Ing. Miloš Böhmer

Vedúci obchodného oddelenia Siemens, s.r.o. Je absolventom Elektrotechnickej fakulty SVŠT. Po ukončení štúdia pracoval na rôznych pozíciách v oblasti vývoja elektronických telekomunikačných a riadiacich systémov. V roku 1992 začal pracovať v dcérskej spoločnosti firmy Cerberus AG Švajčiarsko, ktorá bola významným výrobcom systémov elektrickej požiarnej signalizácia a plynových stabilných hasiacich zariadení. V práci v oblasti protipožiarnych systémov pre priemysel, tunely a energetiku pokračuje aj po integrácii spoločnosti Cerberus AG do koncernu Siemens. Pôsobí tiež v technickej komisii TK120 ÚNMS SR, ktorá sa zaoberá požiarnotechnickými zariadeniami a prostriedkami na ochranu pred požiarmi.

Ďalší autori

PaedDr. Jana Verešová, PhD.

Jana Verešová pôsobí ako učiteľ profesijného rozvoja. Je metodičkou pre výchovu vo voľnom čase a pre špeciálnu pedagogiku. V súčasnosti vykonáva lektorskú a poradenskú činnosť zameranú najmä na problematiku integrácie v našich školách a tvorbu inkluzívneho prostredia.

JUDr. Jakub Kováčik

JUDr. Jakub Kováčik, je niekoľko rokov právnikom v advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o., pričom vo svojej právnej praxi sa venuje oblasti obchodného práva, pracovného práva a procesného zastupovania. Okrem iného sa intenzívne zameriava aj na oblasť problematiky compliance, ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML) a oblasť anti-bribery (protikorupčný systém) a ich prípadné zavedenie v spoločnostiach. Okrem iného mu je udelený certifikát Manažér informačnej bezpečnosti a Audítor informačnej bezpečnosti.

Mgr. Slavomíra Salajová

Právnička a odborníčka na stavebnú legislatívu. Pôsobí ako konzultantka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Ing. Ivan Macháček

Venuje sa ekonomickým otázkam národného hospodárstva jednak v rámci činností u podnikateľských firiem a jednak ako lektor na Univerzite Palackého v Olomouci. Od roku 1993 je tiež daňovým poradcom so zameraním na daň z príjmov. Doteraz publikoval viac ako 1 100 odborných článkov k daňovej problematike, prezentovaných v renomovaných vydavateľstvách. Je tiež autorom viac ako 15 publikácií k daňovej problematike.

Ing. Jozef Tvrdoň

Jozef Tvrdoň je odborníkom v oblasti verejného obstarávania, v ktorej pôsobí od roku 1994. Od roku 2001 je odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie (registračné číslo Š0026-01-2001), od tohto roku pôsobil aj ako člen skúšobnej komisie úradu na vykonávanie skúšok. Počas svojej odbornej praxe organizoval a zabezpečoval desiatky verejných obstarávaní v oblasti tovarov, služieb i prác pre obstarávateľské subjekty aj pre uchádzačov, pripravil mnohé interné smernice a manuály o verejnom obstarávaní, venuje sa aj špecifikám verejného obstarávania vo vzťahu k projektom financovaným z fondov EÚ/ES. Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, lektorom a školiteľom Úradu pre verejné obstarávanie SR, aktívne sa zúčastňuje na tvorbe legislatívy verejného obstarávania. V súčasnosti zastáva pozíciu vedúceho oddelenia obstarávania projektov EÚ: obstarávanie investičnej výstavby (zadania, štúdií, technických asistencií, projektov, zhotoviteľov, stavebných dozorov, špeciálnych tovarov).

DORIS OESTERREICHER

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.