Ing. Hilda Regulová Gajdošová

Zakladateľ online reklamnej agentúry Per4mance Group. Manažoval online reklamné kampane od komplexu o veľkosti 10 hotelov po zahraničné trhy pre významného dodávateľa elektrických súčiastok. Online stratégiu buduje od stredných po veľké spoločnosti so zameraním na ciel a efektivitu nákladov. Pomáha spoločnostiam ako je tá Vaša v rozšírení obzoru ohľadom digitálnych reklamných kanálov a sociálnych sietí.  

Pôsobí ako vice rektorka a profesorka bezpečnostných vied na akadémii Policajného zboru v Bratislave.

Od roku 2002 pôsobí ako odborný asistent na Fakulte dopravnej ČVUT v Prahe, kde vyučuje predmety zamerané na ekonomiku dopravy, najmä potom na kalkulácie nákladov dopravy vo väzbe na financovanie verejnej dopravy. V súčasnosti tiež spolupracuje s ČESMAD Bohemia, SAČM a ďalšími subjektmi. Od roku 2004 pôsobí tiež ako IT analytik v spoločnosti ČSAD Praha holding a.s. Od roku 2013 je predsedom IODA, z.s.

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

Milan Mračko sa celý profesijný život venuje informačnej bezpečnosti od analýz rizík, posúdení vplyvov pri nasadzovaní informačných systémov v slovenských, ako aj zahraničných organizáciách až po zavedenie rôznych bezpečnostných noriem a politík. Ochrane osobných údajov sa venuje už od roku 2002. Od roku 2009 je expertom a audítorom pre riadenie informačnej bezpečnosti v zmysle platnej normy ISO/EC 27001:2013. Od roku 2013 je medzinárodným koordinátorom projektov pre informačnú bezpečnosť v rámci krajín EU a od roku 2015 je vedúcim audítorom pre riadenie informačnej bezpečnosti v zmysle normy ISO/EC 27001:2013. Zároveň je expertom a audítorom aj na ďalšie normy, a to ISO 22301 Riadenie kontinuity činnosti, ISO 31000 Riadenie rizík a ISO/IEC 20000-1 riadenie IT služieb koncovým zákazníkom. Pre uvedené normy je zároveň aj školiteľom. Momentálne pracuje ako Executive director vo firme IOSEC, s.r.o.

Autorizovaný architekt, Ústav architektúry občianských budov FAD STU. Od roku 2005 vedie vlastný architektonický ateliér. Vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberal sa možnosťami využitia nanotechnológií a "smart city" riešení v urbanistickom dizajne. V posledných rokoch pôsobí na Fakulte architektúry a dizajnu ako pedagóg na ústavoch občianských a obytných budov a je aj študentom PhD u prof. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., kde sa venuje výskumu architektúry virtuálnych a imaginárnych svetov. Príspevok: Imaginárny svet a architektúra Imaginárny svet ako vizuálna projekcia ľudských fantázií, túžob a obáv nás sprevádza odnepamäti v rôznych formách. Jednou z nich je aj vizuálne umenie. S rozvojom digitálnych technológií sa imerzia (vnorenosť - Immersive Virtual Environment - IVE) do paralelných virtuálnych svetov stáva čoraz prístupnejšou širokému okruhu záujemcov. Na jednej strane sa vytvára nový priestor pre rôznorodé experimenty, ale súčasne aj nové možnosti jeho zneužitia – hlavne závislosti. Virtuálny priestor je vždy 3D – a tým sa stáva aj novou výzvou pre jeho psychologické ale aj umelecké vytváranie architektonickými prostriedkami. V počítačových hrách je environment dôležitou scénografickou súčasťou príbehu ako Game Art – aktívnym pozadím, vytvárajúcim jeho atmosféru. Akú úlohu zohráva toto nové umelé architektonické prostredie, ktorého hlavným motívom už nie je konštrukcia, funkcia a ani estetika, ale vnútorný mentálny stav? Ako takéto prostredie navrhovať a dotvárať?