Bc. Kateřina Nechanická, Dis.

Učiteľka profesijného rozvoja pre predprimárne vzdelávanie (materská škola) z krajského pracoviska Národného inštitútu vzdelávania detí a mládeže v Nitre.

V oblasti pohrebníctva pôsobí už viac ako 35 rokov. Je jedným zo zakladateľov SAPaKS a v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu asociácie. Zároveň je členom Českej komory pohrebníctva. Bol priamo pri vzniku zákona č. 132/2010 Z. z. o pohrebníctve, na ktorého tvorbe a pripomienkovaní sa aktívne podieľal, vrátane všetkých nasledujúcich novelizácií. Je držiteľom certifikátu súdneho znalca v oblasti pohrebníctva. Ako lektor Akadémie vzdelávania v Spišskej Novej Vsi vedie školenia zamerané na odbornú spôsobilosť pre prevádzkovanie pohrebníctva, správu cintorínov a krematórií.

Pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave, desať rokov viedol združenie Inštitút pre pasívne domy a v projektovej praxi sa venuje návrhom energeticky veľmi úsporných budov. V pedagogickej a výskumnej činnosti sa v rámci Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry sústreďuje na problematiku udržateľnej architektúry, tej sa venuje aj v publikačnej činnosti, je autorom knihy NEED – navrhovanie energeticky efektívnych domov. Je tiež autorom kníh Efektívne bývanie (s Robertom Špačkom) a Hodnotenie udržateľnosti architektúry (s Lorantom Krajcsovicsom), je spoluautorom a editorom Rukoväte udržateľnej architektúry. V ďalšom vzdelávaní je gestorom Školy udržateľnej architektúry, aktívne sa zapája do činnosti združenia ArTUR (architektúra pre udržateľný rozvoj), pripravil mnohé vedecké, odborné aj populárne články.

Titul inžinier získal na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde vyštudoval odbor Chemické a potravinárske stroje a zariadenia na Ústave procesného inžinierstva. Po skončení inžinierskeho štúdia nastúpil na doktorandské štúdium v odbore Procesná technika na Ústave procesného inžinierstva, kde pôsobí ako doktorand dodnes. Jeho hlavnou výskumnou činnosťou sú tepelné a tepelno-difúzne pochody so zameraním na špecifické a neštandardné podmienky prenosu tepla. Svoje skúsenosti z výskumnej oblasti aplikoval v spoločnosti Eustream a.s., kde sa venoval diagnostike turbosústrojenstiev na tranzitnom plynovode, ako aj únikom skleníkových plynov z plynovodu do atmosféry. Od roku 2020 pôsobí ako procesný inžinier v spoločnosti Wienerberger s.r.o. Jeho hlavným zameraním v spoločnosti je dekarbonizácia procesu výroby pálených tehál. Príspevok: Znižovanie uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál Príspevok je zameraný na podrobnú analýzu uhlíkovej stopy v procese výroby pálených tehál. Spoločnosť Wienerberger s.r.o., ako súčasť koncernu Wienerberger AG, si plne uvedomuje svoj podiel na vypúšťaní emisií CO2. Ako výrobca stavených materiálov investuje nemalé prostriedky do dekarbonizácie výrobného procesu vo všetkých produkčných sférach. Cieľom príspevku je zdieľať nadobudnuté poznatky vyplývajúce z každodenného úsilia priamo z výrobnej praxe.

Lektor je renomovaným špecialistom v oblasti úspor energie, energetickým audítorom Českej republiky, poradcom v rámci siete Energetických konzultačných a informačných stredísk.

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.