Patrik Porubčan

Spoluautor zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií, advokát špecializujúci sa na problematiku poskytovania informácií, ochranu osobných údajov a na komunálne právo.

Autor je absolventom štúdia na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1992. Po skončení univerzity absolvoval Podnikové hospodárstvo a manažment u TRANSFER – Švajčiarskej vzdelávacej nadácie. V rokoch 2016 až 2019 absolvoval štúdium Interactive online Master of Business Administration - MBA na LIGS University, Hawaii, USA so zameraním na Projektový a procesný manažment. Od ukončenia univerzity do súčasnosti pracoval v pozícii majster, asistent stavbyvedúceho a stavbyvedúci. Od roku 1997 úspešne pôsobí ako projektový manažér (príp. riaditeľ stavby – predstaviteľ Zhotoviteľa, či zástupca riaditeľa stavby – zástupca predstaviteľa Zhotoviteľa) významných vodohospodárskych a dopravných stavieb, ako napríklad: Priehrada Málinec, Vodná nádrž Turček, Vodné dielo Žilina, MVE Zvolen, Cestný obchvat Čadce s tunelom Horelica, Cesta Skalité – hranica SR/ PR, Dopravná infraštruktúra pre závod KIA a Hyundai Mobis, Diaľnica D3 Hričovské Podhradie – Strážov, R3 Trstená obchvat mesta, D1 Dubná Skala – Turany, D1 Hubová – Ivachnová, D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala s tunelom Višňové, Prepojovací VTL plynovod Poľsko – Slovensko Eustream.

Od decembra 2020 vedie sekciu Nového európskeho Bauhausu v Spojenom výskumnom centre. Nový európsky Bauhaus je spoločná iniciatíva na premostenie sveta vedy a technológií s umením, kultúrou a dizajnom, aby splnili očakávania občanov na nové formy spolužitia. Má slúžiť ako „think tank“ a „do tank“ a prehodnotiť to, ako bývame, a súvisiace životné štýly na troch úrovniach – trvalá udržateľnosť (vrátane obehovosti), kvalitatívne skúsenosti (vrátane estetiky) a inkluzívnosť (vrátane dostupnosti). Xavier predtým pracoval na Generálnom riaditeľstva pre informácie, komunikáciu, kultúru a audiovizuálne prvky, kde pomáhal pri zavádzaní a rozvoji audiovizuálnej politiky EÚ. Následne zastupoval Európsku komisiu a viedol koordináciu EÚ pri rokovaniach o Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005. Ako vedúci oddelenia Kultúrnej politiky, rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru vyvinul Európsku agendu pre kultúru a stratégiu EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel. Pomohol formovať prvý Kreatívny európsky program EÚ a riadil jeho podprogram MÉDIÁ. Xavier začal pracovať v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2014, kde tvorí a vedie rozvoj Laboratória pre politiky EÚ, kde sa kombinujú kompetencie disciplín očakávaní (sledovanie horizontu, predpovede), behaviorálnych vied a dizajnu. Využíva pri tom svoje skúsenosti s tvorbou politík na úrovni EÚ a vlastný záujem o kreativitu a inovácie. Od júla 2017 do novembra 2020 bol Xavier aj riaditeľ oddelenia Kompetencií riaditeľstva, ktoré sa zaoberá priečnymi kompetenciami JRC od modelovania, posudzovania a indikátorov po ťaženie a analýzu textov a údajov, transfer technológií či duševné vlastníctvo. Príspevok:  Nový Bauhaus  Európska komisia otvorila iniciatívu Nový európsky Bauhaus (NEB), ktorú ohlásila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2020. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Nový európsky Bauhaus je kreatívna iniciatíva stierajúca hranice medzi vedou a technológiou, umením a sociálnym začlenením v úsilí o dizajn, ktorý nájde riešenia na každodenné problémy.  Príspevok prinesie základné informácie o iniciatíve, cieľoch a časové etapy implementácie NEB v EÚ, ktoré sú – fáza kreovania (design phase), fáza realizácie (deliver phase) a fáza šírenia (dissemination phase). Bližšie bude popísaná prvá fáza kreovania, ktorá práve prebieha. Bude to začiatok inovačného procesu spoločného koncipovania. Organizácie, ktoré sa chcú intenzívnejšie zapojiť, môžu zareagovať na výzvu a stať sa „partnermi Nového európskeho Bauhausu“. Medzi partnermi už je aj zástupca zo Slovenska.

Ľuboš Žinčík študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na marketing sa začal orientovať v roku 2007, kedy začal pracovať na pozícii promotion managera v Slovenskej televízii. Následne sa stal ako marketingový manager členom tímu, ktorý budoval brand vinárstva Elesko v spoločnosti Eastfield a.s. Po splnení ambície vybudovania silnej vínnej značky na Slovensku sa rozhodol sústrediť sa na online obchodovanie, a to ako marketingový špecialista v najväčšej distribučnej spoločnosti Slovenska zameranej na víno, čokoládu a čaje. Začiatkom roka 2012 sa stal členom kreatívneho tímu Kuulfabrik, kde zastával pozíciu vedúceho PR. Koncom roka 2012 sa stal riaditeľom marketingu spoločnosti OKAY elektrospotrebiče, momentálne sa venuje marketingu a PR vo vlastnej agentúre.

Fyzik a energetický a environmentálny inžinier. Vyučuje a realizuje výskum na Univerzite aplikovaných vied vo Viedni, kde sa zameriava na spôsoby a definovanie energeticky pozitívnych okresov a ich napojenie na udržateľné a dekarbonizované energetické systémy. Od roku 2019 vedie kompetenčný tím pre oblasť „energeticky pozitívnych okresov, kde sa dá žiť” (KoLPEQ), ktorých cieľ je rýchly a priamy transfer výsledkov výskumu v oblasti energeticky pozitívnych okresov smerom k vyučovaniu. Príspevok: Energeticky pozitívne okresy: Ďalší krok smerom ku klimatickej neutralite Európa si dala za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Keďže tretina emisií vzniká v stavebníctve, táto oblasť je v centre záujmu a prúdi do nej aj mnoho prostriedkov. EÚ chce do roku 2025 začať budovať 100 energeticky pozitívnych okresov. Ale ako môžu energeticky pozitívne okresy pomôcť dekarbonizovať stavebníctvo? V príspevku sa dotkneme myšlienky za energeticky pozitívnymi okresmi (PED) a ich cieľmi a zistíme, prečo a ako sú spojené a vhodné na dosiahnutie našich globálnych aj národných klimatických cieľov z hľadiska efektívnosti, zvyšovania miestnych obnoviteľných zdrojov, dostatočnosti a energetickej flexibility.

Karol Hederling sa venuje facility managementu dlhé roky, ako na strane poskytovateľa služieb, tak aj ich odberateľa. Je zakladajúcim členom a viceprezidentom Slovenskej asociácie facility managementu, ako i odborným garantom paneurópskej certifikácie facility manažérov prvého kontaktu na Slovensku.