Václav Chvalovský

Je produktový a projektový manažér výrobcu systémov MPH SAPFIR., spoločnosť Sapfir s.r.o. Špecializuje sa na inovácie a uvedenie nových produktov na tuzemský a medzinárodný trh.

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.

Absolvovala Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, nadväzne na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach obhájila rigoróznu prácu na tému „Ochrana osobných údajov“ a na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 2016 ukončila doktorandské štúdium zamerané na ochranu osobných údajov. V rokoch 2005 až 2013 pôsobila na Úrade na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Aktívne sa zúčastňuje na rôznych odborných konferenciách, je autorkou viacerých komentárov k zákonom o ochrane osobných údajov, ako aj mnohých publikovaných článkov o ochrane osobných údajov. Ako lektorka sa špecializuje na tému „ochrana osobných údajov“. V súčasnosti sa prostredníctvom svojej spoločnosti DAPRO Consulting s. r. o. profesionálne venuje aj výkonu funkcie.

Venuje sa ekonomickým otázkam národného hospodárstva jednak v rámci činností u podnikateľských firiem a jednak ako lektor na Univerzite Palackého v Olomouci. Od roku 1993 je tiež daňovým poradcom so zameraním na daň z príjmov. Doteraz publikoval viac ako 1 100 odborných článkov k daňovej problematike, prezentovaných v renomovaných vydavateľstvách. Je tiež autorom viac ako 15 publikácií k daňovej problematike.

Karol Hederling sa venuje facility managementu dlhé roky, ako na strane poskytovateľa služieb, tak aj ich odberateľa. Je zakladajúcim členom a viceprezidentom Slovenskej asociácie facility managementu, ako i odborným garantom paneurópskej certifikácie facility manažérov prvého kontaktu na Slovensku.

V roku 1999 promoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odbor „Pozemné stavby a architektúra“ so zameraním na odbor statika stavieb. Počas štúdia a následne po ukončení štúdia pracoval v statickej kancelárii PK ISA. Od roku 2004 pôsobí ako samostatný autorizovaný statik, ktorý spolupracoval prevažne na projektoch bývalého ZIPP a.s. a terajšieho STRABAG a.s.. Hlavnou náplňou práce je statika stavieb prefabrikovaných betónových konštrukcií, monolitických betónových konštrukcií a oceľových konštrukcií. Medzi najznámejšie stavby patrí najmä Národný futbalový štadión v Bratislave, kde sa podieľal na komplet prefabrikovanej konštrukcii a zväčša aj na monolitických konštrukciách ako je nádvorie a hlavná tribúna. Okrem samotnej statiky sa zaujíma o statické softwary a BIM prepojenia medzi samotnými výpočtovými programami, programami architektúry a tvorbu samotných výkresov. Príspevok: Využitie BIMu v návrhu Polyfunkčný budovy SEMIRAMIS Bratislava Účastníkom konferencie bude predstavené konštrukčné riešenie Polyfunkčnej budovy SEMIRAMIS, ktorá je tvorená z troch samostatných objektov A, B a C o celková výške 58,6 m. Budova je rozdelená na 3 podzemné a 13 nadzemných podlaží. Z vonkajšej časti je objekt riešený ako terasový s uskakujícími terasami po jednotlivých podlažiach.Pri návrhu budovy bol zvolený monolitický systém stien, stĺpov, nosníkov a stropných dosiek o osovej vzdialenosti 8 m. Vďaka zmene nosného systému v 1.NP bolo nevyhnutné navrhnúť nosníky s výškou 1700 mm, ktoré prenáša zaťaženie horného nosného systém o rozponu 4 m. V strednej časti objektu vyvstal konštruktérom problém s 12m modulom, v ktorom je situovaný systém nosných uskakujúce stien priečelia objektu a vnútorných pavlačou. Táto časť objektu je nesená dvoma 12 m prievlakmi, ktoré sú tuho spojené s priebežným stĺpy a stenami. Tieto nosníky sa správajú ako konzole nesúce nosné uskakujúce steny horných podlaží. Z týchto dôvodov bolo nutné v stredovom module otočiť nosný smer vystuženie stropnej dosky z pozdĺžneho na priečny.