Patrik Porubčan

Lektorka, metodička vzdelávacích programov, koučka, poradkyňa, terapeutka v spoločnosti Alfa Human Service. Lektorka externe spolupracuje s časopismi Integrácia a inklúzia v školskej praxi a Poradca riaditeľky MŠ.

V období 2013 – 2020 pôsobila ako sudkyňa na Okresnom súde Košice I., kde v rámci civilnoprávnej agendy pracovala aj s oblasťou správneho práva podľa Občianskeho súdneho poriadku a neskôr podľa zákona č. 162/2015 Z:z. Správneho súdneho poriadku a príslušných hmotnoprávnych predpisov správneho práva. Od roku 2020 je sudkyňou Krajského súdu v Košiciach na úseku správneho práva a členkou správneho kolégia. Venuje sa prejednávaniu a rozhodovaniu sporov v rámci správneho súdnictva.

Zuzana Štefániková sa dlhodobo venuje poskytovaniu právneho poradenstva z rôznych oblastí práva, najmä z oblasti občianskeho práva, obchodných záväzkových vzťahov a pracovného práva.

Matúš Kováčk je pôvodom informatik, ktorého však najviac baví psychológia. Pracoval ako IT konzultant v súkromnej aj štátnej sfére, viedol niekoľko občianskych združení, v súčasnosti podniká a pomáha neziskovým organizáciám s IT riešeniami, webmi, informačnou bezpečnosťou a radí ľuďom ako si vybudovať takú prácu, akú chcú. Rád sa učí a učí iných napr. o komunikácii, vzťahoch, time manažmente a sebapoznaní. Cestuje, fotí, behá, bloguje a (ne)riadi občianske združenie a firmu Digital Nomads. Jeho veľkou témou je sloboda.

Jej výskum sa sústredí na klimaticky adaptívnu a udržateľnú architektúru a urbanizmus, so zameraním na energie a zdroje. Je taktiež partnerom Treberspurg & Partner Architekten, architektonickej firmy, ktorá sa špecializuje na udržateľný dizajn. Deväť rokov pracovala v aplikovanom výskume Rakúskeho technologickom inštitúte (AIT) a bola vedúcou pre udržateľné budovy a mestá energetického oddelenia AIT. Pred tým viac ako osem rokov pracovala ako architektka v Spojenom kráľovstve a USA. Postgraduálne štúdium architektúry ukončila na Viedenskej technickej univerzite a má diplom aj z pokročilých environmentálnych a energetických štúdií z Univerzity východného Londýna.   Príspevok: Urbanistické plánovanie zo systémového pohľadu: vplyv pasívnych a aktívnych urbanistických opatrení na energetickú efektivitu a efektivitu zdrojov Keď sa pozrieme na mesto zo systémového hľadiska, môžeme tvoriť synergie prekračujúce hranice menších jednotiek. Sústredenie sa na budovu samotnú umožňuje detailné posúdenie až na úroveň inžinierstva riadenia, no perspektíva okresu a mesta umožňuje zväčšenie optimalizačného potenciálu prepojením budov a energetických systémov. Riešenie pasívnych dizajnových opatrení súvisiacich s minimalizáciou požiadaviek na kúrenie a chladenie a maximalizáciou prirodzeného svetla a vetrania by malo byť zohľadnené už pri územnom plánovaní. V tomto kontexte rozoberáme aspekty mestskej morfológie, hustoty, typológie budov a zmesi funkcií, ako aj mestskej mikroklímy. Taktiež je dôležitá integrácia inovatívnych technológií a efektívna distribúcia, skladovanie a dodávka energií v mestských priestoroch. Cieľom je zdôrazniť, ktoré faktory na úrovni okresov a územného plánovania prispievajú k zvýšenej energetickej efektivite a efektivite zdrojov a následne k transformácii miest smerom k uhlíkovo neutrálnym jednotkám.

Hlavný poradca na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre klímu.