Václav Chvalovský

Václav Chvalovský strávil prevažnú časť svojej profesionálnej kariéry v oblasti vývoja a zavádzania podnikových IS (vrátane vývoja software) v ČR, SR aj zahraničí (Anglicko, USA). V polovici 60. rokov začal ako programátor, prešiel postupne mnohými vedúcimi funkciami, riadil významné a úspešné projekty. Pracoval ako Business Development Executive pre spoločnosť Volkswagen / ŠkodaAuto v oblasti IS. V súčasnosti sa venuje výučbe na University of New York in Prague (UNYP), kde je vedúcim katedry Business Administration na UNYP.

Ďalší autori

Ing. Martin Mihál

Vedúci technického oddelenia Xella v CZ a SK. Martin Mihál pôsobí v stavebníctve bez prerušenia od skončenia vysokoškolského vzdelania v odbore Architektúra a pozemné stavby v roku 1995. Od roku 2001 je zamestnaný v spoločnosti Xella. V súčasnej pozícii pracuje od roku 2014. Je zodpovedný za produktový management, inovácie, interné technické vzdelávanie a komunikáciu s inštitúciami ovplyvňujúcimi legislatívu v stavebníctve. V rámci tejto činnosti spoločnosť Xella v minulosti zastupoval v Inštitúte pre pasívne domy a v Slovenskej rade pre zelené budovy. V súčasnosti vykonáva funkciu predsedu Združenia výrobcov murovacích materiálov.

Ing. Eduard Leitner

Eduard Leitner vyštudoval bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Po skončení štúdia začal pracovať ako bezpečnostný technik pre taliansku spoločnosť na projekte pri dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Počas tohto projektu založil spoločnosť na poskytovanie služieb v oblasti bezpečnosti pri práci a požiarnej prevencie. V súčasnosti pracuje na projekte výstavby Čpavku 4 v spoločnosti Duslo a.s., pričom naďalej vystupuje ako garant v spoločnosti LEED s.r.o., ktorá poskytuje svoje služby ako výrobným, tak aj nevýrobným spoločnostiam.

Ing. Daniela Gecelovská, PhD.

Daniela Gecelovská je odborníčka na bezpečné pracovné prostredie. Pracuje ako vedúca oddelenia BOZP na Národnom Inšpektoráte práce. Pracuje v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení od roku 1994. Do roku 2005 pracovala vo funkcii inšpektora štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a bezpečnosťou vyhradených technických zariadení plynových a tlakových/inšpektora práce so zameraním na prevenciu závažných priemyselných havárií a taktiež na Inšpektoráte bezpečnosti práce v Košiciach. Od roku 2005 pracuje na Národnom inšpektoráte práce v pozícii štátneho radcu, kde predovšetkým odborne garantuje oblasť závažných priemyselných havárií, vyhradených technických zariadení plynových a tlakových a oblasť trhového dohľadu nad výrobkami uvedenými do prevádzky a oblasť chemickej legislatívy. Zabezpečuje výchovu a odborné vzdelávanie inšpektorov práce v týchto oblastiach. Venuje sa aj publikačnej činnosti v odborných časopisech a je členkou európskych pracovných skupín výboru vrchných predstaviteľov inšpekcie práce ako aj členkou slovenských pracovných skupín.

INGRID KONRAD

Vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a Fakultu architektúry a územného plánovania TU vo Viedni.  Na Technickej univerzite vo Viedni pôsobila na Inštitúte krajinného plánovania a prednášala predmet Architektúra a verejný priestor. Má za sebou dlhoročnú prax vo vlastnej architektonickej kancelárii vo Viedni a v Bratislave. Od roku 2011 pôsobí ako Hlavná architektka Bratislavy. Jej kancelária sa dlhodobo venuje klimatickej kríze a jej dopadom na hlavné mesto. Je odborným garantom a spoluautorkou Stratégie adaptácie na zmenu klímy, Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Atlasu dopadov zmeny klímy na území hlavného mesta. V rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy získal Útvar hlavnej architektky cenné skúsenosti s realizáciami adaptačných opatrení na území mesta. Po úspešných európskych projektoch EU GUGLE, RESIN pracuje jej tím v súčasnosti na výskumnom projekte EÚ Horizont ARCH o zraniteľnosti hmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok: Determinaty súčasného rozvoja mesta | KRÍZA ALEBO ŠANCA? Pre zdravý a hodnotný život potrebujeme už dnes klimaticky neutrálne mestá. Čo to znamená a ako dosiahneme mesto aj inkluzívne a integratívne tak, aby zo šancí, ktoré mestá ponúkajú profitovali všetci? Čo determinuje rozvoj mesta dnes, čo musíme zohľadniť a aké sú priority?  

DORIS OESTERREICHER

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Bc. Pavel Andrle

Pavel Andrle sa špecializuje na problematiku krátkodobého trade finance, predovšetkým na dokumentárne akreditívy a ich financovanie. Pôsobí ako poradca a konzultant v oblasti trade finance, má bohaté zahraničné skúsenosti. Je častým lektorom seminárov poskytovaných IFC (členom Svetovej banky) v rámci „Global Trade Finance Program“. Je tajomníkom Bankovej komisie pri ICC ČR. V rámci svojej činnosti v bankovej komisii ICC (tvorca medzinárodných pravidiel pre dokumentárne akreditívy, záruky, inkasá a standby akreditívy) pôsobil v konzultačnej skupine pre revíziu Jednotných zvyklostí a pravidiel pre dokumentárne akreditívy UCP 600 (skupina sa skladala cca zo 40 špecialistov z celého sveta). Je členom expertnej skupiny pri Centre for Expertise pri rozhodcovskom súde ICC, v rámci ktorého experti z radov Bankovej komisie ICC riešia sporné prípady z oblasti dokumentárnych akreditívov, bankových záruk a dokumentárnych inkás. Pavel Andrle je v súčasnosti členom poradnej skupiny pripravujúcej pravidlá ICC pre Forfaiting a súčasne členom poradnej skupiny ICC pre oblasť záruk.