XAVIER TROUSSARD

Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo.

Príspevok:  Nový Bauhaus 

Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy. 

Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.

Ďalší autori

Karol Voltemár

Karol Voltemár je úspešný marketingový stratég, online marketing konzultant, zakladateľ online marketingovej agentúry Madviso a firmy, ktorá vyvíja ecommerce platformu, webstránky a aplikácie na mieru. V oblasti online marketingu internetových obchodov pracuje už od roku 2010 ako konzultant. Karol stojí za marketingovými stratégiami klientov, feedbackom jednotlivých tímov, zodpovedá za technické SEO a zabezpečenie návratnosti investícií z jednotlivých marketingových nástrojov.

BA Petr Adamík

Petr Adamík je produktovým riaditeľom spoločnosti Poski.com s.r.o. Zaoberá sa marketingom, technológiami, internetom a jeho praktickým využitím vnútri organizácií. Vyštudoval Business Studies na London Metropolitan University.

doc. RNDr. Ing. Hana Scholleová, Ph.D.

Hana Scholleová po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej absolvovala na Fakulte podnikohospodárskej VŠE v Prahe bakalárske, magisterské aj doktorandské štúdium v odbore Podniková ekonomika a manažment. Od roku 1996 pôsobí ako odborná asistentka, neskôr docentka na katedre podnikovej ekonomiky VŠE a vyučuje predmety súvisiace najmä s podnikovými financiami. Zároveň dlhodobo spolupracuje s podnikovou praxou a pôsobí v oblasti poradenstva pre podnikovú sféru. Je autorkou a spoluautorkou mnohých článkov a kníh s problematikou investícií do reálnych aktív, projektov rýchleho rozvoja a stanovovanie ich hodnoty.

Ing. Jozef Mikula, PhD.

Jozef Mikula je dlhoročný pracovník v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na Národnom inšpektoráte práce pracoval vo funkcii hlavného radcu a inšpektora práce viac ako 13 rokov, je lektorom BOZP a pre oblasť novej legislatívy EU (Brigita Melin PPA-Švédsko, Twinning project), ABT. Štyri roky prednášal BOZP na Fakulte BERG TU Košice, kde bol členom skúšobnej komisie pre štátne skúšky, ako aj členom skúšobnej komisie pre vykonávanie skúšok doktorandov.

František Gilian

Zakladateľ Asociácie paísvnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (APPO SR) pôsobiaci od roku 2006 ako jej prezident a v súčasnosti ako generálny sekretár. V praxi sa venuje elektrickým inštaláciám a v posledných rokoch aj z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti (PB). Za spracovanie takmer 120-tich noriem získal 3-krát Cenu Vladimíra Lista za technickú normalizáciu v rokoch 2010 a 2012 a v rámci kolektívu APPO SR aj v roku 2014 od ÚNMS SR. Je spoluautorom národného systému právnych predpisov a noriem v oblasti PB elektrických inštalácií, expertom za SR v pracovnej skupine CENELEC/TC20/WG10, zastupuje ZEP SR v Rade pre technickú normalizáciu ako člen a predseda výboru RTN v elektrotechnickej oblasti pri ÚNMS SR a je členom Sektorovej rady pre elektrotechniku v rámci prebiehajúceho národného projektu Sektorovo riadených inovácií pod gesciou MPSVaR SR.

DORIS OESTERREICHER

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Staňte sa expertom vo svojom odbore

Prihláste sa na odber noviniek a my sa postaráme o to, aby ste mali tie najčerstvejšie informácie priamo vo vašej schránke.

Prihláste sa na odber