MARTIN WOLLENSAK

Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku.

Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov.

V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie.

Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS

Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti

Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2. 

Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).

Ďalší autori

Marek Šulík

Marek Šulík sa online marketingu venuje niekoľko rokov. Pracuje v agentúre VISIBILITY na pozícii Strategy Director. Okrem poskytovania strategických konzultácií pre klientov riadi aj agentúrne marketingové aktivity. Zaujíma sa o webovú analytiku, optimalizáciu pre vyhľadávače, použiteľnosť webových stránok a sociálne médiá. Popri práci v agentúre pôsobí aj ako lektor aj pre Truniversity a v bratislavskom Impact Hube. Je absolvent FMK UCM v Trnave.

Ing. Ľubica Šimkovicová

Inštitút pre energetické pasívne domy.

Ing. arch. Martina Jelínková

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Júlia Pšenková

Júlia Pšenková je odborník na sociálne poistenie, zdravotné poistenie a daň z príjmov zo závislej činnosti. Pôsobila ako expert, manažér v oblasti HR a gestor ex patriotov v sektore bankovníctva a poisťovníctva. V uvedenej oblasti pôsobí dlhé roky. V súčasnosti pracuje v renomovanej  poradenskej spoločnosti pre oblasť miezd, účtovníctva, daní a auditu, venuje sa aj lektorskej a publikačnej činnosti.

Vladimír Ušák

Vladimír Ušák rozvíja metódy štíhlej výroby a logistiky. Je skúseným trénerom s dlhoročnou podnikovou praxou. Pracuje pre najvýznamnejšie výrobné a logistické spoločnosti na Slovensku a Českej republike. Vedie optimalizačné projekty vo výrobných podnikoch a spoločnostiach zameraných na služby, moderuje  workshopy zamerané na zlepšenie produktivity, kvality a organizácie práce s nadväznosťou na ciele spoločnosti a motiváciu pracovníkov.    

RNDr. Ľuboš Černý

Ľuboš Černý pôsobí ako vedúci oddelenia informačných systémov ekonomiky a financovania školstva v Centre vedecko-technických informácií v Bratislave. V rokoch 2005 až 2018 pracoval na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR, na sekcii regionálneho školstva a sekcii financovania a rozpočtu ako hlavný štátny radca a vedúci odboru koncepcii financovania regionálneho školstva, kde gestoroval návrhy zmien predpisov súvisiacich s financovaním škôl a školských zariadení (zákon č. 597/2003 Z.z., zákon č. 596/2003 Z.z., nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z.z.) a podieľal sa na zmenách v oblasti rozdeľovania podielových daní obciam na školstvo (nariadenie vlády SR č. 668/2008 Z.z.). V súčasnosti vykonáva okrem iného aj lektorskú činnosť v oblasti funkčného vzdelávania riaditeľov škôl pre Univerzitu Komenského v Bratislave.