Ing. Ján Halaj

Pôsobí ako špecialista požiarnej ochrany, technik požiarnej ochrany a technik BOZP. V roku 2016 ukončil inžinierske štúdium na Technickej univerzite vo Zvolene, odbor ochrana osôb a majetku pred požiarom. V tom istom roku začal pracovať na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici ako referent požiarnej ochrany a BOZP. Univerzite ako zamestnanec poskytuje všetky služby od poradenstva v oblasti požiarnej ochrany, cez projektovanie stavieb, koordináciu BOZP na stavenisku, riešenie pracovných úrazov, revízie VTZ – plyn a tlak, revízie požiarnych zariadení a mnoho ďalšieho.

Od roku 2015 disponuje osvedčením technika požiarnej ochrany i osvedčením technika BOZP. Od roku 2022 je držiteľom osvedčenia na výkon špecialistu požiarnej ochrany, v tom istom roku si založil aj živnosť na projektovanie stavieb v oblasti požiarnej ochrany.
Má za sebou množstvo odborných konferencií v rámci požiarnej ochrany aj BOZP.

Ďalší autori

JUDr. Veronika Michalíková, MBA

JUDr. Veronika Michalíková, MBA je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2012 založila AKMV advokátsku kanceláriu s.r.o., ktorá sa od svojho vzniku vo svojej praxi zameriava aj na právne poradenstvo v oblasti agentúrneho zamestnávania. Počas pôsobenia svojej kancelárie pomohla stovkám klientov úspešne vstúpiť na trh práce a zabezpečila im komplexné právne služby spojené s činnosťou agentúr dočasného zamestnávania.

PaedDr. Mgr. Daniela Pivovarová

Daniela Pivovarová pôsobí ako odborník pre pracovno-právne vzťahy, pre oblasť zamestnanosti a pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Pracovala na Ministerstve práce, podieľala sa na procese pristúpenia SR do EÚ v časti „Voľný pohyb osôb“ a zastupovala MPSVR SR pri Európskej komisii ako členka Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Pôsobila v nadnárodnom výrobnom podniku, ako riadiaci pracovník zodpovedala za zamestnanecké vzťahy. Riadila Sekciu práce na ministerstve práce, zodpovedala za tvorbu právnych predpisov v jej kompetencii, okrem iného: Zákonníka práce, zákona o službách zamestnanosti, zákona o inšpekcii práce. Ako právnik sa špecializuje na pracovné právo v slovenskom aj európskom kontexte, venuje sa poradenstvu pre oblasť medzinárodného zamestnávania, pomáha právnickým osobám v komunikácii s príslušnými inštitúciami v SR a v členských štátoch EÚ.

JUDr. Helena Spišiaková

JUDr. Helena Spišiaková je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1984 vykonala aj rigoróznu skúšku. V roku 1983 nastúpila ako referent na odbore výstavby a územného plánovania vtedajšieho Mestského národného výboru v Nitre. V rokoch 1991 až 2001 absolvovala viaceré vzdelávacie podujatia v zahraničí (Nemecko, Veľká Británia, Dánsko, USA, Holandsko), ktoré boli zamerané na samosprávu a získala certifikáty od rôznych inštitúcií (napr. Nadácia vzdelávania samosprávy SR v Bratislave, Local Self Government Assistace Center v Bratislave, International City/County Management Association Washington, The United States Agency for International Development, Schweizerischer Städteverband, Mundi Unternehmen Beratung). Bola odborným garantom a autorom učebných textov viacerých vzdelávacích projektov akreditovaných Ministerstvom školstva, vedy a výskumu SR (Základné legislatívne princípy fungovania miestnej samosprávy a jej orgánov, Základy správneho konania v podmienkach samosprávy, Prejednávanie priestupkov a iných správnych deliktov v podmienkach miestnej samosprávy).

SIMON SCHNEIDER

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.

JUDr. Katarína Krasová, LL. M.

Absolventka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde v roku 2010 vykonala rigoróznu skúšku. Pôsobí ako hlavný radca oddelenia štátnej stavebnej správy odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Prešov. V roku 2016 absolvovala profesijný vzdelávací program Master of Laws v odbore obchodno-právne vzťahy na Vysokej škole medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove. Lektorskej činnosti sa venuje od roku 2018.

Ing. arch. Martina Jelínková

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou.