. Je dlhoročnou lektorkou v oblasti pracovného práva a odmeňovania zamestnancov regionálneho školstva. Pracovala aj ako riaditeľka osobného úradu Štátnej školskej inšpekcie.

Viera Šándorová je v súčasnosti učiteľkou profesijného rozvoja. Pracuje v regionálnom pracovisku Metodicko-pedagogického centra v Prešove v oddelení ROCEPO (Rómske vzdelávacie centrum). Zároveň je certifikovaným lektorom Združenia Orava a venuje sa metodike podporujúcej rozvoj kritického myslenia a prierezovej téme multikultúrna výchova. Oddelenie ROCEPO sa dlhodobo venovalo príprave budúcich pedagogických asistentov formou kvalifikačného vzdelávania. ROCEPO sa zároveň sa venuje odborno-metodickej pomoci pedagogickým a odborným zamestnancov pracujúcich so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Ing. Mgr. Ján Hámorník, MBA vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a marketingovú komunikáciu v Trnave. Získal aj medzinárodný manažérsky titul MBA. Je zakladateľom medzinárodnej konzultačnej spoločnosti Gemini Group s. r. o., ktorá pomáha firmám, obciam, mestám a tretiemu sektoru získavať dotácie zo štrukturálnych fondov EÚ, štátnych, medzinárodných a bruselských grantových schém. Počas svojej dlhoročnej praxe v dotačnej podpore si prešiel všetkými projektovými fázami v rámci jednoduchých grantových schém až po tie zložité medzinárodné.