XAVIER TROUSSARD

Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo.

Príspevok:  Nový Bauhaus 

Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy. 

Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.

Ďalší autori

JUDr. Vladimír Grác

Vladimír Grác dlhé roky pôsobí ako právnik, a to tak v oblasti štátnej správy, ako aj v oblasti súkromného sektora, z toho niekoľko rokov v oblasti advokácie.V oblasti práva sa zameriava najmä na pracovnoprávnu oblasť a oblasť správneho práva, vrátane ochrany osobných údajov

Iva Kleinova, MPA

Vedúca oddelenia výskumu v spoločnosti HB Reavis. Študovala históriu na Princeton University a urbánnu politiku na Columbia University v USA. V minulosti pracovala v privátnom sektore (McKinsey & Company, Neulogy), sektore filantropie a medzinárodných inštitúcií (LEAF, UNDP), verejnom sektore (zástupkyňa splnomocnenca pre vedomostnú ekonomiku na Ministerstve financií SR, konzultantka pre požiarnicky zbor mesta New York) a akademickom sektore (riaditeľka programu aplikovanej ekonómie na pražskom CERGE-EI). Príspevok: Prevalcuje virtuálne prostredie osobnú spoluprácu? Bezprecedentná kríza, obrovská vlna automatizácie a zásadná zmena fungovania firiem so sebou prinesú aj nutnosť ešte rýchlejšie inovovať a ešte efektívnejšie riadiť stále sa meniace tímy ľudí s viac kreatívnou, analytickou alebo empatickou prácou. Výskum ukazuje, že takýmto tímom sa darí najlepšie, keď majú vysokú dávku dôvery a schopnosti zdieľania tzv. tacitných vedomostí. Vedia tieto prísady úspechu rovnako dobre vytvárať vo virtuálnom prostredí ako osobne? Ako sa zmení prostredie kancelárií v reakcii na tieto zmeny?

Mgr. Alexandra Mišinová, LL.M.

Mgr. Alexandra Mišinová, LL.M. absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia pôsobila ako vyšší súdny úradník ma Okresnom súde Bratislava II a neskôr ako advokátska koncipientka v advokátskej kancelárii v Bratislave, kde sa venovala predovšetkým občianskoprávnej a pracovnoprávnej agende. Súčasne absolvovala LL.M. program, kde vo februári 2017 úspešne obhájila záverečnú prácu a bol jej udelený titul LL.M. Momentálne pôsobí na Najvyššom súde SR, kde sa venuje širokopestrej agende.

JUDr. Božena Gašparíková, CSc.

Božena Gašparíková je odborníčka na environmentálne právo. Titul JUDr. a CSc. získala na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala v oblasti podnikovej praxe, v oblasti výskumu a 18 rokov na Ministerstve životného prostredia SR, z toho 16 rokov ako riaditeľka odboru legislatívy. V súčasnosti je poradkyňou ministra životného prostredia pre oblasť legislatívy životného prostredia. Trvalo sa venuje lektorskej a publikačnej činnosti. Je autorkou viacerých kníh a publikácií z oblasti práva životného prostredia a osobitne aj z oblasti odpadového hospodárstva. Prednášala na Technickej univerzite v Košiciach a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.  

Ing. arch. Martina Jelínková

Architektka a doktorandka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FAD STU v Bratislave. Inžinierske štúdium absolvovala na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave so zameraním na obnovu historických objektov. Počas štúdia získala v oblasti pamiatkovej obnovy ocenenie profesora Piffla a za záverečný diplomový projekt bola nominovaná na cenu profesora Lacka. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje výskumu architektonickej tvorby v historickom prostredí v druhej polovici 20. storočia, kde sleduje predovšetkým kontroverzný spôsob obnov historických objektov a ich dopad na dané objekty na území bývalého Československa. Sleduje nielen inovácie v oblasti technológie, tvaroslovia či materiálu, ale aj celkového prístupu v pamiatkovej obnove. Na jednotlivých projektoch identifikuje a poukazuje na intervencie súdobých architektov, ktoré tvoria z dnešného pohľadu už historickú vrstvu minulého storočia a sú hodné nášho záujmu a nutnej ochrany. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Udalosti minulého storočia zanechali výrazné stopy nielen na ľudských osudoch, ale aj na mnohých objektoch a urbanistických celkoch. Vojne a ľudskej devastácii sa nevyhli ani historické stavby, ktoré bolo nutné začleniť do živej stavebnej činnosti prebiehajúcej v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Intervencie súvekých architektov boli na veľmi vysokej úrovni a právom by sa dali porovnávať so svetovou architektúrou, a to aj v oblasti pamiatkovej obnovy. Skúmané pamiatkové obnovy mali pritom na zreteli oživenie pamiatkovo chránených objektov a ich začlenenie do moderného života, zámer, ktorý je aktuálny dodnes, no potýka sa s iným spoločenským zázemím a možnosťami. Je možné konštatovať, že práca v historickom prostredí je vo všeobecnosti náročnejšia ako pri novostavbách. Ochrana a pozitívny rozvoj dochovaných štruktúr by však mala byť súčasťou nášho prejavu enviromentálnej zodpovednosti. Martina Jelínková bude príspevok prednášať spoločne s Máriou Novotnou. 

Ing. Miriam Majorová, PhD.

Miriam Majorová je odborníčkou na účtovníctvo a výkazníctvo verejného sektora, je spolautorkou reformy účtovníctva a výkazníctva v štátnej správe a samospráve. Dlhé roky sa intenzívne venuje aj publikačnej a lektorskej činnosti, je autorkou niekoľkých samostatných publikácií a množstva odborných článkov.
Zobrazit seznam