doc. RNDr. Ing. Hana Scholleová, Ph.D.
Hana Scholleová po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej absolvovala na Fakulte podnikohospodárskej VŠE v Prahe bakalárske, magisterské aj doktorandské štúdium v odbore Podniková ekonomika a manažment. Od roku 1996 pôsobí ako odborná asistentka, neskôr docentka na katedre podnikovej ekonomiky VŠE a vyučuje predmety súvisiace najmä s podnikovými financiami. Zároveň dlhodobo spolupracuje s podnikovou praxou a pôsobí v oblasti poradenstva pre podnikovú sféru. Je autorkou a spoluautorkou mnohých článkov a kníh s problematikou investícií do reálnych aktív, projektov rýchleho rozvoja a stanovovanie ich hodnoty.
Ďalší autori
Mgr. art. Mária Novotná
Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej.
Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja
Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi.
Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.
MARTIN WOLLENSAK
Martin Wollensak ukončil štúdium architektúry v roku 1989 u prof. Dr. Thomasa Herzoga na TU Darmstadt v Nemecku. V rokoch 1990-1992 pracoval v kancelárii Renza Piana v Paríži vo Francúzsku.
Po príchode späť do Nemecka pracoval ako výskumný asistent a náhradný riaditeľ v Ústave pre dizajn a konštrukciu TU Stuttgart v Nemecku. Od roku 1999 je profesorom v odbore pozemné stavby a technológie stavebných materiálov na Fakulte architektúry a dizajnu na Hochschule Wismar: Vysoká škola aplikovaných vied: technológia, obchod a dizajn. Zameriava sa na plánovanie a architektúru šetrenia energie a zdrojov.
V súčasnosti pracuje ako partner v kancelárii Wollensak Architects a v inštitúte IGEL (Institut für Gebäude + Energie + Licht Planung), ktorý založil. Wollensak je hosťujúcim profesorom na Fakulte architektúry a dizajnu STU Bratislava na Slovensku a na univerzite Shenyang Jianzhu v Číne a riaditeľ magisterského študijného programu architektúra a životné prostredie.
Príspevok: Uhlíkovo neutrálna architektúra +PLUS
Architektúra budúcnosti – mesto budúcnosti – región budúcnosti – planéta budúcnosti
Vieme, že zdroje našej planéty sa míňajú. Hladina CO2 celý čas od prvej priemyselnej revolúcie rastie a klimatická zmena je jednou z najväčších výziev dneška. Úplná dekarbonizácia stavebného priemyslu neznamená len používanie obnoviteľných zdrojov energie počas výstavby budov, no aj vyhýbanie sa materiálom, pri výrobe ktorých vzniká veľké množstvo emisií CO2.
Európska únia má za cieľ, aby Európa bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Čo to znamená pre architektov? Aké zmeny v plánovaní môžeme čakať, ak viac ako 100 % energií pokryjú obnoviteľné zdroje? Aké +PLUS potrebuje architektúra? Koľko +PLUS potrebujú ľudia? Ako vieme dosiahnuť PLUS – pridanú hodnotu ku kvalite života? Ako vieme spojiť udržateľnosť so životným štýlom a zaviesť ciele trvalej udržateľnosti do životov a myslí ľudí? Dizajn +PLUS – kultúrna zmena – regionálnych tradícií – diverzity – transparentnosti – jednoduchosti. Na ceste za +PLUS budú predstavené nasledujúce príklady stavebníctva: energeticky pozitívna škola Rostock (neutralita CO2 v stavebníctve) a materská škola Wildblume Garz/Rügen (neutralita CO2 počas celého životného cyklu budovy – od získania materiálu, cez stavbu, až po koniec jej životnosti).
doc. Ing. Viera Somorová, PhD.
Aktuálne pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave, kde prednáša predmet Facility management v stavebníctve. Je zakladateľka a prvá prezidentka Slovenskej asociácie facility managementu – SAFM, vedúca odbornej sekcie Facility management v SSTP, odborná garantka akreditovaného vzdelávania Správa a údržba budov – Facility management a Správa bytového fondu, členka redakčnej rady EuroFM Insight. Je odborným garantom konferencie FACILITY MANAGEMENT, ktorú SSTP v spolupráci so SvF STU organizuje každoročne. Aktívne sa podieľa na tvorbe európskej normy STN EN 15221 Facility management v rámci EÚ. Je autorkou množstva knižných publikácií, odborných článkov a príspevkov z oblasti facility managementu.
Drhc., Prof, Ing Dušan Malindžák, CSc
Drhc., Prof ,Ing Dušan Malindžák CSc, zakladateľ študijného odboru priemyselná logistika a garant vedného odboru doktorandského štúdia, habilitačného a profesorského konania na Ústave logistiky FBERG TU Košice. Má bohatú dlhoročnú prax v tomto odbore, v poradenskej a projektovej činnosti v oblasti logistiky pre podniky na Slovensku/viac ako 100 realizovaných projektov v oblasti výroby, údržby, obchodu, distribúcie, vzdelávania. Odborné zameranie je najmä na teóriu logistiky, logistiku výroby, strategickú logistiku a projektovanie logistických systémov. Lektor je riaditeľ Slovenského centra logistiky a logistický auditor.
Matúš Pénzeš
Je absolventom strojárenského odboru. Po skončení školy pracoval 8 rokov v oblasti strojárstva, kde získal cenné skúsenosti. V roku 2013 absolvoval kurz bezpečnostného a požiarneho technika, získal lektorské minimum a začal aktívne využívať svoje nové znalosti. V praxi sa vždy snaží spojiť teoretické vedomosti s reálnymi skúsenosťami, ktoré získal počas svojej kariéry zamestnanca v strojárenskej oblasti. Momentálne pracuje ako technik v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a technik požiarnej ochrany vo firme OHSAS. Jeho cieľom je zlepšovať pracovné prostredie a zabezpečiť, aby zamestnanci pracovali v bezpečných a zdravých podmienkach.V roku 2018 rozšíril svoje pole pôsobnosti a začal sa venovať aj revíznym kontrolám a odborným skúškam vyhradených technických zariadení zdvíhacích. Ako revízny technik sleduje najnovšie trendy a inovácie v tejto oblasti a snaží sa prispievať k bezpečnému a efektívnemu používaniu týchto zariadení.
"Moje skúsenosti zahŕňajú prácu v rôznych odvetviach a lokalitách po celom Slovensku, čo mi umožňuje získavať bohaté skúsenosti a stretávať sa s rozmanitými situáciami. Som presvedčený, že kombinácia mojej odbornej prípravy a praktických skúseností ma robí schopným a kompetentným profesionálom v oblasti bezpečnosti a revízií zdvíhacích zariadení," hovorí Matúš Pénzeš.
Mgr. Michal Hacaj
Michal Hacaj je psychológ, ktorý sa niekoľko rokov venuje práci s deťmi a rodinami ako školský psychológ. 4 roky pracoval na projekte pre rodiny s deťmi s hyperaktivitou a poruchami správania. Súčasne pracuje ako lektor prevencie kyberšikany na základných školách. V súčasnosti je popri práci frekventantom terapeutického výcviku a atestácie z klinickej psychológie. Vo voľnom čase robí inštruktora bezmotorového lietania a spoznáva slovenské hory. Najväčšiu radosť mu robí jeho dcéra.