XAVIER TROUSSARD

Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo.

Príspevok:  Nový Bauhaus 

Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy. 

Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.

Ďalší autori

Ing. Lea Balogová

Lea Balogová vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Košiciach v odbore Financie, bankovníctvo investovanie Momentálne sa na pozícii Senior Transfer Pricing Specialist venuje nastavovaniu stratégie prevodových cien a riadi tím, ktorý sa zaoberá problematikou transferového oceňovania. V rámci svojej praxe vypracovala desiatky dokumentácií pre transferové oceňovanie pre slovenské, ale aj významné medzinárodné spoločnosti.

Mgr. Sabína Brédová

Mgr. Sabína Brédová pôsobila v Indii a Kambodži ako projektová manažérka rozvojových projektov. Pôsobila dva roky v osade v Plaveckom Štvrtku a už niekoľko rokov sa venuje práci s injekčnými užívateľmi drog a ľuďmi v pouličnom sexbiznise v Občianskom združení PRIMA v Bratislave. OZ PRIMA pracuje s touto cieľovou skupinou už dlhé roky a okrem priamej práce s klientmi sa venuje aj primárnej a sekundárnej prevencii ako smerom k majoritnej spoločnosti tak aj na školách po celom Slovensku. Sabína Brédová je akreditovanou lektorkou pre NIVAM a bola jednou z lektoriek národného projektu cez IA MPSVR SR v téme budovania odborných kapacít na komunitnej úrovni. Okrem toho je frekventantkou doktorandského štúdia a vedie občianske združenie Dom Svetla Slovensko, ktoré sa venuje prevencii šírenia infekčných a sexuálne prenosných ochorení v populácii.

Ing. Tatiana Herchlová

Tatiana Herchlová má dlhoročnú prax v oblasti ochrany životného prostredia v súkromnej sfére aj vo verejnej správe. Má praktické skúsenosti z prevádzky ČOV (čistiareň odpadových vôd), je odborne spôsobilou osobou pre prevádzkovanie verejných kanalizácií I. kategórie.

Ing. arch. Vladimír Hain, PhD.

Vladimír Hain je autorizovaný architekt, ktorý pôsobí aj na Fakulte architektúry a dizajnu STU. Digitálnym technológiám, ich využitiu v architektúre a najmä pri prezentácii industriálnych pamiatok sa venuje dlhodobo od doktorandského štúdia. Bol aktívnym účastníkom viacerých medzinárodných konferencií a spoluorganizátorom i kurátorom niekoľkých výstav. Publikuje v odborných periodikách, zúčastňuje sa architektonických a urbanistických súťaží a spolu so svojimi kolegami získal niekoľko domácich a medzinárodných ocenení. Skúsenosti v oblasti digitalizácie získal prostredníctvom ročného štúdia v zahraničí cez program Erasmus na Hogeschool voor Wetenschap & Kunst v Gente (Belgicko) a najmä v spolupráci s design factory, o. z., pri konverzii industriálnych objektov, ako aj pri ďalších projektoch v oblasti virtuálnej a zmiešanej reality.

JUDr. Jakub Kováčik

JUDr. Jakub Kováčik, je niekoľko rokov právnikom v advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o., pričom vo svojej právnej praxi sa venuje oblasti obchodného práva, pracovného práva a procesného zastupovania. Okrem iného sa intenzívne zameriava aj na oblasť problematiky compliance, ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML) a oblasť anti-bribery (protikorupčný systém) a ich prípadné zavedenie v spoločnostiach. Okrem iného mu je udelený certifikát Manažér informačnej bezpečnosti a Audítor informačnej bezpečnosti.

PhDr. Pavol Kučmáš

Pavol Kučmáš pôsobí od roku 2003 v štátnej správe na rôznych stupňoch riadenia a implementácie štrukturálnych fondov. Bohaté skúsenosti získal najmä počas pôsobenia na Ministerstve hospodárstva SR a na Ministerstve životného prostredia SR, kde sa venoval problematike čerpania prostriedkov z fondov EÚ.