Patrik Porubčan

Patrik Porubčan je skúsený špecialista na IT a kybernetickú bezpečnosť, riaditeľ divízie IT spoločnosti PRESMONT-CSS, s.r.o.. Má za sebou riešenie stoviek kybernetických incidentov a dlhoročné skúsenosti s návrhom, správou a ochranou firemných IT infraštruktúr.

Vo svojej práci sa zameriava nielen na riešenie bezpečnostných udalostí, ale najmä na prevenciu – návrh a implementáciu bezpečných sietí, zálohovanie a obnovu dát, ako aj optimalizáciu IT procesov s dôrazom na stabilitu, efektivitu a dlhodobú udržateľnosť systémov.

Jeho znalosti v oblasti bezpečnostných technológií a praktické skúsenosti z terénu mu umožňujú rýchlo identifikovať riziká, predchádzať incidentom a efektívne neutralizovať rôzne typy kybernetických hrozieb. Za svoju prax pomohol desiatkam organizácií posilniť ich IT prostredie, zvýšiť bezpečnosť a znížiť prevádzkové náklady o viac ako jeden milión eur.

Ďalší autori

Bc. Pavel Andrle

Pavel Andrle sa špecializuje na problematiku krátkodobého trade finance, predovšetkým na dokumentárne akreditívy a ich financovanie. Pôsobí ako poradca a konzultant v oblasti trade finance, má bohaté zahraničné skúsenosti. Je častým lektorom seminárov poskytovaných IFC (členom Svetovej banky) v rámci „Global Trade Finance Program“. Je tajomníkom Bankovej komisie pri ICC ČR. V rámci svojej činnosti v bankovej komisii ICC (tvorca medzinárodných pravidiel pre dokumentárne akreditívy, záruky, inkasá a standby akreditívy) pôsobil v konzultačnej skupine pre revíziu Jednotných zvyklostí a pravidiel pre dokumentárne akreditívy UCP 600 (skupina sa skladala cca zo 40 špecialistov z celého sveta). Je členom expertnej skupiny pri Centre for Expertise pri rozhodcovskom súde ICC, v rámci ktorého experti z radov Bankovej komisie ICC riešia sporné prípady z oblasti dokumentárnych akreditívov, bankových záruk a dokumentárnych inkás. Pavel Andrle je v súčasnosti členom poradnej skupiny pripravujúcej pravidlá ICC pre Forfaiting a súčasne členom poradnej skupiny ICC pre oblasť záruk.

Ing. Peter Bažík, PhD.

Vedúci oddelenia BIM H+I / Head of BIM H+I department / Abteilungsleiter BIM H+I, STRABAG. Absolvoval štúdium na Stavebnej fakulte STU v Bratislave, kde získal inžiniersky a doktorandský titul na katedre technológií stavieb pod vedením prof. Jozefa Gašparíka. Od roku 2015 začal pracovať pre spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o. V roku 2017 pôsobil 6 mesiacov v rámci rakúskeho sídla spoločnosti, kde sa vzdelával v oblastivývoja a aplikácie BIM-u. Momentálne pôsobí ako vedúci BIM oddelenia pre oblasť pozemných stavieb. Venuje sa vedeniu tímu, vývoju a aplikácii BIM-u v rámci konkrétnych zákaziek firmy. Príspevok: Inovatívne zelené a digitálne technológie Predstavenie prístupu koncernu STRABAG k inováciám a digitalizácii v stavebníctve. Budú predstavené niektoré zo zaujímavých vývojových technológií, ktorým sa STRABAG venuje a aplikuje v praxi. Konkrétne bude spomenutý interný mapový a GIS systém STRABAG.Maps, inovatívny high-tech asfalt ClAir®, výskumný projekt modulárnych machových stien absorbujúcich jemné prachové častice MoosText. V rámci prednášky bude zmienené využitie digitálnych technológií, konkrétne nástrojov BIMu pri výstavbe jedného z mediálne známejších projektov na Slovensku. Ide o výstavbu výrobnej haly pre spoločnosť Medline, ktorá sa realizuje pri Partizánskom. Spoločnosť sa venuje výrobe chirurgických setov. Projekt je z technického a projekčného pohľadu taktiež zaujímavý požiadavkou na „čisté priestory“.

Ing. Milan Luciak

Lektor je dlhoročný pracovník v problematike uplatňovania zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon EIA). Má nielen teoretické znalosti z danej legislatívy, ale i praktické skúsenosti s jeho uplatňovaním v praxi, vrátane práce s verejnosťou. Lektor má za sebou množstvo prednášok z danej oblasti pre všetky skupiny subjektov, ktoré sa zúčastňujú procesu posudzovania vplyvov, takže jednotlivé prednášky sú špecificky vytvorené pre daný okruh poslucháčov.

Ing. Eduard Leitner

Eduard Leitner vyštudoval bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Po skončení štúdia začal pracovať ako bezpečnostný technik pre taliansku spoločnosť na projekte pri dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Počas tohto projektu založil spoločnosť na poskytovanie služieb v oblasti bezpečnosti pri práci a požiarnej prevencie. V súčasnosti pracuje na projekte výstavby Čpavku 4 v spoločnosti Duslo a.s., pričom naďalej vystupuje ako garant v spoločnosti LEED s.r.o., ktorá poskytuje svoje služby ako výrobným, tak aj nevýrobným spoločnostiam.

Ing. Paulína Magdolenová

Je absolventkou inžinierskeho štúdia na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline v odbore nosné konštrukcie budov. V nadväznosti na iňzinierske štúdium sa rozhodla pre doktorandské štúdium na Fakulte bezpečnostného inžinierstva so zameraním na požiarnu odolnosť stavieb . Počas tohto štúdia sa venovala výskumu v oblasti počítačových simulácií požiarov a ich aplikácií do procesu určovania požiarnej odolnosti.

Mgr. art. Mária Novotná

Architektka, doktorandka na FAD STUV roku 2016 promovala na Katedre architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2020 nastúpila na doktorandské štúdium na Fakultu architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Vo svojej výskumnej práci sa venuje mapovaniu architektonického diania v horskom prostredí v priebehu 20. storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku rozvoja horskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne materiály a technológie, ktoré umožnili realizovať architektúru vo vyšších nadmorských výškach a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej. Príspevok: Inovácia ako nástroj rozvoja Očakávaným sociologickým javom na život v uzavretých sídelných štruktúrach, bola reakcia únikom z aglomerácie do voľnosti a ticha pôvodnej prírodnej krajiny. Postupným rozvojom vybraných oblastí, dopytom po aktívnom oddychu v horách a dostupnosti tejto formy trávenia voľného času pre každého pracujúceho človeka, sa prírodné prostredie začalo meniť, urbanizovať. Inovácie 20. storočia pomohli stavať v náročných podmienkach nepriaznivej klímy a terénu. Rozvoj športu, vlnovej mechaniky, konštrukčných, technologických a typologických inovácii umožnil výstavbu športovo-rekreačných stredísk. Rozvoj výstavby pre fenomén rekreácie pretrváva dodnes, častokrát však živelnými urbanistickými zásahmi a masívnymi investičnými zámermi. Mária Novotná bude príspevok prednášať spoločne s Martinou Jelínkovou.