JUDr. Lenka Pargáčová
Lenka Pargáčová ukončila štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde jej bol v roku 2008 udelený titul Mgr. a v roku 2009 titul JUDr. Je členka Slovenskej advokátskej komory. Popri štúdiu na vysokej škole pracovala ako praktikantka v Centre právnej pomoci v Bratislave, po ukončení školy ako notárska koncipientka. Lenka na pozíciu právnik nastúpila do advokátskej kancelárie CLServices, s.r.o. v roku 2009. Počas svojej praxe nadobudla skúsenosti najmä v oblasti zmluvného práva, korporátneho práva a finančného práva.
Ďalší autori
doc. Ing. arch. Branislav Puškár, PhD.
V roku 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu „Inteligentné budovy na bývanie - integrovaný prístup k tvorbe inteligentných rodinných a bytových domov“ a získal titul PhD. Odvtedy pôsobí na Ústave architektúry obytných budov FAD STU v Bratislave. Vedecko-pedagogickú činnosť zameriava na oblasť architektúry obytných a občianskych budov, so špecializáciou na problematiku inteligentných budov.
Je spoluriešiteľom medzinárodných vedecko - výskumných projektov realizovaných pod vedením Rakúskej akadémie vied a domácich vedecko - výskumných a rozvojových projektov. Je členom komisií pre ŠZS FAD STU Bratislava, ŠZS Technickej univerzity v Košiciach pre štátnice, obhajoby dizertačných prác. Svoje odborné poznatky uplatňuje v posudzovateľskej a expertnej činnosti pre štátne a odborné inštitúcie. Je autorom a spoluautorom zahraničných a domácich knižných publikácií, publikovaných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií a článkov v odborných časopisoch. Spracováva posudky, recenzie a oponentúry, je kurátorom viacerých architektonických výstav. V umelecko - tvorivej oblasti je autorom a spoluautorom realizovaných architektonických a umeleckých diel, bol odmenený v architektonických súťažiach (nominovaný na cenu ARCH 2020). Od roku 2013 do roku 2018 pôsobil ako prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Ako prodekan pôsobil ako manažér a koordinátor štrukturálnych fondov Európskej únie a viacerých investičných a rozvojových projektov na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2018 habilitoval na Fakulte architektury VUT Brno v obore Architektura. Pôsobí ako odborný garant medzinárodnej konferencie „Inovácie v architektúre“, lektor a konzultant problematiky Inteligentných budov pre štátne inštitúcie a ministerstvá.
Príspevok: Asistenčné inteligentné technológie pre seniorov
Inteligentné technológie sa latentnou formou presadzujú v našich životoch, tvoria súčasť technologického konceptu inteligentných budov, na druhej strane sa prostredníctvom konceptu Internet of Things stávajú súčasťou domácich spotrebičov a bežných domácností. Ak sa majú inteligentné technológie globálne diseminovať do našich životov, musia byť všeobecne prístupné pre potreby starších ľudí a vziať do úvahy užívateľov menej oboznámených s technológiou. Veľa prínosov inteligentných domácností sa týka poskytovania lepšej zdravotnej starostlivosti a pohodlia pre starších ľudí. Komunikačné a monitorovacie prostriedky umožňujú interaktívne spojenie seniora so zdravotníckym centrom, nemocnicou, všeobecným lekárom, s blízkymi a s centrami pre starších ľudí. Technológie inteligentných budov sú pre seniorov užitočné v situáciách, kedy staršia osoba potrebuje okamžitú pomoc, pri monitorovaní fyziologických údajov, kontrole stavu domácnosti.
DORIS OESTERREICHER
Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.
Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov
Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.
JUDr. Ján Amos Florián Gajniak
Absolvent Právnickej fakulty UK v roku 1982, advokát a konateľ obchodnej spoločnosti poskytujúcej právne služby. Je členom Slovenskej advokátskej komory od 1991, odborný asistent STU v Bratislave - Stavebná fakulta od roku 2010.
Matúš Pénzeš
Je absolventom strojárenského odboru. Po skončení školy pracoval 8 rokov v oblasti strojárstva, kde získal cenné skúsenosti. V roku 2013 absolvoval kurz bezpečnostného a požiarneho technika, získal lektorské minimum a začal aktívne využívať svoje nové znalosti. V praxi sa vždy snaží spojiť teoretické vedomosti s reálnymi skúsenosťami, ktoré získal počas svojej kariéry zamestnanca v strojárenskej oblasti. Momentálne pracuje ako technik v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a technik požiarnej ochrany vo firme OHSAS. Jeho cieľom je zlepšovať pracovné prostredie a zabezpečiť, aby zamestnanci pracovali v bezpečných a zdravých podmienkach.V roku 2018 rozšíril svoje pole pôsobnosti a začal sa venovať aj revíznym kontrolám a odborným skúškam vyhradených technických zariadení zdvíhacích. Ako revízny technik sleduje najnovšie trendy a inovácie v tejto oblasti a snaží sa prispievať k bezpečnému a efektívnemu používaniu týchto zariadení.
"Moje skúsenosti zahŕňajú prácu v rôznych odvetviach a lokalitách po celom Slovensku, čo mi umožňuje získavať bohaté skúsenosti a stretávať sa s rozmanitými situáciami. Som presvedčený, že kombinácia mojej odbornej prípravy a praktických skúseností ma robí schopným a kompetentným profesionálom v oblasti bezpečnosti a revízií zdvíhacích zariadení," hovorí Matúš Pénzeš.
Mgr. Beáta Kartíková
Beáta Kartíková je advokátkou a konzultantom, pričom poskytuje poradenstvo s primárnou špecializáciou na oblasť pracovného práva a s ním súvisiacich pracovnoprávnych vzťahov a oblasť ľudských zdrojov. Má široké skúsenosti a dlhoročnú prax s poskytovaním právneho poradenstva v pracovnoprávnej oblasti, venuje sa publikačnej a lektorskej činnosti.