XAVIER TROUSSARD

Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo.

Príspevok:  Nový Bauhaus 

Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy. 

Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.

Ďalší autori

Ing. Miroslav Kalous

Je námestníkom ministra Ministerstva pre miestny rozvoj ČR a spoluautorom návrhu novely koncesného zákona. Zameriava sa na právne a praktické otázky PPP projektov a koncesných zmlúv.

Mgr. Martin Podhajský

Je skúsený a certifikovaný manažér znalostí, ktorý svojím praktickým prístupom dokáže aj tak abstraktnú tému ako je riadenie znalostí priniesť ku klientom pútavým spôsobom. Certifikát manažéra znalostí nadobudol na rakúskej Knowledge Management Academy. Svoje skúsenosti čerpá z práce ako analytik pre riadenie metadát a znalostí vo VÚB banke, kde sa aktívne zameriava na zjednodušenie cesty k informáciám pre zamestnancov v podobe riadenia obsahového rozvoja interného znalostného portálu, či iniciovania a koordinácie odborných komunít v oblastiach umelej inteligencie, riadenia znalostí a dátovej analytiky. Na viacerých aktivitách spolupracuje s HR útvarmi, ktoré majú v riadení znalostí kľúčovú rolu, napr. v oblastiach rozvoja zamestnancov a organizačného riadenia. Má aktívne skúsenosti vo vedení kolaboratívnej príprave firemnej stratégie riadenia znalostí. Taktiež sa angažuje v komunite odborníkov na riadenie podnikových služieb ITSMF Slovensko, v ktorej zastrešuje semináre na tému riadenia znalostí.

Ing. arch. Veronika Krausková

Fakulta architektúry STU Bratislava, Slovensko

doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.

Pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave, desať rokov viedol združenie Inštitút pre pasívne domy a v projektovej praxi sa venuje návrhom energeticky veľmi úsporných budov. V pedagogickej a výskumnej činnosti sa v rámci Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry sústreďuje na problematiku udržateľnej architektúry, tej sa venuje aj v publikačnej činnosti, je autorom knihy NEED – navrhovanie energeticky efektívnych domov. Je tiež autorom kníh Efektívne bývanie (s Robertom Špačkom) a Hodnotenie udržateľnosti architektúry (s Lorantom Krajcsovicsom), je spoluautorom a editorom Rukoväte udržateľnej architektúry. V ďalšom vzdelávaní je gestorom Školy udržateľnej architektúry, aktívne sa zapája do činnosti združenia ArTUR (architektúra pre udržateľný rozvoj), pripravil mnohé vedecké, odborné aj populárne články.

Mgr. Andrej Guba, LL.M.

Študoval na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Od septembra 2006 je stabilným členom odborného tímu advokátskej kancelárie SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o. a vedúcou osobnosťou pobočky v Nitre. Jeho špecializáciou je obchodné právo, osobitné právo obchodných spoločností, ďalej pracovné právo a občianske právo hmotné, osobitne právo záväzkové. Medzi iným sa dlhoročne podieľal na poskytovaní komplexného právneho poradenstva jednému z lídrov pekárenského a mlynárenského priemyslu na Slovensku, v súčasnosti sa podieľa na poskytovaní takéhoto komplexného právneho poradenstva jednej z najvýznamnejších obchodných spoločností podnikajúcich v oblasti potravinového retailu na Slovensku i v celej Európe.

SIMON SCHNEIDER

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.
Zobrazit seznam